Najväčšie manévre v histórii pokračujú. Peking nacvičuje blokádu Taiwanu aj odradenie spojencov od pomoci

Čína v utorok (30. 12.) druhý deň po sebe organizovala rozsiahle vojenské cvičenie v okolí Taiwanu, ktoré malo simulovať blokádu taiwanských prístavov a podľa Pekingu vyslať ostrovu dôrazné varovanie. Taiwanský prezident Laj Čching-te vyhlásil, že jeho krajina si bude počínať tak, aby nezhoršovala napätie ani nevyvolávala spory. Informovali o tom tlačové agentúry.

Nácvik blokády Taiwanu

Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za svoju vzbúrenú provinciu.

V oznámení velenia čínskej armády pre východné oblasti bolo na mape podľa agentúry AP vyznačených sedem zón severne a južne od Taiwanu, kde sa medzi 01.00 a 11.00 h SEČ v rámci cvičenia nazvaného "Misia Spravodlivosť 2025" uskutočnila streľba ostrou muníciou. Čína do doteraz najrozsiahlejších manévrov zameraných na nácvik blokády Taiwanu popri raketách nasadila nové obojživelné útočné lode spolu s bombardérmi a ďalšími vojnovými plavidlami, napísala agentúra Reuters.

Reportéri agentúry AFP na čínskom ostrove Pingtan, ktorý leží asi 130 kilometrov od pobrežia Taiwanu, videli ráno miestneho času explodovať vo vzduchu rakety, ktoré za sebou zanechali stopy bieleho dymu. Podľa AP niekoľko rakiet dopadlo do vzdialenosti zhruba 44 kilometrov od Taiwanu.

Čítajte viac

Takmer 90 lietadiel pri Taiwane za jeden deň. Peking cvičí s ostrou paľbou, Tchaj-pej bije na poplach

Rekordný počet čínskych lietadiel pri ostrove

Taiwanské ministerstvo obrany ráno oznámilo, že za posledných 24 hodín zaznamenalo v okolí ostrova 130 čínskych vojenských lietadiel a 22 lodí. To je najvyšší počet čínskych lietadiel v blízkosti Taiwanu za jediný deň od 15. októbra 2024, poznamenala AFP. Popoludní to potom podľa AP bolo 71 lietadiel, 17 vojenských a 15 ďalších plavidiel.

Čínske jednotky sa zamerajú „na patroly pri príprave na boj vzduch-more, na spoločné získanie celkovej prevahy, na blokádu prístavov a kľúčových oblastí a na mnohorozmerné odstrašovanie“, uviedol už v pondelok hovorca čínskej armády. Súčasné cvičenia sú „serióznym varovaním separatistickým silám usilujúcim o 'nezávislosť Taiwanu' a predstavujú legitímny a nevyhnutný krok k zachovaniu suverenity a národnej jednoty Číny“, dodal.

Taiwanský prezident Laj v príspevku na Facebooku uviedol, že čínske vojenské cvičenie „odporuje správaniu, ktoré možno očakávať od zodpovednej mocnosti“. Prisľúbil však, že Taiwan nebude Peking "provokovať" ani "prehlbovať napätie".

Spojené štáty pred necelými dvoma týždňami oznámili, že predajú Taiwanu zbrane za 11,1 miliardy dolárov (takmer 9,5 miliardy eur). Peking na tento krok ostro zareagoval a uvalil sankcie na 20 amerických zbrojárskych firiem a desať vedúcich pracovníkov.

Písali sme

Rakety, húfnice aj samovražedné drony. USA uzavreli s Taiwanom jeden z najväčších obchodov so zbraňami

Peking obviňuje Taiwan zo separatizmu

„Tým, že si Demokratická pokroková strana (DPP) získava priazeň Spojených štátov servilnými gestami lojality a podporou nákupu zbraní, viaže celý Taiwan k svojmu katastrofickému separatistickému modelu a ignoruje verejnú mienku,“ citovala AP čínsku štátnu agentúru Nová Čína, ktorá sa zmieňuje o taiwanskej vládnucej strane.

Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia, s ktorým sa znovu spojí, aj keby to malo byť podľa jej slov silou. Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan pritom od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje voľby.

Viac k téme

Nová vojna na obzore? Uniknuté dokumenty tvrdia, že Rusko pomáha Číne s prípravami útoku na Taiwan