„Chcete zažiť kráľovský šarm? Nechoďte sem, kúpte si radšej pohľadnicu.“ Prečo sa tieto veľké mestá menia na neobývateľné

Na otázku, prečo hlavné mesto indického štátu Radžastan – preslávené honosnými palácmi a majestátnymi pevnosťami – pôsobí zanedbane, odpovedal bez veľkých emócií. Jeho reakcia vystihovala rezignáciu, ktorú dnes cíti mnoho obyvateľov indických miest. Tie sa topia v dopravných zápchach, dusia v znečistenom ovzduší, zapĺňajú sa kopami neodvezeného odpadu a k vlastnému historickému dedičstvu sa správajú ľahostajne.

V Džajpure sa vedľa vzácnych príkladov stáročnej architektúry nachádzajú steny znečistené tabakom či improvizované autodielne. Kontrast medzi minulosťou a súčasnosťou bije do očí.

Otázka preto znie: prečo sa indické mestá stávajú čoraz menej obývateľnými, aj keď krajina investuje stovky miliárd do ich „skrášlenia“?

Investície do infraštruktúry, no mestá na konci rebríčkov

Rýchly hospodársky rast Indie v posledných rokoch – napriek vysokým clám, slabým súkromným investíciám a stagnujúcej výrobe – stojí najmä na vládnych výdavkoch do infraštruktúry. Kabinet premiéra Naréndru Módího financoval výstavbu moderných letísk, viacprúdových diaľnic či sietí metra.

Napriek tomu sa indické mestá pravidelne umiestňujú na chvoste rebríčkov kvality života. Frustrácia obyvateľov v poslednom roku prerástla do otvorených protestov.

V Bangalúre, často označovanom za indické Silicon Valley, sa proti dopravným kolapsom a hromadám odpadu ozývali bežní obyvatelia aj miliardári. V Bombaji ľudia protestovali proti katastrofálnemu stavu ciest, keď počas silných monzúnov upchatá kanalizácia zaplavovala ulice odpadkami. A v Dillí každoročná zimná smogová sezóna opäť prinútila lekárov vyzývať deti a seniorov, aby z mesta odišli. Kritika kvality ovzdušia sprevádzala dokonca aj nedávnu návštevu futbalovej hviezdy Lionela Messiho.

Čítajte viac

Od Macedónie po Indiu. Pozrite si cestu jedného z najväčších dobyvateľov histórie

Problém správy miest a slabá miestna samospráva

Prečo sa indickým mestám nedarí obnoviť, ako sa to podarilo napríklad Číne počas jej hospodárskeho boomu?

„Základný problém je historický. Naše mestá nemajú dôveryhodný model správy,“ povedal pre BBC infraštruktúrny expert Vinayak Chatterjee.

„Keď sa písala indická ústava, rátalo sa s rozdelením moci medzi centrum a štáty, ale nikto si nepredstavoval, že mestá vyrastú do takej veľkosti, že budú potrebovať vlastný systém riadenia,“ dodal.

Podľa odhadov Svetovej banky dnes v indických mestách žije viac ako pol miliardy ľudí, takmer 40 percent populácie. V roku 1960 to bolo len 70 miliónov.

Hoci ústavný dodatok z roku 1992 mal dať mestám väčšiu samostatnosť a právomoci, mnohé jeho ustanovenia sa nikdy plne nezaviedli.

„Záujmové skupiny bránia tomu, aby sa moc presunula na miestnu úroveň,“ tvrdí Chatterjee.

V Číne majú naopak primátori miest rozsiahle výkonné právomoci v oblasti urbanizmu, infraštruktúry aj investícií. Podľa analytika Ramanatha Jhu z Observer Research Foundation síce Peking uplatňuje centralizovaný model plánovania, no mestá majú voľnosť v realizácii a sú pod prísnym dohľadom.

„Existujú jasné národné zadania a fyzické ciele, ktoré musia mestá splniť,“ uviedol Jha.

Čítajte viac

Ako jediný prežil pád lietadla Air India s 241 obeťami. „Som sám, nehovorím so ženou ani so synom,“ priznáva Ramesh

Mestá bez dát a bez politickej pozornosti

Autor knihy Wasted Ankur Bisen upozorňuje, že indickí primátori a miestne samosprávy patria medzi najslabšie články štátu.

„Sú najbližšie k občanom, ale majú najmenej právomocí a riešia najťažšie problémy,“ povedal pre BBC.

„Nemajú dostatočné príjmy, nemôžu slobodne zamestnávať ľudí ani rozhodovať o rozpočtoch. Namiesto nich fungujú premiéri štátov ako superprimátori,“ dodal.

Podľa neho sa síce objavili výnimočné prípady úspechu, napríklad v meste Surat po epidémii moru v 90. rokoch alebo v Indore, no išlo skôr o zásluhu jednotlivcov než funkčného systému.

„Keď títo úradníci odídu, zmena často odíde s nimi,“ konštatuje.

Situáciu zhoršuje aj nedostatok dát. Posledné sčítanie obyvateľov prebehlo pred viac než 15 rokmi a oficiálne hovorilo o 30-percentnej urbanizácii. Neoficiálne sa však predpokladá, že mestský charakter má už takmer polovica krajiny. Nové sčítanie sa očakáva až v roku 2026.

„Ako chcete riešiť problém, keď ani neviete, aký je veľký?“ pýta sa Bisen.

Čakanie na bod zlomu

Podľa expertov je nefunkčná správa miest a chýbajúce dáta znakom oslabovania miestnej demokracie.

„Je zvláštne, že neexistuje masový odpor proti stavu našich miest, ako kedysi proti korupcii,“ dodáva Chatterjee.

Zmena podľa Bisena príde až vtedy, keď situácia dosiahne kritický bod. Pripomína londýnsky „Veľký zápach“ z roku 1858, ktorý prinútil britskú vládu vybudovať modernú kanalizáciu a zastavil šírenie cholery.

„Až keď problémy prerastú cez hlavu, stanú sa politickou témou,“ uzatvára.

Módi vyzval Putina, aby svet smeroval k mieru. Putin ocenil indickú úlohu v mierovom úsilí na Ukrajine: