Prídu o leva, protesty nezabrali. Bulhari prechádzajú na novú menu, obávajú sa „efektu“ zdraženia
Verejná mienka je v krajine rozdelená. Analytici varujú, že prípadné problémy by mohli zneužiť euroskeptickí politici.
Bulharsko sa vo štvrtok (1. januára) stane 21. krajinou, ktorá zavedie euro, ale časť verejnosti sa obáva, že tento krok by mohol viesť k rastu cien a prehĺbiť nestabilitu v najchudobnejšej krajine Európskej únie.
Napriek tohtoročným protestom za „zachovanie bulharského leva“ vláda presadzovala vstup do eurozóny. Jeho podporovatelia tvrdia, že tento krok posilní ekonomiku, upevní väzby so Západom a ochráni krajinu pred ruským vplyvom.
Prieskumy a varovanie pred zneužitím tém
Boriana Dimitrovová z prieskumnej agentúry Alpha Research, ktorá už rok sleduje postoje verejnosti k euru, povedala agentúre AFP, že akékoľvek problémy pri prijímaní eura by okamžite zneužili politici kritickí voči EÚ.
Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer je 49 percent Bulharov proti zavedeniu jednotnej meny.
Bulharský parlament prijal demisiu vlády premiéra Žeľazkova. Krajina smeruje k ďalším predčasným voľbám
Bulharsko je členom Európskej únie od roku 2007 a do mechanizmu pred prijatím eura vstúpilo v roku 2020 spolu s Chorvátskom, ktoré euro prijalo v roku 2023.
Prísľuby ekonomických výhod
Výhody vstupu do eurozóny sú „značné“, uviedla minulý mesiac v Sofii šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. Podľa nej euro prinesie „plynulejší obchod, nižšie náklady na financovanie a stabilnejšie ceny“. Malé a stredné podniky by mohli ušetriť na poplatkoch za výmenu mien sumu približne 500 miliónov eur, dodala Lagardová.
Šéfka ECB predpovedala, že vplyv na spotrebiteľské ceny bude „mierny a krátkodobý“, pričom pri predchádzajúcich zavedeniach eura sa pohyboval medzi 0,2 a 0,4 percentuálnymi bodmi.
Jedným zo sektorov, ktorý by mal z prijatia eura profitovať, je cestovný ruch. Ten v krajine tento rok vytvoril približne osem percent hrubého domáceho produktu.