Rok 2025 v doprave: Meškali sme, chybovali a preplatili. Analytik pre ta3 pomenoval tvrdú pravdu
Rok 2025 priniesol do slovenskej dopravy desiatky nových kilometrov diaľnic, ale aj vážne otázniky nad financovaním a plánovaním infraštruktúry. Podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja krajina dopláca na roky meškaní, menenie priorít a chýbajúci dlhodobý plán, čo sa prejavuje na kvalite.
Diaľnice pribúdali, no za vysokú cenu
Slovensko v roku 2025 otvorilo viac než 40 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest vrátane tunela Višňové. Podľa odborníka je to z pohľadu motoristov pozitívna správa, no z pohľadu verejných financií ide o problém.
„Je to málo. Ako šofér sa teším, ale ako analytik hovorím, že takto to nemôže fungovať,“ uviedol Matej. Pripomenul, že tunel Višňové mal byť dokončený výrazne skôr a jeho dlhoročné meškanie zásadne navýšilo cenu stavby.
Podľa jeho odhadov sa konečné navýšenie pri Višňovom pohybuje na úrovni 600 až 700 miliónov eur, pričom celková suma presiahne miliardu. „Stavba bola pôvodne vysúťažená, zhotoviteľ bol vyhodený, následne vláda rozhodla o rozdelení na stavebnú a technologickú časť. Výsledkom sú dva kontrakty a extrémny nárast ceny,“ vysvetlil.
Podobný scenár podľa neho hrozí aj pri úseku Turany – Hubová, ktorý má byť súčasťou posledného chýbajúceho úseku diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Aj tu sa očakáva navýšenie o ďalších približne 600 miliónov eur, pričom financovanie zatiaľ nie je jasne kryté.
Budúce roky môžu byť investične chudobné
Matej upozorňuje, že práve tieto dve megastavby môžu vyčerpať dostupné zdroje na ďalšie tri až päť rokov. „Len kvôli meškaniam a zle zvoleným rozhodnutiam pohltia budúce zdroje, ktoré by inak mohli ísť na nové projekty,“ povedal.
V roku 2026 podľa neho nepribudnú výrazné nové diaľničné úseky, s výnimkou obchvatu Ružomberka a prípadného rozbehu chýbajúcich úsekov D3. „Nič nové sa očakávať veľmi nedá. Dokončuje sa to, čo už bolo rozostavané,“ konštatoval.
Zároveň kritizoval, že Slovensko nemá záväzný dlhodobý harmonogram výstavby, ktorý by sa nemenil s každou vládou. „V Poľsku majú plán na 15 až 20 rokov, ktorý sa nemení bez ohľadu na politiku. U nás sa menia priority s každým ministrom,“ dodal.
Mosty cez PPP? Zlá cesta, tvrdí analytik
Veľkú kritiku smeroval Matej aj k plánovanému PPP projektu na opravu viac než 500 mostov na cestách I. triedy. Podľa neho ide o nevhodný model financovania.
„Ak by mosty opravoval štát, stálo by to asi 1,6 miliardy eur. Cez PPP má projekt vyjsť na 2,7 miliardy. To je o 1,1 miliardy viac,“ upozornil. Pridanú hodnotu rýchlejšej výstavby spochybňuje a tvrdí, že riziká boli v štúdii podhodnotené.
Zarážajúce je podľa neho aj to, že medzi mostami zahrnutými do PPP projektu nie sú tie v najhoršom stave, kde hrozí okamžité obmedzenie dopravy. „Mosty v havarijnom stave necháme na štát a cez PPP opravujeme menej kritické. To nedáva žiadnu logiku,“ dodal.
Ako systémové riešenie navrhuje transformáciu Slovenskej správy ciest na akciovú spoločnosť, aby mala stabilné viacročné financovanie. Pripomenul, že len v roku 2024 sa na cestách I. triedy vybralo približne 75 miliónov eur, ktoré by sa mohli vracať späť do ich údržby.
Železnice: nehody nie sú náhoda, ale dôsledok zanedbávania
Rok 2025 poznačili aj dve vážne zrážky vlakov a viaceré mimoriadne udalosti na železnici. Matej odmieta tvrdenia o sabotáži a zdôrazňuje systémové príčiny.
„Problém je v meškaní zabezpečovacieho systému ETCS, v stave infraštruktúry aj v nedostatku personálu,“ povedal. Podľa neho železnice dlhé roky neboli prioritou, investície boli nízke a chýbali kapacity na prípravu projektov.
Situáciu zhoršil aj odchod skúsených zamestnancov do predčasného dôchodku. Matej preto vyzýva na rýchlu novelizáciu zákona, ktorá by umožnila návrat rušňovodičov, signalistov a ďalších profesií do práce.
„Ak to neurobíme, budeme musieť znižovať počet vlakov. Ide už o bezpečnostné riziko,“ varoval.
Na záver Matej zdôraznil potrebu prestať „klamať verejnosti“ o reálnych termínoch a možnostiach. „Nie som pesimista, som dobre informovaný realista. Priznajme si chyby a vráťme sa z kratšej cesty,“ uzavrel.
Pozrite si celý rozhovor. Odborníka sa pýtal redaktor Matej Kurila.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"