Taraba pre ta3: Európa na zákaz spaľovacích motorov doplatí. Veterné parky odmieta, pri Málinci neustúpi
Minister životného prostredia a podpredseda vlády Tomáš Taraba (nom. SNS) v bilančnom rozhovore pre ta3 obhajuje svoj prístup k ochrane prírody, energetike aj regulácii medveďov. Hovorí o rizikách zákazu spaľovacích motorov, odmieta masívne veterné parky a vysvetľuje, prečo považuje projekt Málinec za nevyhnutný pre energetickú bezpečnosť Slovenska.
Televízia ta3 vám počas sviatkov prinesie bilančné rozhovory s politikmi koalície aj opozície.
Minister odmieta, že by jeho postoj k zákazu spaľovacích motorov bol v rozpore s ochranou prírody. Tvrdí, že environmentálna politika nemôže ignorovať ekonomickú realitu a fungovanie priemyslu.
Po rokovaní s vedením BMW v Nemecku upozornil, že automobilky nie sú schopné do roku 2035 prejsť výlučne na výrobu elektromobilov bez masívnych investícií, ktoré v Európe nemá kto financovať.
„Neexistuje štát, ktorý by bol chudobný a dokázal chrániť životné prostredie,“ vyhlásil Taraba. Podľa neho je európsky priemysel jedným z najčistejších na svete a presun výroby mimo EÚ by globálne emisie neznížil, ale zvýšil.
Upozornil tiež, že výroba batérií pre elektromobily nie je bezemisná a zákaz spaľovacích motorov by viedol k masívnemu dovozu vozidiel a komponentov z Ázie, najmä z Číny. „V praxi by sme oslabili vlastný priemysel a stali sa dovozcami,“ dodal.
Hliník, oceľ a návrat priemyslu
Taraba opakovane zdôraznil, že Európa stratila významnú časť priemyselnej základne. Ako príklad uviedol zatvorenie hlinikárne na strednom Slovensku, ktorá patrila k najčistejším v Európe.
„Kedysi sa v EÚ vyrábalo deväť miliónov ton hliníka, dnes je to približne jeden milión. A potom sa tvárime, že chránime klímu,“ povedal.
Podľa neho by EÚ mala namiesto pokút motivovať automobilky, aby používali európske suroviny. Práve to by mohlo pomôcť obnoviť výrobu hliníka či ocele aj na Slovensku. Taraba potvrdil, že o znovuoživení výroby v bývalej hlinikárni vedie rokovania niekoľko mesiacov.
Veterné parky: Slovensko ich vraj nepotrebuje
Minister odmieta masívny rozvoj veterných parkov na Slovensku. Argumentuje tým, že krajina už dnes patrí spolu s Rakúskom k najčistejším v Európskej únii, pokiaľ ide o výrobu elektriny.
„My sme bezemisní. Jadrová elektrina je bezemisná a EÚ to oficiálne uznáva,“ zdôraznil.
Veterné parky podľa Tarabu prinášajú viacero problémov – nízku životnosť, nerecyklovateľné materiály a vysoké náklady na stabilizáciu prenosovej sústavy. Poukázal na Rakúsko, ktoré má tisíce turbín, no zároveň potrebuje rozsiahlu sieť prečerpávacích elektrární.
Za dôležitý považuje fakt, že nové veterné parky budú môcť vzniknúť len so súhlasom dotknutých obcí. „Som rád, že sa nám tento postoj podarilo obhájiť aj voči Európskej komisii,“ uviedol.
Málinec ako strategická investícia
Projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec označuje Taraba za kľúčový pre energetickú bezpečnosť Slovenska. Tvrdí, že ide o najčistejší spôsob stabilizácie siete v čase, keď do nej prúdi prebytočná elektrina zo solárnych a veterných zdrojov v zahraničí.
„Neexistuje čistejší spôsob regulácie siete, ako je prečerpávacia elektráreň,“ povedal.
Odmieta, že by štát obchádzal európske pravidlá. Zdôraznil, že väčšina dotknutých obcí projekt podporuje a že ide o strategickú infraštruktúru. Rok 2026 označil za rozhodujúci pre ďalší postup.
Národné parky a rozvoj turizmu
Taraba odmieta predstavu rozsiahlej bezzásahovosti na viac ako polovici územia národných parkov. Podľa neho by to znamenalo obrovské finančné kompenzácie pre vlastníkov pozemkov a výraznú záťaž pre štátny rozpočet.
„Len kompenzácie by stáli viac ako 200 miliónov eur ročne,“ upozornil.
Zonáciu chce robiť postupne a udržateľne, pričom zdôrazňuje, že turizmus zaberá len približne jedno percento územia TANAP-u. Podporuje modernizáciu existujúcej infraštruktúry, napríklad výmenu starých lanoviek za ekologickejšie zariadenia, a presun parkovania mimo chránených území.
Medvede: bezpečnosť ľudí na prvom mieste
Jednou z najkontroverznejších tém bola regulácia medveďov. Taraba odmieta tvrdenia, že medzi ich premnožením a útokmi na ľudí neexistuje súvislosť.
„Ak je jeden medveď, je menej útokov, ako keď ich je päťtisíc. To je základná logika,“ vyhlásil.
Podľa slovenských vedeckých kapacít je optimálny stav približne 900 jedincov. Minister tvrdí, že aktuálne ich je výrazne viac a že dlhé roky sa nerobila ani základná selekcia problémových jedincov.
Rozhodnutia o ďalšej regulácii chce opierať o prebiehajúce celoplošné sčítanie, ktoré by malo priniesť presné údaje v polovici budúceho roka. „Bezpečnosť ľudí je pre mňa nadradená ideológii,“ uzavrel.
Pozrite si rozhovor s Tomášom Tarabom.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"