Spor o ruské energie: Lexmann hovorí o diktáte Moskvy, Roth Neveďalová o novej závislosti. Uhrík a Ondruš kritizujú Brusel

Debata sa dotkla aj vyjadrení eurokomisára pre energetiku a zároveň sa prepojila s otázkou, ako do európskej politiky vstupuje Donald Trump a jeho pohľad na vojnu na Ukrajine.

Moderátor Braňo Král pripomenul, že podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jörgensena sa Európa musí zbaviť akejkoľvek závislosti, nielen od ropy a plynu, ale potenciálne aj od jadrových palív. Zároveň otvoril otázku, či EÚ netlačí svoju líniu „nad rámec“, keď sa v medzinárodnom priestore objavujú aj úvahy o obnovení dodávok.

Roth Neveďalová: EÚ sa „strieľa do vlastných nôh“, namiesto Ruska hrozí závislosť od USA

Katarína Roth Neveďalová v diskusii tvrdila, že Európska únia sa tri roky podľa nej prezentovala ako morálny líder, no reálne sa diplomacii vyhýbala. „Vy ste uverili diplomacii, ale diplomacia je o tom, že rozprávate sa s obidvoma stranami. A my sme tri roky absolútne ignorovali,“ povedala Roth Neveďalová.

Za zlom označila nástup Donalda Trumpa. „Po troch rokoch nastúpil Donald Trump, ktorý povedal, že ideme ukončiť vojnu a zrazu všetci hovoria konečne o mieri,“ uviedla s tým, že podľa nej boli ruské návrhy na rokovania prítomné od začiatku.

Čítajte viac

Po rozhovore so Zelenským a lídrami Európy Trump hovorí o historickej blízkosti mierovej dohody

Zároveň kritizovala plán pokračovať v obmedzovaní ruských dodávok plynu a ropy. „A zase ideme sa odstrihnúť od ruského plynu, aby sme mali závislosť na americkom,“ vyhlásila europoslankyňa. Eurokomisára pritom označila ostro. „Jörgensen je úplne bláznivý zelený aktivista,“ dodala.

V ďalšej časti sa vrátila k argumentu, že EÚ si okliešťuje vlastné možnosti. „Podľa mňa je naša hlúposť, že si zastavujeme z jednej strany tok plynu, ropy a ostatných surovín z Ruska, čo máme oveľa bližšie,“ povedala. Ako riešenie ponúkla širšiu spoluprácu s viacerými partnermi: „Podľa mňa by sme mali spolupracovať so všetkými, ktorých máme okolo seba (…) tým budeme samostatnejší a budeme viac suverénni.“

Lexmann: Ruské „návrhy“ sú diktát do suverenity, tlak na odstrihnutie podporujú aj USA

Miriam Lexmann naopak reagovala tvrdením, že časť argumentácie vládnych strán v SR zľahčuje zásah Moskvy do bezpečnostných rozhodnutí štátov. „Mňa naozaj zaráža, že predstavitelia vládnej koalície, ktorí by mali chrániť národnú bezpečnosť, súhlasia s návrhmi Ruskej federácie, ktorá nám diktuje ako si máme chrániť našu bezpečnosť a kde môžeme mať aké vojská,“ povedala Lexmann. „Toto je absolútny zásah do suverenity,“ doplnila.

Čítajte viac

Európske sankcie dopadli aj na ruskú tieňovú flotilu. Západ chce prerezať kľúčové energetické trasy Moskvy

Lexmann zároveň pripomenula, že administratíva Donalda Trumpa, ktorú podľa nej strany vládnej koalície považujú za spojenca, od nás tiež žiada odstrihnutie sa od ruských surovín. „Prezident Trump urobil obrovský tlak aj na Európsku úniu, aj na Čínu, aj na Indiu a ďalších poberateľov ruských energetických zdrojov,“ uviedla s tým, že Washington vníma európsku závislosť ako problém, ktorý „nepriamo podporuje vojnu“.

Pripustila, že USA môžu sledovať aj vlastné ekonomické záujmy, no označila to za legitímne. Kľúč podľa nej je, aby EÚ konala rovnako pragmaticky. „Európska únia bude partnerom Spojených štátov vtedy, keď bude hájiť svoje ekonomické záujmy,“ zdôraznila Lexmann.

Uhrík: Brusel „zakazuje slobodne nakupovať“, Slovensko má pritvrdiť aj pri rozpočte

Milan Uhrík v debate postavil tému na osi „slobody nákupu“ a kritiky zásahov Európskej komisie. Spor o energonosiče označil za príklad toho, ako Brusel podľa neho siaha na suverenitu členských štátov.

„Nie je jedno, či ten plyn bude z Ruska, Azerbajdžanu alebo Saudskej Arábie? Tu ide o možnosť slobodne ten plyn nakupovať za najlepšiu cenu pre európskeho alebo slovenského spotrebiteľa,“ povedal Uhrík. Tvrdil, že keď Európska komisia obmedzuje nákupy ropy či plynu, ide o diktát. „Keď nám to Európska komisia zakazuje, to je zasahovanie do suverenity členského štátu Európskej únie,“ vyhlásil.

Čítajte viac

Uhrík pre ta3: Ukrajina sa bude musieť rozdeliť. Mierový plán víta, Brusel podľa neho nikto neberie vážne

Vyzval aj na tvrdšiu reakciu slovenskej vlády. „Myslím si, že tu by sa slovenská vláda mala oveľa ráznejšie postaviť za slovenské záujmy,“ uviedol. Ako možné páky spomenul aj kroky na európskej úrovni. „Možno aj blokovaním nejakého nasledujúceho európskeho rozpočtu alebo nejakým ďalším politickým tlakom,“ dodal. Argumentoval tým, že vysoké ceny podľa neho dopadnú na domácnosti: „Slovenské domácnosti budú doplácať na ten drahší plyn a to my nechceme.“

Ondruš: Vláda zvažuje žalobu, návrh Komisie má byť nad rámec zmlúv

Branislav Ondruš sa pokúsil spor ukotviť v právnej rovine. Pripomenul, že EÚ má v zmluvách vymedzené kompetencie, no Slovensko je podľa neho presvedčené, že návrh Európskej komisie ide za hranicu.

„Slovenská vláda zvažuje v tomto prípade žalobu práve preto, lebo sme presvedčení, že návrh Európskej komisie porušuje Zmluvu o fungovaní Európskej únie,“ povedal Ondruš. Tvrdil, že Komisia zasahuje „nad rámec dohodnutých pravidiel“ do právomocí členských štátov.

Zároveň priznal, že jednotná EÚ je silnejšia, no podmienkou má byť férovosť. „Jednotnosť sa nemá dosahovať tak, že na niektorých sa úplne vykašlem,“ uviedol. Problém vidí aj v tom, že sa pod heslom diverzifikácie môže vytvoriť nová závislosť. „Namiesto menšej závislosti na Rusku teraz budeme oveľa viac závislí,“ naznačil v súvislosti s vývojom po dohode medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a Donaldom Trumpom.