Z 27 rokov len zlomok? Brazílsky Kongres pomohol Bolsonarovi, prezident Lula avizuje veto
Brazílsky Kongres schválil návrh zákona o znížení trestu pre exprezidenta Jaira Bolsonara, ktorý si za plánovanie štátneho prevratu odpykáva trest 27 rokov a tri mesiace. Návrh by umožnil Bolsonarovi opustiť väzenie výrazne skôr ako za súčasných pravidiel a to o dva roky a štyri mesiace od začiatku výkonu trestu. Návrh zákona však bude vetovať prezident Luiz Inácio Lula da Silva.
Bolsonarovi stúpenci v Kongrese, kde majú prevahu konzervatívci, už mesiace zvažovali možnosti pomoci exprezidentovi, a to vrátane amnestie, ktorú však kvôli masovým protestom po celej krajine nepresadili.
V nedeľu večer miestneho času napríklad vyšli do ulíc veľkých miest desaťtisíce prevažne ľavicovo zmýšľajúcich Brazílčanov, aby vyjadrili svoj nesúhlas.
Brazília mení trestný zákon
Poslanci však minulú stredu schválili návrh, ktorý by podľa brazílskych médií mohol 70-ročnému exprezidentovi znížiť celkový trest, ktorý dostal za päť bodov obžaloby.
Návrh zákona totiž mení pravidlá pre sčítanie trestov udelených v jednotlivých bodoch obžaloby, keď sa týkajú jedného činu. Tým by sa pôvodná výška trestu znížila o niekoľko rokov, píšu brazílske médiá. V noci na štvrtok návrh schválilo aj 48 z 81 brazílskych senátorov.
Okrem toho návrh znižuje aj parametre, ktoré určujú, ako dlho musí odsúdený stráviť vo väzení, kým si môže požiadať o alternatívny trest či podmienečné prepustenie. „Podľa predkladateľa v Poslaneckej snemovni poslanca Paulinha da Força by sa trest vo väzenskom režime mohol znížiť zo siedmich rokov na niečo málo vyše dvoch rokov,“ uviedol Senát k Bolsonarovej situácii v texte ohľadom návrhu zákona. O podmienečnom prepustení však rozhodujú sudcovia.
Návrhu zákona, ak začne platiť, budú môcť využiť aj ďalší ľudia odsúdení za snahy znemožniť odovzdanie moci po prezidentských voľbách z roku 2022, ktoré Bolsonaro prehral.
Lula bude vetovať návrh zákona
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva vo štvrtok (18. decembra) uviedol, že bude vetovať návrh zákona, ktorý by mohol skrátiť väzenie pre Bolsonara.
„Keď sa dostane na môj stôl, budem ho vetovať. To nie je pre nikoho tajomstvom,“ vyhlásil Lula na tlačovej konferencii. „Mám právo veta a oni (brazílsky Kongres) majú právo moje veto prelomiť alebo nie. Taká je hra,“ dodal.
Pokus o štátny prevrat
Bolsonaro, ktorý stál na čele Brazílie od januára 2019 do konca roku 2022, sa pred tromi rokmi spolu s ďalšími snažil zabrániť v nástupe do prezidentského úradu ľavicovému Lulovi, ktorý ho vo voľbách porazil.
Vtedajší prezident odmietal výsledky uznať a priživoval protesty v uliciach, ktoré vyvrcholili tým, že niekoľko tisíc demonštrantov 8. januára 2023 vtrhlo do budov parlamentu, prezidentského úradu a najvyššieho súdu v brazílskej metropole. Plán však zlyhal, pretože Bolsonarovi spojenci nedokázali získať podporu od armádnych špičiek. Bolsonaro opakovane poprel akékoľvek pochybenie a tvrdí, že je politicky prenasledovaný.
Brazílsky federálny volebný súd v júni 2023 rozhodol, že Bolsonaro zneužil svoje právomoci, keď spochybňoval dôveryhodnosť elektronického volebného systému pre prezidentské voľby. Tento rok v septembri potom najvyšší súd uznal Bolsonara za vinného z pokusu o štátny prevrat a rozvrátenia demokracie v krajine po porážke vo voľbách a uložil mu trest 27 rokov a tri mesiace odňatia slobody, ktorý si začal odpykávať na konci novembra. Trestu čelí napríklad aj jeho bývalý minister spravodlivosti Anderson Torres, ktorý bol odsúdený na 24 rokov väzenia.
Pozrite si reportáž o rozsudku pre brazílskeho exprezidenta z 11. septembra 2025:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"