Ústavný súd dočasne stopol zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. PS hovorí o porážke „zákona pomsty“
Ústavný súd (ÚS) SR dočasne pozastavil účinnosť zákona, ktorým mala koalícia zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a nahradiť ho novou inštitúciou. Opozícia to považuje za zásadné rozhodnutie v prospech ochrany základných práv a nezávislých kontrolných mechanizmov. Progresívne Slovensko hovorí o úspechu v boji proti tomu, čo označuje za „zákon pomsty“.
Kritika rýchleho prijatia zákona bez diskusie
Števulová zároveň pripomenula, že koalícia zákon presadila v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie a bez zapojenia relevantných inštitúcií.
Podľa nej k prijatiu zákona došlo „bez akejkoľvek odbornej diskusie, bez konzultácií s Európskou komisiou a bez zapojenia odbornej verejnosti“ a nasledovalo po tom, čo minister vnútra opakovane neuspel v súdnych sporoch.
„Ide o čistú pomstu Šutaja Eštoka voči nezávislej inštitúcii,“ dodala. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že Ústavný súd v ďalšom konaní zákon zruší. „Preto pevne verím, že Ústavný súd v ďalšom konaní naše argumenty potvrdí a zákon definitívne zruší,“ uviedla.
Hrozba vážneho zásahu do práv a možné porušenie práva EÚ
Členka Ústavnoprávneho výboru NR SR Lucia Plaváková zdôraznila, že Ústavný súd pozastavuje účinnosť zákonov len vo výnimočných prípadoch.
„Ústavný súd pozastavuje účinnosť zákonov len vtedy, keď hrozí vážne ohrozenie základných práv a slobôd, značná hospodárska škoda alebo iný nenapraviteľný následok. Rovnako postupoval aj pri novele trestných kódexov či pri novele infozákona,“ pripomenula.
Podľa Plavákovej bol Ústavný súd požiadaný aj o zváženie postúpenia veci Súdnemu dvoru Európskej únie, keďže zákon môže byť v rozpore s právom EÚ. „Ústavný súd sa však môže rozhodnúť, že zákon posúdi sám. V takom prípade možno rozhodnutie očakávať v priebehu niekoľkých mesiacov,“ vysvetlila.
Opozícia poukazuje na porušenie legislatívnych pravidiel
Plaváková zároveň zdôraznila, že Progresívne Slovensko napadlo zákon z procesného aj obsahového hľadiska. „Upozornili sme na to, že neboli splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie, rozprava bola obmedzovaná, zákon sa riadne neprerokoval vo výboroch a odborná diskusia bola úplne potlačená,“ uviedla.
Ako dodala, koalícia podľa nej neumožnila vyjadriť sa ani predsedníčke samotného Úradu na ochranu oznamovateľov. „To len ukazuje, akým hulvátskym spôsobom bol zákon prijímaný,“ uzavrela Plaváková.
Ako zákon prešiel parlamentom a prečo ho prezident nepodpísal
Zákon o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov schválili poslanci Národnej rady SR 9. decembra v skrátenom legislatívnom konaní. Prezident SR ho vetoval s odôvodnením, že neboli splnené podmienky na skrátené konanie, poukázal na vážne vecné výhrady k ochrane obetí trestných činov a na nevyriešené pripomienky Európskej komisie s možnými dôsledkami pre Slovensko.
Parlament však 12. decembra veto prelomil a zákon opätovne schválil, pričom prezident avizoval, že ho nepodpíše ani po jeho prelomení. Rezort vnútra zákon obhajoval tým, že vytvorí jednotný systém ochrany ohrozených osôb, zároveň však zavádza nové mechanizmy preskúmavania ochrany oznamovateľov, ktoré by umožnili jej zrušenie, ak by oznámenie nebolo posúdené ako kvalifikované alebo podané v dobrej viere. Zákon mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2026, jeho uplatňovanie však dočasne pozastavil Ústavný súd.
Pozrite si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"