Volkswagen po 88 rokoch zatvára závod v Nemecku. Ako padli Drážďany a prečo sa zrak upiera na Slovensko?

Fabrika nemeckej automobilky Volkswagen v Drážďanoch v utorok (16. 12.) po 24 rokoch ukončila prevádzku.

Nemecké médiá upozornili, že to je prvýkrát v 88-ročnej histórii, keď Volkswagen uzavrel niektorú zo svojich tovární v Nemecku.

Ide podľa analytikov XTB o symbolický moment, ktorý odhaľuje hlboké štrukturálne zmeny v európskom automobilovom priemysle a zároveň vysiela varovný signál krajinám, ktorých hospodárstvo na výrobe áut stojí.

Slovensko patrí medzi ne najviac exponované.

Tlak nákladov, regulácií a globálnej konkurencie

Zatvorenie nemeckej továrne nemožno čítať ako izolovaný manažérsky krok. Spája sa v ňom niekoľko trendov, ktoré sa v posledných rokoch zosilnili a navzájom posilňujú.

Písali sme

Volkswagen predal viac áut, no zarába výrazne menej. Zisk koncernu sa prepadol o viac než polovicu

Európske automobilky podľa analytikov XTB čelia dlhodobo vyšším cenám energií než ich konkurenti v USA či Ázii, rastúcim mzdovým nákladom a prísnej regulácii v oblasti životného prostredia aj sociálnych štandardov.

Súčasne musia masívne investovať do elektromobility, batérií a softvéru, teda do oblastí, kde proti nim stoja flexibilnejší a často lacnejší hráči, najmä z Číny. K tomu sa pridáva čoraz tvrdšie medzinárodné obchodné prostredie poznačené clami, geopolitickým napätím a návratom protekcionizmu.

Prečo padli práve Drážďany

V tomto kontexte sa aj technologicky prestížny závod v Drážďanoch, ktorý v minulosti slúžil ako vlajková loď koncernu pre modely ako Phaeton či neskôr ID.3, stal z pohľadu návratnosti kapitálu podľa analytikov XTB slabým článkom.

Mal nižšiu výrobnú kapacitu než veľké továrne a jeho prevádzka v drahom nemeckom prostredí čoraz menej zapadala do novej stratégie optimalizácie nákladov. Rozhodnutie o jeho zatvorení preto signalizuje posun od symboliky k tvrdému ekonomickému realizmu.

(Článok pokračuje pod videom.)

Brusel zaradil spiatočku. Automobilky zrejme budú môcť vyrábať benzínové a naftové autá aj po 2035. Viac v reportáži.

Clá, politika a meniace sa preferencie

Zmenu prostredia ilustruje aj vývoj v medzinárodnom obchode. Clá uvalené Spojenými štátmi na európske automobily a politicky motivovaná obchodná rétorika zvyšujú neistotu výrobcov, ktorí sú silne závislí od exportu.

Prieskum TGM Research realizovaný pre XTB medzi približne tisíckou respondentov v Nemecku ukazuje, že politika sa čoraz viac premieta aj do spotrebiteľských preferencií.

Štvrtina Nemcov, ktorí odmietajú americké autá, uvádza ako dôvod politiku Donalda Trumpa a viac než štvrtina tvrdí, že si americké vozidlo nevie predstaviť za žiadnych okolností. Zároveň však až 71 percent respondentov, ktorí americké autá nechcú, preferuje nemecké značky, pričom u žien toto číslo stúpa na 82 percent.

Domáci trh tak zostáva silnou oporou nemeckého automobilového priemyslu, no ani reputačný kapitál nedokáže dlhodobo vyvážiť tlak nákladov a globálnej konkurencie.

Slovensko ako vysoko exponovaná ekonomika

Pre Slovensko má tento vývoj mimoriadny význam. Volkswagen pôsobí v Bratislave od roku 1991 a stal sa nielen symbolom priemyselnej transformácie krajiny po páde železnej opony, ale aj jej ekonomickou oporou.

Písali sme

Dve legendy automobilového priemyslu spájajú sily. Lacné elektromobily majú konkurovať Číne, odvetvie bojuje o život

V bratislavskom závode sa vyrábajú vozidlá značiek Volkswagen, Audi, Porsche a Škoda, pričom vlani ich zišlo z liniek viac ako 340-tisíc.

S obratom 12,5 miliardy eur v roku 2024 ide o najväčšiu firmu na Slovensku. Automobilový sektor ako celok tvorí približne 10 až 15 percent HDP a viac než 40 percent slovenského exportu, čo robí ekonomiku mimoriadne citlivou na akékoľvek otrasy v tomto odvetví.

Varovanie, nie okamžitá hrozba

Podľa analytika finančných trhov XTB Mateja Bajzíka zatiaľ nejde o bezprostrednú hrozbu, ale o dôležité varovanie.

„Krátkodobo krok Volkswagenu nemusí byť priamou hrozbou, skôr varovným signálom. Pokiaľ nemecké koncerny zatvárajú najmä malé, drahé a málo vyťažené závody doma, môže to dočasne dokonca posilniť úlohu lacnejších a efektívnejších fabrík v strednej Európe, vrátane Slovenska,“ upozorňuje Bajzík.