Ani de iure, ani de facto. Donbas podľa Zelenského nebude nikdy ruský, ak Moskva nesúhlasí s mierom, chce ďalšie zbrane
V tejto chvíli nie je hotový žiadny ideálny mierový plán, súčasný návrh na ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine je stále len pracovná verzia, uviedol v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Spojené štáty podľa neho chcú napredovať k mierovej dohode rýchlo, Ukrajina však potrebuje zabezpečiť kvalitu takéhoto mieru, uviedol s tým, že americkí a ukrajinskí vyjednávači by sa mohli na ďalšie rokovania stretnúť cez víkend v USA. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ukrajinský prezident v chatovacej skupine s novinármi na WhatsAppe podľa Reuters ďalej uviedol, že Ukrajina neuzná východoukrajinský Donbas za ruské územie ani de iure, ani de facto. Na Donbase tiež podľa neho nevznikne žiadna „slobodná ekonomická zóna“ pod kontrolou Moskvy, ako znel jeden z bodov americko-ruského plánu.
Po pondelkových rokovaniach Ukrajiny s predstaviteľmi európskych krajín a USA v Berlíne o ukončení vojny, ktorú vo februári 2022 začalo Rusko inváziou na susednú krajinu, zostáva otázka územných ústupkov Kyjeva voči nárokom Moskvy hlavnou prekážkou dosiahnutia možnej dohody.
V prípade prí Západ na obranu
Dohoda o silných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, o ktorých by mal hlasovať americký Kongres, je veľmi blízko, uviedol ďalej Zelenskyj. Bezpečnostné záruky podľa neho nie sú len v rámcovej fáze, ide už o podrobný dokument, ktorý však potrebuje ešte dopracovať.
Po skončení pondelkových rokovaní vydali premiéri a prezidenti desiatich európskych krajín vrátane Nemecka, Francúzska či Británie a zástupcovia Európskej únie spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že USA a európske krajiny plánujú Ukrajine poskytnúť robustné bezpečnostné záruky a ďalšiu podporu pre hospodársku obnovu krajiny.
Jednou zo záruk má byť vytvorenie mnohonárodnostnej jednotky, ktorá by pôsobila priamo na ukrajinskom území. Ďalšia má byť napríklad garancia vyslania ozbrojených síl v prípade budúceho napadnutia krajiny. V závere európski lídri vyzvali Rusko, aby súhlasilo s prímerím a preukázalo ochotu k trvalému mieru.
Mier alebo viac zbraní
Ak Moskva diplomatické snahy o ukončenie vojny odmietne, požiada Ukrajina Spojené štáty o väčší tlak na Rusko prostredníctvom ďalších sankcií a tiež o ďalšie zbrane, vrátane striel dlhého doletu, oznámil ďalej ukrajinský prezident novinárom na WhatsAppe.
Ak bude vojna pokračovať, Ukrajina podľa neho počíta s podporou 45 miliárd eur na obranu ročne. Pokiaľ boje utíchnu, budú tieto prostriedky použité na obnovu krajiny, dodal.
Kyjev podľa Zelenského tiež podporuje myšlienku prímeria počas vianočného obdobia, najmä pokiaľ ide o útoky na energetickú infraštruktúru. Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok okrem iného vyzval Rusko, aby aspoň cez Vianoce prestalo „terorizovať“ civilné obyvateľstvo Ukrajiny. Takáto prestávka v bojoch by mohla byť podľa Merza základom pre rokovania o trvalom prímerí.
Rusko nesúhlasí
Moskva sa naopak nechystá pri mierových rokovaniach o Ukrajine urobiť ústupky ohľadom Donbasu, „Novoruska“ a Krymu, vyhlásil podľa tlačových agentúr námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov. Rusko za žiadnych okolností ani nebude súhlasiť s rozmiestnením vojsk členských štátov NATO na Ukrajine, dodal diplomat.
Ruský prezident Vladimir Putin dal už skôr najavo, že ako podmienku ukončenia vojny proti Ukrajine požaduje celý región Donbas, teda Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny, vrátane častí, ktoré ruské vojská doteraz nedobyli, a tiež „Novorusko“, čo je výraz, ktorý ruskí politici používajú aj pre ďalšie územia na juhovýchode Ukrajiny, kde Rusko čiastočne okupuje Chersonskú a Záporožskú oblasť.
Tieto regióny Moskva v septembri 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku. Ukrajinský polostrov Krym anektovalo Rusko už v roku 2014. Väčšina sveta tieto anexe neuznáva.
„(...) v žiadnom prípade nemôžeme pristúpiť na kompromis (ohľadom piatich anektovaných ukrajinských regiónov), pretože podľa nášho názoru by to znamenalo prehodnotenie veľmi základného prvku našej štátnosti, zakotveného v našej ústave,“ zdôraznil Rjabkov. „Za žiadnych okolností nie sme ochotní podporiť, schváliť či sa zmieriť s akoukoľvek prítomnosťou vojsk NATO na území Ukrajiny,“ vyhlásil podľa TASS v rozhovore poskytnutom americkej stanici ABC News.
Rusko podľa Rjabkova stále netuší, ako dopadli berlínske rokovania medzi ukrajinskou, americkou stranou o urovnaní konfliktu. „Nemáme tušenie, čo sa tam stalo,“ povedal.
Diplomat súčasne tvrdil, že Rusko „je pripravené na dohodu“ so Spojenými štátmi a riešenie ukrajinskej krízy sa už črtá na obzore. „Som si veľmi istý a takmer presvedčený, že sme na pokraji vyriešenia tejto hroznej krízy,“ zdôraznil. Ruské ťaženie do susednej krajiny vysvetľoval Rjabkov tým, že sa tam „udalosti vyvíjali veľmi zlým smerom“.
Pozrite si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"