Stanné právo chcel prekryť vojenským útokom. Juhokórejský exprezident chcel vyprovokovať KĽDR, tvrdí prokurátor

Prokurátor Čo Un-sok priblížil, že jeho tím po šesťmesačnom vyšetrovaní obžaloval 24 osôb vrátane Juna a piatich členov kabinetu zo vzbury. „Z historických skúseností dobre vieme, že ospravedlnenie, ktorí tí vo vedení uvádzajú pre štátny prevrat, je len fasáda a jeho jediný cieľ je monopolizovať a udržať si moc,“ povedal Čo.

Čítajte viac

Južná Kórea protestuje Rusku a Číne po vstupe ich lietadiel do KADIZ. Soul nasadil stíhačky

Stanné právo ako zámienka

Jun spolu s ministrom obrany Kim Jong-hjunom údajne už od októbra 2023 stáli za podrobným plánom s cieľom pozastaviť právomoci parlamentu a nahradiť ho mimoriadnym legislatívnym orgánom. „Aby si vytvorili ospravedlnenie pre vyhlásenie stanného práva, pokúsili sa provokovať Severnú Kóreu k ozbrojenej agresii, ale neuspeli, pretože Severná Kórea na to nereagovala vojensky,“ uviedol.

Reuters povedal, že tím špeciálneho prokurátora už predtým obvinil Juna a vojenských predstaviteľov z nariadenia tajnej dronovej operácie na území Severnej Kórey s cieľom vyvolať napätie medzi susednými krajinami. Jun údajne následne plánoval označiť politických oponentov vrátane vtedajšieho lídra konzervatívnej strany Sila ľudu (PPP) za nepriateľov štátu a bez opodstatnenia vyhlásil stanné právo.

Doživotie alebo trest smrti

Exprezident je v súčasnosti stíhaný za vzburu, za čo mu podľa Reuters hrozí doživotné väzenie alebo dokonca trest smrti. Jeho bývalí ministri a ďalší predstavitelia čelia rôznym obvineniam v súvislosti so stanným právom, ktoré Jun vyhlásil 3. decembra 2024. Poslanci ho však po niekoľkých hodinách zrušili a neskôr prezidenta odvolali.

Jun tvrdí, že ako prezident mal právomoc vyhlásiť stanné právo a urobil tak, aby upozornil na zneužívanie parlamentnej kontroly opozičnými stranami, ktoré podľa neho paralyzovalo prácu vlády. Krajine podľa neho stanné právo nespôsobilo žiadne škody.

Pozrite si reportáž o protestoch proti Trumpovi v Južnej Kórei: