Zelenskyj v Berlíne s Witkoffom aj Merzom. Ukrajinský prezident hovorí o „kompromise“ namiesto NATO

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu (14.12.) v Berlíne rokoval s americkou delegáciou za účasti splnomocnenca prezidenta Donalda Trumpa Steva Witkoffa a Trumpovho zaťa Jareda Kushnera, ako aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

Rokovania trvali viac než päť hodín a budú pokračovať v pondelok, uviedol podľa agentúr poradca hlavy ukrajinského štátu Dmytro Lytvyn. Predmetom diskusie bol pravdepodobne americký návrh na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, ku ktorého pôvodnej podobe mal Kyjev a jeho európski spojenci výhrady.

„Dohodli sa, že budú pokračovať zajtra,“ povedal podľa agentúry AFP Lytvyn s tým, že Zelenskyj sa k téme vyjadrí v pondelok.

Zelenskyj už podľa agentúry DPA opustil budovu nemeckého kancelárstva, kde sa dnešné rokovania uskutočnili. Podľa agentúry zatiaľ nie je známy formát pondelkových rozhovorov.

„Zástupcovia viedli podrobné diskusie o 20-bodovom mierovom pláne, o ekonomických otázkach a o ďalších témach. Bol dosiahnutý výrazný pokrok a znovu sa stretnú zajtra (v pondelok) ráno,“ uviedol Witkoff na sieti X po nedeľňajších rozhovoroch, ktoré trvali viac než päť hodín.

O začiatku rokovaní v nedeľu popoludní informoval Zelenskyj na Telegrame v príspevku, ku ktorému pripojil fotografie privítania účastníkov pred rokovaním. Na jednej zo snímok je vidieť v jednom rade Zelenského, Merza a ukrajinského vyjednávača Rustema Umerova a oproti nim americkú delegáciu.

Ukrajinský prezident, ktorý v nedeľu priletel do nemeckej metropoly, v chatovej skupine s novinármi na WhatsAppe podľa Reuters pripustil, že právne záväzné bezpečnostné záruky od spojencov by pre Ukrajinu mohli byť náhradou za členstvo v NATO a predstavovali by kompromis v mierových rokovaniach.

„Od samého začiatku bola ukrajinská snaha vstúpiť do NATO motivovaná túžbou po skutočných bezpečnostných zárukách. Niektorí partneri z USA a Európy tento smer nepodporovali,“ uviedol Zelenskyj v odpovedi na otázky novinárov.

„Dnes teda bilaterálne bezpečnostné záruky medzi Ukrajinou a USA, garancie podobné článku 5 (zmluvy NATO, týkajúceho sa kolektívnej obrany krajín aliancie, pozn. red.) zo strany USA pre nás, bezpečnostné záruky od európskych partnerov aj ďalších krajín, napríklad Kanady a Japonska, predstavujú šancu, ako zabrániť ďalšej ruskej invázii,“ dodal. „Už to je z našej strany kompromis,“ upozornil ukrajinský prezident s tým, že záruky musia byť právne záväzné.

Podľa agentúry AP Zelenskyj v tejto súvislosti uviedol, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu by mali mať podporu amerického Kongresu, a dodal, že ho bude informovať o priebehu rokovaní s americkými vojenskými predstaviteľmi v Stuttgarte.

Na svojom účte na Instagrame ukrajinský prezident tiež poznamenal, že cieľom súčasných rokovaní je zabezpečiť, aby sa „už nikdy nezopakovala skúsenosť s budapeštianskym memorandom a ruskou inváziou“.

Čítajte viac

Ukrajina žiada zmrazenie frontu bez ústupkov. Zelenskyj: Najspravodlivejšie je ostať tam, kde sme

Budapeštianske memorandum z roku 1994

Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu vzdala jadrových zbraní rozmiestnených na jej území výmenou za prísľuby bezpečnosti a rešpektovania územnej celistvosti obsiahnuté v tzv. budapeštianskom memorande z roku 1994, ktorého signatárom bolo okrem Kyjeva, Washingtonu a Londýna aj Moskva. Rusko však pod vedením prezidenta Vladimira Putina tieto záväzky nedodržalo, v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a vo februári 2022 začalo inváziu na Ukrajinu.

Prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom pozdĺž súčasných frontových línií by podľa Zelenského bolo spravodlivou možnosťou, píše Reuters. Rusko však požaduje, aby Kyjev stiahol svoje jednotky z častí východoukrajinských Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré Ukrajina stále kontroluje.

V odpovedi na otázky novinárov v chate na WhatsAppe Zelenskyj zopakoval, že táto možnosť by bola nespravodlivá, a dodal, že otázka územia zostáva nevyriešená a veľmi citlivá. Postavenie Donbasu, teda priemyselného regiónu na východe Ukrajiny tvoreného Doneckou a Luhanskou oblasťou, tak zrejme zostáva jedným z hlavných sporných bodov pri rokovaniach o možnosti ukončenia rusko-ukrajinskej vojny.

Americký prezident Trump nalieha na rýchly koniec ruskej vojny a čoraz viac ho frustrujú prieťahy, píše agentúra AP. Hľadanie možných kompromisov naráža na zásadné prekážky vrátane otázky kontroly nad ukrajinským Donbasom, ktorý je z veľkej časti okupovaný ruskými inváznymi silami, a bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Čítajte viac

Zelenskyj pripustil, že Ukrajina by mohla ostať mimo NATO. Hovorí o kompromise, no chce aspoň náhradu

Pozrite si archívnu reportáž o rokovaniach v Londýne: