Šimovičová z OZ Ženský algoritmus: Chýbame pri rozhodovaní. Slovensko padá v indexe rodovej rovnosti

Podľa Šimovičovej je dlhodobo najproblematickejšou oblasťou moc. „Najväčšiu slabinu vnímame práve v oblasti moci, teda v zastúpení žien v rozhodovacích pozíciách, či už hovoríme o politike alebo ekonomike,“ uviedla.

V praxi to znamená, že ženy sú na Slovensku výrazne menej prítomné pri rozhodovacích stoloch, hoci sú rovnako kvalifikované. V najväčších kótovaných spoločnostiach obsadzujú ženy len približne štvrtinu manažérskych pozícií, zatiaľ čo priemer Európskej únie je o desať percentuálnych bodov vyšší. Podobná situácia je aj v politike, kde ženy zaberajú menej než štvrtinu rozhodovacích kresiel.

Šimovičová upozornila, že ženy v líderských pozíciách čelia viacerým prekážkam, ktoré sú často neviditeľné. „Nie nadarmo sa to odborne nazýva sklenené stropy,“ povedala. Poukázala aj na dvojité zaťaženie žien, ktoré popri kariére nesú hlavnú zodpovednosť za neplatenú prácu v domácnosti a starostlivosť o deti.

STEM odbory a chýbajúce ženské vzory

Index poukazuje aj na zhoršenie v oblasti vzdelávania, najmä v tzv. STEM odboroch – vede, technológiách, inžinierstve a matematike. Ide pritom o sektory, ktoré sú kľúčové pre budúcnosť ekonomiky a ponúkajú najlepšie platené pracovné miesta.

Čítajte viac

Technológie ovládajú, no dátam nerozumejú. IT Fitness test odhalil slabiny slovenských študentov

„Ak sa pozrieme na absolventky STEM odborov, tak u nás aj v priemere Európskej únie ide len o približne tretinu,“ uviedla Šimovičová. V oblasti informačných a komunikačných technológií je podiel žien ešte nižší, len okolo 17 percent.

Podľa nej nejde o nedostatok schopností. Výskumy ukazujú, že dievčatá dosahujú v matematike a prírodných vedách porovnateľné výsledky ako chlapci. Problémom sú najmä rodové stereotypy a chýbajúce pozitívne vzory. „Dievčatá vyrastajú s pocitom, že nie sú technické typy, hoci ich tieto oblasti zaujímajú,“ vysvetlila.

Zároveň upozornila, že technologická gramotnosť sa dnes netýka len programovania, ale schopnosti technológie využívať v každodennej práci. „Viac než 90 percent pracovných miest v Európe si vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti,“ dodala s tým, že približne tretine Európanov stále chýbajú.

Dôchodky ako oneskorený dôsledok nerovnosti

Rodová nerovnosť sa podľa Šimovičovej výrazne prejavuje aj pri dôchodkoch, a to ako oneskorený dôsledok rozdielov počas celého pracovného života. „Každá nižšia mzda, každá kariérna prestávka či roky neplatenej starostlivosti sa nakoniec odrazia v nižšom dôchodku,“ uviedla.

Najväčšie rozdiely podľa nej vznikajú po narodení dieťaťa, keď ženy čelia tzv. „pokute za materstvo“. Pozitívom však je, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším rozdielom v dôchodkoch medzi mužmi a ženami. Je to približne osem percent, kým priemer EÚ je okolo 25 percent.

Čítajte viac

Minister Tomáš sľubuje spravodlivejšie zvyšovanie dôchodkov, ktoré zníži rozdiely medzi seniormi. Odkedy?

Index sleduje aj kategóriu času, teda rozdelenie neplatenej práce v domácnosti. „Ženy v súčasnosti nesú väčšinu neplatenej práce v domácnosti a tento rozdiel sa príchodom detí ešte znásobuje,“ upozornila Šimovičová.

Použila pritom údaje z Eurobarometra, podľa ktorých viac než 70 percent Slovákov a Sloveniek považuje za primárnu úlohu muža zabezpečiť rodinný rozpočet. Tento stereotyp sa následne premieta aj do správania zamestnávateľov a kariérnych príležitostí.

Násilie na ženách je systémový problém

Alarmujúcim zistením Indexu je aj údaj o násilí na ženách. Takmer 40 percent žien na Slovensku zažilo fyzické alebo sexuálne násilie. Podľa Šimovičovej ide o jasný signál, že nejde o okrajový jav. „Násilie na ženách na Slovensku nie je len okrajovým problémom, ale systémovým javom,“ povedala.

V rámci svojej praxe sa venuje najmä sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku. Problémom je jeho normalizácia a nízke povedomie o tom, že nejde len o fyzické prejavy. „Až 45 percent žien si v momente, keď k obťažovaniu došlo, ani neuvedomilo, že ide o sexuálne obťažovanie,“ uviedla.

Čítajte viac

Keď odmietla, priložil jej ku krku nôž. Padli vyhrážky smrťou, údery, potom Popradčan začal ženu škrtiť

Na záver Šimovičová poukázala na krajiny, ktoré sa v Indexe rodovej rovnosti dlhodobo umiestňujú na popredných miestach. Podľa nej berú rodovú rovnosť ako základné nastavenie fungovania spoločnosti, nie ako doplnkovú hodnotu.

Ako príklad uviedla Švédsko, kde existuje neprenosná časť rodičovskej dovolenky pre mužov. „Tým sa jasne ukazuje, že starostlivosť o dieťa nie je len rolou matky,“ vysvetlila. Vo Francúzsku zase zohrali dôležitú úlohu dočasné vyrovnávacie opatrenia, napríklad kvóty v parlamente či v predstavenstvách veľkých firiem.

Diskusiu uzavrela apelom na to, že zmena si vyžaduje nielen systémové opatrenia, ale aj postupnú premenu spoločenských očakávaní a stereotypov.

Pozrite si celý rozhovor: