Svoje deti nevidela dva roky. Cestu víťazky Nobelovej ceny z Venezuely chystali mesiace, pre režim je teroristka
Venezuelská opozičná líderka a laureátka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová sa vo svojej rodnej krajine skrývala niekoľko mesiacov. Ako vo štvrtok uviedla, pri odchode z Venezuely do Nórska, kde si prebrala Nobelovu cenu, jej pomohla americká vláda. Tajná cesta však bola náročná a pripravovala sa na ňu dva mesiace.
Machadová sa objavila v Osle uprostred noci a mávala z balkóna Grand Hotela ľuďom, ktorí sa tam zhromaždili. Bolo to prvýkrát od januára, čo ju bolo vidieť na verejnosti, referuje BBC.
Stretnutie
Machadová pre veľkú radosť zhromaždených potom vyšla z hotela von a pozdravila ich. Preliezla dokonca bezpečnostné zábrany, aby sa dostala bližšie. „María! María!“ kričali ľudia, dvíhajúc mobilné telefóny, aby si zaznamenali historický okamih.
Až do stredajšej noci nevidela trojnásobná matka svoje deti takmer dva roky – poslala ich z Venezuely preč pre ich bezpečnosť. Dokonca aj Nobelovu cenu za mier, ktorú jej udelil Nobelov inštitút „za jej úsilie dosiahnuť spravodlivý a mierový prechod od diktatúry k demokracii“ vo Venezuele, prevzala v jej mene jej dcéra Ana Corina Sosová.
V rozhovore s BBC po vystúpení na balkóne povedala, že zmeškala promócie svojich detí a svadby svojej dcéry a jedného zo synov.
„Vyše 16 mesiacov som nemohla objať ani sa dotknúť nikoho. A zrazu, v priebehu pár hodín, som mohla vidieť ľudí, ktorých milujem najviac, dotknúť sa ich, plakať a modliť sa spolu,“ povedala. Počas rozhovoru mala na krku zavesených množstvo ružencov, ktoré jej podľa jej slov dali podporovatelia pred hotelom.
Tajná cesta z Venezuely do Osla
Machadová mala zákaz vycestovať a hrozilo, že ju venezuelská vláda označí za utečenkyňu. Teraz sa špekuluje, či sa bude môcť bezpečne vrátiť späť.
„Samozrejme, že sa vrátim,“ povedala. „Presne viem, aké riziká podstupujem.“ „Budem na tom mieste, kde som pre našu vec najužitočnejšia. Ešte donedávna som si myslela, že tým miestom musí byť Venezuela, ale dnes som presvedčená, že tým miestom je v mene našej veci Oslo,“ uviedla.
Minulý mesiac venezuelský generálny prokurátor uviedol, že ak odcestuje do Nórska kvôli prevzatiu ceny, budú ju považovať za utečenkyňu. Tvrdil, že je obvinená z „aktov sprisahania, podnecovania nenávisti a terorizmu“.
Preto bola jej cesta komplikovaná a riziková. Podrobnosti o jej presune boli tak prísne utajené, že ani Nobelov inštitút nevedel, kde sa nachádza a či bude v Osle včas na ceremoniál.
Podľa denníka The Wall Street Journal sa 58-ročná Machadová z Venezuely dostala v prestrojení, prešla cez desiatku vojenských kontrolných bodov a z pobrežnej rybárskej dediny sa plavila preč na drevenej loďke.
Denník s odvolaním sa na osobu blízku operácii tvrdí, že plán pripravovali dva mesiace. Pomáhala jej venezuelská sieť, ktorá pomáha ľuďom utiecť z krajiny a sčasti boli do úteku zapojené aj Spojené štáty. Machadová tieto informácie pre BBC nepoprela, no odmietla ich detailnejšie komentovať. Na tlačovej konferencii potvrdila, že dostala podporu od Spojených štátov.
Pre vládu teroristka
Machadovú považujú za jeden z najuznávanejších hlasov venezuelskej opozície. Dlhodobo označuje vládu prezidenta Nicolása Madura za „kriminálnu“ a vyzýva Venezuelčanov k jednote pri snahe o jej zvrhnutie.
Vlani jej zakázali kandidovať v prezidentských voľbách, v ktorých Maduro získal po tretíkrát šesťročné funkčné obdobie. Hlasovanie bolo na medzinárodnej scéne široko odmietnuté ako neslobodné a neférové a mnohé krajiny jeho vládu nepovažujú za legitímnu.
Aj po tom, čo ju vlani vyradili z volieb, pokračovala v kampani za kandidáta Edmunda Gonzáleza, ktorý ju na hlasovacom lístku nahradil. Maduro bol vyhlásený za víťaza, hoci údaje z volebných miestností ukazovali, že González vyhral s veľkým náskokom.
Madurova vláda jej opakovane hrozila zatknutím a obvinila ju z vyzývania na zahraničnú inváziu, pričom ju označila za teroristku za to, že protestovala proti výsledkom volieb.
Ako ešte skôr uviedla, „oni (venezuelská vláda) tvrdia, že som teroristka, že mám byť doživotne vo väzení a že ma hľadajú. Odísť dnes z Venezuely je za týchto okolností veľmi, veľmi nebezpečné“.
„Chcem len povedať, že som tu dnes preto, lebo mnoho mužov a žien riskovalo svoje životy, aby som sa mohla dostať do Osla,“ uviedla.
Aj predseda Nobelovho výboru Jorgen Watne Frydnes sediaci počas rozhovoru s Machadovou, opísal jej cestu do Nórska ako „situáciu extrémneho nebezpečenstva“.
„Uprostred noci, mať vás tu… je to neuveriteľné,“ povedal. „Ťažko opísať, čo to znamená pre Nobelov výbor a pre nás všetkých.“
Vojna voči ľudu
Machadová obvinila Madurov režim z financovania prostredníctvom trestnej činnosti, ako je obchod s drogami a s ľuďmi, a zopakovala výzvy medzinárodnému spoločenstvu, aby pomohlo Venezuele „prerušiť tieto prílevy“ kriminálnych zdrojov.
„K tomuto režimu sa musíme stavať nie ako ku konvenčnej diktatúre, ale ako ku kriminálnej štruktúre,“ povedala pre BBC.
Keď sa jej spýtali, či by podporila americký vojenský úder na venezuelské územie v súvislosti s nedávnymi útokmi Washingtonu na údajné drogové plavidlá, Machadová neodpovedala priamo, no obvinila Madura z „odovzdania našej suverenity kriminálnym organizáciám“.
„Nechceli sme vojnu, nehľadali sme ju… Maduro vyhlásil vojnu venezuelskému ľudu,“ dodala. Maduro akékoľvek prepojenia na kartely dôrazne popiera.
Machadová tvrdí, že ona a jej tím sú pripravení vytvoriť vo Venezuele vládu a ponúkla, že si sadne k rokovaniam s Madurovým tímom s cieľom dohodnúť mierový prechod, ale „oni to odmietli“.
Reportérka BBC sa opýtala predsedu Nobelovho výboru Frydnesa, či by potenciálne násilné zvrhnutie Madura nebolo v rozpore s mierovou cenou. „Moc je v rukách Madurovho režimu, oni nesú zodpovednosť za to, aby bol prechod mierový,“ reagoval.
Pozrite si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"