Rušňovodičmi sú dnes pekári aj cukrári. Expert Kubáček: Nehody vlakov nie sú náhoda, kamery sú čistý marketing

„Telové kamery? Čistý marketing. Nemusí mať jasnú výpovednú hodnotu, keďže nie je zrejmé, kam sa pozerá a čo vlastne sníma.“

Tu nejde len o sériu náhodných železničných udalostí, ktoré ani nie sú náhoda, ale o dlhodobo zanedbaný systém. Áno, niektoré incidenty ako vykoľajenie vlakov na Hlavnej stanici v Bratislave či v depe, sú marginálne. Tie v Jablonove nad Turňou a pri Pezinku však boli vážne.

„Všetky tieto udalosti spája spoločný menovateľ - ľudský omyl,“ hovorí v relácii Téma odborník na železnice a bývalý vysoký predstaviteľ ministerstva dopravy Jiří Kubáček.

Hoci sa vina pripisuje individuálnym zlyhaniam, Kubáček vidí problém, „ktorí stojí za ľuďmi.“

Písali sme

V Bratislave sa vykoľajili až dva vlaky, nikto sa nezranil. Železnice a dopravca vysvetlili, čo sa stalo

Nižšie sme sa pozreli na konkrétne nedostatky, ktoré súvisia s aktuálnom nepriaznivou situáciou na slovenských železniciach.

Kríza personálu: stará garda odchádza, nároky klesli

Jedna z kľúčových otázok je, či k chybám prispieva prepracovanosť a nedostatok personálu. Kubáček pripomenul, že okolo roku 2000 mali slovenské železnice ešte približne 60-tisíc zamestnancov. Pod tlakom šetrenia prišlo k prudkému znižovaniu stavov, zastavil sa výcvik a prakticky zaniklo železničné učňovské školstvo.

Výsledkom je „kyvadlo“, ktoré sa podľa neho vrátilo späť: staršia, dobre vycvičená generácia odchádza do dôchodku, no noví ľudia prichádzajú s nižšou kvalifikáciou. „Keďže neboli peniaze, nešlo sa hore s mzdami, ale dole s kvalifikáciou,“ povedal.

Podľa neho to viedlo k tomu, že na železnici dnes pôsobia aj rušňovodiči bez technického vzdelania – profesijne „od cukrárov po pekárov“ – hoci majú za sebou výcvik a psychologické testy.

Ako sa málo rušňovodičov podpisuje pod všetko

Na situáciu dopadá aj aktuálny nedostatok rušňovodičov. Podľa údajov Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) chýba približne stovka strojvodcov – asi desať percent do ideálneho stavu. Najviac je problém cítiť na západnom Slovensku, kde sú rušňovodiči žiadaní aj v iných odvetviach.

Kvôli tomu národný dopravca v posledných týždňoch čoraz častejšie odrieka spoje – už nielen na lokálkach, ale aj na hlavných ťahoch z Bratislavy do Trnavy a Kútov.

(Článok pokračuje pod videopríspevkom.)

Viac sa o odrieknutých vlakoch dozviete tu.

ZSSK hovorí o „dočasnej situácii“ a minister dopravy Jozef Ráž (Smer- SD) pripomenul, že priemerný plat rušňovodiča je okolo 2 390 eur a rezort chce profesiu zatraktívniť pre mladých.

Kubáček upozorňuje, že problém nie je len v platoch, ale aj v tom, že rušňovodičom pribúdajú povinnosti: kedysi jazdili dvaja v kabíne, dnes sú sami; na mnohých miestach miznú výpravcovia a pripravuje sa aj redukcia vlakvedúcich. „Nie je dobré, keď sa rušňovodičovi stále berie podpora a pridáva práca,“ povedal.

Podľa analýz v posledných mesiacoch mešká denne značná časť rýchlikov – až 40 až 60 percent spojov má nejaké meškanie. To korešponduje s tým, čo Kubáček popísal ako „stratu minúty po minúte“: množstvo výluk, znížené rýchlosti, komplikované križovania a predĺžené jazdné doby spôsobujú dominový efekt.

Popri meškaní sa cestujúci stretávajú aj s tým, že vlak je úplne odrieknutý z „prevádzkových dôvodov“ – typicky pre nedostatok rušňovodičov. ZSSK tvrdí, že situácia sa má zlepšiť s novým grafikonom a príchodom približne 160 nových rušňovodičov, ktorí sú v kurze.

Písali sme

Sekundy od tragédie, presne mesiac od nehody v Pezinku. Na Liptove sa takmer zrazili dva vlaky, opozícia tlačí na koniec Ráža

Kolegu v kabíne nahradí kamera

Jednou z reakcií vlády na nedávne nehody sú telové kamery pre rušňovodičov – buď na tele, alebo v kabíne. Prezident federácie strojvodcov Ľubomír Kontúr poznamenal, že podľa rušňovodičov kamery bezpečnosť nezvýšia a vyvolávajú „nevôľu až frustráciu“.

Ráž argumentoval, že podobne ako v lietadle, kde sú dvaja piloti, má byť aj kontrolovaný aj rušňovodič. Kamery majú byť podľa neho nosené na tele a rušňovodič si ich bude môcť na krátky čas vypnúť z dôvodu súkromia.

Kubáček však toto opatrenie považuje za „čistý marketing“. Poukázal na to, že kamera na tele nemusí mať jasnú výpovednú hodnotu – nie je zrejmé, kam sa pozerá a čo vlastne sníma.

Za opodstatnené by považoval skôr kameru v kabíne, ktorá sleduje rušňovodiča alebo trať pred vlakom, a to hlavne pre potreby vyšetrovania nehôd.

Celý rozhovor s odborníkom na železnice Kubáčkom si pozrite tu.