Koalícia schválila novelou Trestného zákona zmeny pri kajúcnikoch aj nové trestné činy. Pred hlasovaním sa strhla bitka

Poslanci začali štvrtkové rokovanie novelou Trestného zákona, ktorá prešla v stredu (10. 12.) do druhého čítania. Rokujú o nej v skrátenom legislatívnom konaní. Rozprava v druhom čítaní je obmedzená na 12 hodín. Z rokovania výborov pribudli do návrhu novely viaceré pozmeňujúce návrhy.

Má sa nimi napríklad rozšíriť skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež zaviesť trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Rieši aj úpravu inštitútu spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov.

Pôvodný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí o tom, že páchatelia drobných krádeží majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku.

Kubina: Koalícia chce zákonom zasahovať do voľného hodnotenia dôkazov

Obvinené a obžalované osoby z vládnej koalície sa chystajú zákonom prikázať súdom, ako majú hodnotiť dôkazy v ich vlastných trestných veciach.

Skonštatoval to na sociálnej sieti advokát Peter Kubina v súvislosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom koaličných poslancov Richarda Glücka, Zuzany Plevíkovej a Richarda Eliáša k novele Trestného zákona.

„Zásada voľného hodnotenia dôkazov je úplne základným komponentom ústavnej zásady nezávislosti súdnictva. Ak má naša ústava niečo, čo sa zvykne nazývať jej „materiálnym jadrom”, tak tieto zásady sa nachádzajú priamo v jeho strede. Zaručujú všetkým, ktorí sa ocitnú pred súdom, že dôkazy v ich veci súd vyhodnotí nezávisle a nestranne, jednotlivo a vo všetkých vzájomných súvislostiach, a že súdu nemôže nikto (a najmä nie politická moc) prikázať, ktoré dôkazy má a ktoré nemá zohľadniť a v akej miere," zdôraznil Kubina.

Lipšic: Glückov prílepok pomôže aj obvineným z mafiánskych vrážd

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh koaličných poslancov Richarda Glücka, Zuzany Plevíkovej a Richarda Eliášak novele Trestného zákona okrem iného novelizuje aj Trestný poriadok a zavádza kategorické dôkazné pravidlo o nepoužiteľnosti výpovede spolupracujúcej osoby, ktorá v akomkoľvek trestnom konaní nevypovedala pravdivo alebo neuviedla vo svojej výpovedi všetky podstatné skutočnosti.

Ako na sociálnej sieti upozornil prokurátor Generálnej prokuratúry SR Daniel Lipšic, tento návrh v prípade jeho schválenia výrazne pomôže aj obvineným a obžalovaným z mafiánskych vrážd.

Lipšic totiž podľa vlastných slov nepozná ani jeden prípad klasickej zločineckej skupiny, kde by spolupracujúce osoby v minulosti všetko priznávali a hovorili vždy len pravdu.

„Po schválení toho návrhu však výpoveď spolupracujúcej osoby (napr. člena zločineckej skupiny), ktorý napríklad pred 10 rokmi popieral v procesnom postavení obvineného svoj vlastný trestný čin (aj nesúvisiaci so zločineckou skupinou) nebude v konaní použiteľná," zdôraznil Lipšic. Tento procesný dôsledok je podľa neho absurdný a takéto dôkazné pravidlo neexistuje nikde na svete.

Reaguje aj generálny prokurátor

Predložený pozmeňujúci návrh, ktorý má doplniť Trestný poriadok o úpravu použiteľnosti dôkazov od spolupracujúcich osôb, vyvolal nesúhlasnú kritiku aj u generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Návrh považuje za vecne nenáležitý a škodlivý, píše v príspevku na Facebooku.

Upozorňuje tiež, že ide o zásadnú zmenu, ktorá je predkladaná v skrátenom legislatívnom konaní bez odbornej diskusie a bez riadneho posúdenia jej následkov.

Marenie „cudzou mocou“

Novelu prerokoval vo štvrtok parlamentný ústavnoprávny výbor. Schválil pozmeňujúce návrhy. Po novom by malo byť marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Musí ísť však o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“.

V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023. Cudzou mocou sa podľa návrhu rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“.

Odňatím slobody až na jeden rok by sa tiež po novom mohol potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.

Popieranie minulosti

Ďalším návrhom sa zavádza trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.

Jednoducho povedané, koalícia predkladá v parlamente nový trestný čin. Návrh sa objavil ako prílepok k tzv. horalkovej novele Trestného zákona. Podľa predstaviteľov opozície má trestný čin v praxi znamenať postih za spochybňovanie niektorých aspektov Benešových dekrétov.

Šimečka: Koalícia nás chce posielať do basy

Líder najsilnejšej opozičnej strany Progresívneho Slovenska Michal Šimečka reagoval, že koalícia chce „zavrieť do basy“ jeho, prezidenta Petra Pellegriniho a tisíce ďalších ľudí, najmä Maďarov žijúcich na Slovensku.

Tvrdí, že v skratke by za účelovo prekrútenú zmienku o Benešových dekrétoch hrozilo až šesť mesiacov väzenia. Šimečka označil návrh za protiústavný a politicky motivovaný.

Podľa jeho slov ide o snahu Smeru odpútať pozornosť od vlastných škandálov a poklesu preferencií.

PS a SaS kritizujú návrh prílepku pre Gašpara:

Dostál: Trestá za spochybňovanie Benešových dekrétov

Na problematické zmeny upozornil aj poslanec SaS Ondrej Dostál. Pripomenul, že návrh už prešiel ústavnoprávnym výborom a okrem ustanovenia o popieraní mierového usporiadania zavádza aj nový trestný čin za porušenie zákazu vedenia volebnej kampane subjektmi, ktorým to zákon neumožňuje.

Dostál tvrdí, že ide o reakciu na informácie o podpore britskej vlády pre aktivity niektorých slovenských mimovládnych organizácií pred voľbami v roku 2023, zamerané na zvýšenie účasti voličov a informovanosti verejnosti.

Podľa Dostála oba návrhy prekračujú rámec zásahov do slobody prejavu a šírenia informácií, ktorý umožňuje ústava.

Poslanec tiež upozornil, že medzi schválenými pozmeňujúcimi návrhmi sa objavili prílepky nesúvisiace s pôvodnou novelou, vrátane úprav postavenia spolupracujúcich obvinených. Tie sa podľa neho týkajú aj obžalovaného podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer-SD).

Dostál dodal, že horalková novela, pôvodne zameraná na riešenie nárastu drobných krádeží po tzv. mafiánskej novele Trestného zákona, sa mení na ďalší sporný zásah súčasnej vládnej koalície do právneho systému. Opozícia návrhy vníma ako pokus o obmedzenie kritických názorov a ovplyvňovanie verejnej debaty.

Susko tlačí na sprísnenie pravidiel: Kajúcnik musí preukázať dôveryhodnosť

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) podporil pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona o spolupracujúcich obvinených. Zdôraznil, že ide o procesnú úpravu s účinkami výlučne do budúcnosti, pričom „akékoľvek z neho vyplývajúce dôsledky platia len do budúcnosti“.

Za kľúčové považuje, aby súd preveroval dôveryhodnosť kajúcnikov a posúdil, „či je takýto svedok dôveryhodný a či klamal v podstatných okolnostiach“, aby sa predišlo porušeniam Európskeho dohovoru o ľudských právach. Kajúcnik nebude automaticky vylúčený; rozhodujúce sú podstatné klamstvá v inom konaní. Návrh podľa Suska reaguje na prax ESĽP.

Podľa ministra Ústavný súd SR aj ESĽP potvrdili zneužívanie tohto inštitútu. „Výpoveď spolupracujúceho obvineného patrí k najrizikovejším dôkazom…“ a úmyselné klamstvo zásadne spochybňuje jeho použiteľnosť. „Už dnes má povinnosť súd skúmať dôveryhodnosť takéhoto svedka, čo sa žiaľ nedeje.“ Susko dodal, že „raz preukázané úmyselné klamstvo ruší jeho použiteľnosť ako dôkazu úplne“.

Demokrati: Koalícia nemá hanbu, týmto chcú pomôcť aj Gašparovi

Navrhovaná novela má podľa strany Demokrati iba jeden cieľ, a to zastaviť konanie o obžalobe voči Tiborovi Gašparovi, Kováčikovi, Bödörovi a mafianizovať Slovensko.

„Spochybnenie všetkých spolupracujúcich obvinených je dnes jediná cesta ako môže Gašpar vyviaznuť a utiecť spravodlivosti. Vládna koalícia už nemá hanbu a ani neskrýva to, že chce takto udeliť ďalšiu amnestiu svojim ľuďom - Gašparovi, Bödörovi a Kováčikovi,“ povedal podpredseda Demokratov Juraj Šeliga.

Ak bude prijatá táto novela, tak pomôže mnohým ľuďom obvineným z vrážd alebo lúpeží. Slovensko sa tak podľa Šeligu vráti do čias, keď vybuchovali autá, keď sa zabíjali podnikatelia a vydierali.

„Vládna koalícia si absolútne neuvedomuje dôsledky tohto prílepku, rovnako ako si neuvedomila dôsledky prvej samoamnestie, ktorá znamenala, že stúpli krádeže a kriminalita. Prečo sa Gašpar tak bojí? Pretože spolupracujúci obvinení usvedčujú jeho kroky ako policajného prezidenta, keď predal políciu Bödörovi,“ dodal Šeliga.

Tretie čítanie

Poslanci vo štvrtok večer ukončili takmer celodennú diskusiu o vládnej novele Trestného zákona, ktorá bola v druhom čítaní. Rozprava bola skrátená na 12 hodín.

Horalky sa vracajú do zákona. Minister Susko žiada tvrdší postih pre drobných zlodejov.