Odvolávanie ministrov nebude. Koalícia ich stiahla zo schôdze napriek Rašiho prísľubom. Opozícia: Majú strach

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu (10. decembra) pokračujú v rokovaní 43. schôdze.

Envirofond

Na stredajšom rokovaní sa poslanci opäť venovali novele zákona o Environmentálnom fonde, prerokúvanej v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh predstavil minister životného prostredia Tomáš Taraba. Do rozpravy sa písomne prihlásilo šesť poslancov.

Ako prvá vystúpila Tamara Stohlová (PS), ktorá vyzvala, aby novela nebola podporená. Tvrdí, že ministerstvo by získalo „ultimátnu“ kontrolu nad Envirofondom s objemom dvoch miliárd eur a že Taraba chce prostriedky využiť na sanáciu bývalého Istrochemu. Kritizovala tiež absenciu pripomienkovania a „zoštátnenie funkčného systému odpadového hospodárstva“.

Envirorezort naopak uvádza, že cieľom je „efektívnejšie fungovanie Environmentálneho fondu“ a zakotvenie možnosti, aby fond pôsobil ako organizácia zodpovednosti výrobcov, čo má priniesť väčšiu transparentnosť a konkurencieschopnosť.

Rokovanie bude pokračovať vo štvrtok (11. 12.), najprv debatou o novele Trestného zákona s pravidlom „trikrát a dosť“, popoludní hodinou otázok.

Mimoriadna schôdza parlamentu

Mimoriadna 45. schôdza parlamentu sa má uskutočniť v piatok (12. 12.) o 9.00 h. Predseda parlamentu Richard Raši ju zvolal na návrh skupiny opozičných poslancov. Tí žiadajú prerokovať návrh uznesenia k „zlyhaniu ministerky hospodárstva Slovenskej republiky pri adresnej energopomoci“.

Opozičné Hnutie Slovensko oznámilo, že s podporou ďalších strán vyzbieralo potrebných viac ako 30 podpisov na zvolanie schôdze. Predseda ju musí zvolať do siedmich dní, no program nemusí byť schválený, keďže opozícia nemá väčšinu.

Podľa poslanca Júliusa Jakaba opozícia neočakáva, že koalícia umožní otvorenie schôdze, no považuje za svoju povinnosť poukazovať na problémy. „Vyzývame vládu, aby celú energopomoc upravila, aby najlepšie z nášho pohľadu priniesla absolútne nové riešenie. Nie opravovať to, čo už pokazila.“

Výročná správa ÚPN za rok 2024

Poslanci vzali na vedomie výročnú správu Ústavu pamäti národa za minulý rok. Dokument hodnotí činnosti ÚPN v oblasti sprístupňovania archívov, vedecko-výskumnej práce, dokumentácie represívnych zložiek, vzdelávania a osvety. Ústav pokračoval v plnení zákonných úloh napriek tomu, že „sídlil na dvoch miestach, v prenajatých a vypožičaných priestoroch“.

Prioritami boli napĺňanie zákona o pamäti národa, delimitácie dokumentov z rezortu spravodlivosti a projekty spojené s rekonštrukciou nehnuteľností. ÚPN organizoval konferencie, semináre a pripravil viaceré publikácie. „Informácie o období neslobody sprostredkoval aj prostredníctvom piatich nových výstav, v roku 2024 bolo reinštalovaných ďalších 11 výstav.“

Ústav obslúžil 404 bádateľských návštev, sprístupnil 12.297 strán dokumentov a zdigitalizoval 363.798 strán. Postavenie účastníka protikomunistického odboja priznal 48 osobám a štatút veterána 41 osobám.

Reforma obchodného registra

NR SR posunula do druhého čítania nový zákon o obchodnom registri, ktorý má nahradiť právnu úpravu z roku 2003. Cieľom je zjednodušiť podnikanie, zvýšiť dôveryhodnosť údajov a prepojiť register s ďalšími štátnymi databázami, aby sa uplatnila zásada „jedenkrát a dosť“.

Zachová sa duálny systém cez registrový súd a notára. Novinkou je rezervácia obchodného mena a možnosť registrácie spoločnosti „aj bez dokladania živnostenského oprávnenia“, ktoré pri voľných živnostiach vznikne automaticky.

Zakladateľské dokumenty majú byť povinne vo forme notárskej zápisnice alebo zmluvy autorizovanej advokátom.

Účinnosť sa navrhuje od 17. augusta 2026.

Trikrát sa dosť smeruje do druhého čítania

Parlament posunul do druhého čítania novelu Trestného zákona, ktorá opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Trestnosť priestupkovej recidívy sa má uplatniť vtedy, keď páchateľ „trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku“. Za takúto recidívu má hroziť odňatie slobody až na dva roky.

Novelou sa má meniť aj Exekučný poriadok, aby exekútor mohol uložiť donucovacie opatrenia na vymoženie náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom. Parlament rokuje o novele v skrátenom legislatívnom konaní.

Podľa dôvodovej správy sa návrh predkladá „s cieľom upokojiť spoločenské napätie a spoločenský dopyt maloobchodov, starostov a primátorov na tvrdšiu reakciu voči týmto páchateľom“ a zavádza „trestnosť tretieho po sebe spáchaného obdobného priestupku proti majetku“.

Poslanci budú rokovať o novele v tzv. skrátenej rozprave, s časovou dotáciou 12 hodín. Rozhodli o tom na návrh troch koaličných poslaneckých klubov.

Situáciu v parlamente sleduje redaktorka Dominika Paňková. Pozrite si jej živý vstup o 12-tej hodine.

Opozícia vidí za presunom strach koalície

Opozícia kritizuje presun jej návrhov na odvolanie viacerých ministrov aj celej vlády. Vidí za tým strach koalície. Hovorí tiež o pošliapavaní základných ústavných práv. Vyplýva to z vyjadrení opozičných poslancov pre novinárov v parlamente.

„Ja sa obávam, že sa možno nikdy nedostaneme k odvolávaniam vlády a ministrov a že budú skôr voľby a táto vláda skončí demokratickými voľbami predtým, než budeme mať možnosť ju konfrontovať a odvolávať v NR SR. Je to vrchol zbabelosti. Je to pohŕdanie voličmi a ústavou, kde je tento inštitút garantovaný. Dnes je to podľa mňa vedené aj strachom, že niektorý z tých ministrov by reálne mohol padnúť, lebo tá koalícia je taká rozhasená a rozhádaná,“ skonštatoval líder hnutia PS Michal Šimečka.

Presun namietali aj poslanci z klubu Slovensko - Za ľudí. „Je to vážna situácia, lebo je to už viac ako rok, kedy si opozícia nemôže uplatniť svoje základné ústavné právo. Návrh na odvolanie ministrov je totiž základné ústavné právo opozície. Slovensko tým pádom už spĺňa prvky nie normálnej demokracie, ale toto sú už prvky diktatúry, kedy vládna moc tým, že má väčšinu, uzurpuje právo opozície uplatniť si svoje základné ústavné právo,“ podotkol líder Hnutia Slovensko Igor Matovič.

O pošliapavaní základných ústavných práv hovorili v tejto súvislosti aj kresťanskí demokrati. Avizovali, že je vysoká pravdepodobnosť, že sa v tejto veci obrátia na Ústavný súd SR. „Vládna koalícia jednak ignoruje ústavu, ale ignoruje aj opozíciu ako takú. Sme však svedkami aj toho, že Robert Fico to nemá celé pod kontrolou a má strach, obáva sa, že niektorý z jeho koaličných partnerov by mohol zlyhať pri niektorom z odvolávaní a práve preto to predkladajú z mesiaca na mesiac,“ povedal predseda KDH Milan Majerský.

Odvolávať nebudú

Rokovanie o opozičných návrhoch na odvolanie viacerých ministrov, ako aj návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde presunul parlament na najbližšiu riadnu schôdzu, ktorá sa má začať 27. januára.

Poslanci Národnej rady (NR) SR si to odsúhlasili na návrh troch koaličných poslaneckých klubov. O odvolávaniach šiestich ministrov a celej vlády mali poslanci rokovať od stredajšieho poobedia.

Opozícia čaká, koalícia odkladá

V stredu od 14-tej hodine mali poslanci v zlúčenej rozprave rokovať o návrhoch na odvolanie ministrov, ako aj o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, ktorý podala opozícia ešte v januári.

Opozícia v uplynulých mesiacoch podávala postupne viacero návrhov na odvolanie ministrov.

Žiada odchod z funkcie členov vlády Matúša Šutaja Eštoka, Kamila Šaška (obaja Hlas-SD), Tomáša Tarabu (nominant SNS), Roberta Kaliňáka (Smer-SD) či ministerky Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS). Najnovšie pribudol i návrh na odvolanie ministra Samuela Migaľa (nezávislý).

Mimoriadne schôdze k odvolávaniam ministrov neboli v riadnom termíne uznášaniaschopné, preto sa postupne zaraďovali na program riadnych schôdzí. Doteraz však tieto návrhy neprišli na rad, opakovane sa presúvajú z schôdze na schôdzu.

Koalícia avizovala, že rokovanie chce umožniť. Návrhy prichádzali postupne počas uplynulého roka, no nepodarilo sa ešte o nich rokovať. Napríklad návrh na odvolanie Šutaja Eštoka prišiel už v decembri 2024.

Obsah novely

Poslanci pokračujú v debate o vládnej novele Trestného zákona. Návrh je aktuálne v prvom čítaní. Rozprava je skrátená na 12 hodín. Rokuje sa o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

Novela je z dielne ministerstva spravodlivosti. Pri drobných krádežiach sa ňou má opätovne zaviesť pravidlo „trikrát a dosť“. Platiť by mala teda trestnosť priestupkovej recidívy páchateľov. Páchatelia majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku.