Taraba môže napadnúť rozhodnutia, ktoré zbavujú Babišov Agrofert viny za Istrochem, tvrdí PS. Ten to poprel
Progresívne Slovensko predstavilo nové zistenia o envirozáťaži Istrochemu. Tvrdí, že štát neoprávnene zbavil Agrofert povinnosti sanovať znečistenie.
Opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) tvrdí, že získalo nové kľúčové informácie v kauze environmentálnej záťaže Istrochem.
Štát podľa poslankyne PS Tamary Stohlovej neoprávnene zbavil Andreja Babiša a jeho koncern Agrofert povinnosti sanovať masívne znečistenie v areáli bývalého chemického podniku.
Taraba chce čistiť Babišove pozemky pod Istrochemom, vyhlásilo PS. Envirorezort: Absolútny blud
„Prípad Istrochemu je o tom, ako štát absurdne ustupuje miliardárovi, kým Slovensko prichádza o peniaze a ľudia o zdravie,“ uviedla podpredsedníčka Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Stohlová.
Pochybné investície namiesto sanácie
Agrofert získal Istrochem aj s environmentálnou záťažou. Privatizačná zmluva mu ukladala povinnosť investovať 33 miliónov eur najmä do ekologických opatrení. Podľa nových zistení existujú pochybnosti o týchto investíciách.
„Nové dokumenty, ktoré doteraz neboli zverejnené, dokazujú, že okresný úrad rozhodol v prospech Agrofertu na základe investícií, ktoré s ekologickou sanáciou majú len veľmi slabú alebo žiadnu súvislosť. Mnohé z nich sa ekológie týkali len minimálne, viaceré boli realizované neskôr, ako mali byť a Agrofert nepreukázal ich skutočný prínos pre životné prostredie, hoci mu to ukladal zákon. Napriek tomu okresný úrad rozhodol, že svoje povinnosti splnil,“ upozornila Stohlová.
Rezort odmieta zodpovednosť za starú zmluvu Istrochemu
Ministerstvo životného prostedia (MŽP SR) reagovalo, že v jeho právomoci nie je riešiť privatizačnú zmluvu z 90. rokov a vychádza iba zo skutkového stavu veci a z právoplatných rozhodnutí orgánov, ktoré kompetenčne nepatria pod envirorezort.
„V tejto veci konštatujeme, že deväť rokov na základe právoplatných rozhodnutí predchodcovia nekonali. Ak má pani poslankyňa Stohlová akékoľvek podnety, ktoré sa týkajú firmy Istrochem, nech si to rieši zákonnými spôsobmi voči danej firme,“ vysvetlil Taraba.
Ministerstvo podotklo, že envirozáťaž v Istrocheme aj vo Vrakuni je jedna z najväčších environmentálnych záťaží nielen na Slovensku, ale aj v Európe, ktorá ohrozuje zdroje podzemných vôd aj celého Žitného ostrova.
„Okresný úrad tu ešte v roku 2016 rozhodol, že štát má určiť, ktoré ministerstvo je zodpovedné za ich odstránenie. Tým, že doposiaľ orgány nekonali, je skôr otázka na Generálnu prokuratúru SR či nedošlo k všeobecnému ohrozeniu obyvateľov. Ostatné vyjadrenia PS sú len dôkazom ich nekompetentnosti a nezáujmu o ochranu životného prostredia,“ dodalo ministerstvo.
Kľúčový problém: znečistená podzemná voda
Žiadne z uvedených opatrení podľa nej však neriešilo zásadný problém - masívne znečistenie podzemnej vody v areáli, čo je zákonná podmienka, ktorú mal okresný úrad skúmať.
Poslankyňa poukázala aj na absurdný charakter takzvaných ekologických investícií, ktoré úrad uznal ako relevantné.
Medzi nimi sú napríklad kúpa cisterny, rekonštrukcia administratívnej budovy, inštalácia rozhlasu v areáli, rekonštrukcia železničnej vlečky alebo dokonca rozšírenie skládky odpadu v inej obci.
(Článok pokračuje pod videom.)
Téma Istrochem bola súčasťou relácie V politike.
Rozhodnutia štátu pod drobnohľadom
Nejasnosti sa týkajú aj štátu. O envirozáťaži Istrochemu bolo rozhodnuté štyrikrát - raz v roku 2016 a trikrát v roku 2025. „Opakujúca sa gramatická chyba v dokumentoch naznačuje, že úrad postupoval metódou kopírovať – prilepiť. Minister životného prostredia Tomáš Taraba sa dnes týmito rozhodnutiami oháňa ako dôvodom, prečo vraj musí sanáciu zaplatiť výhradne štát. Stále však má zákonnú možnosť napadnúť najmenej tri rozhodnutia z roku 2025. On ale usiluje o rýchle uzatvorenie prípadu v prospech Andreja Babiša a Agrofertu,” zdôraznila Stohlová.
Tarabu vyzvala, aby prestal konať ako agent Andreja Babiša a napadol rozhodnutia z roku 2025. Štát podľa jej slov nemá platiť za zlyhania miliardárskeho koncernu. Dodala, že PS dopĺňa svoj podnet na prokuratúru o najnovšie zistenia.
Reakcia Istrochem Reality
K medializovanej téme sa vyjadrila aj spoločnosť Istrochem Reality. Tá však nie je súčasťou koncernu Agrofert.
„Spoločnosť Istrochem Reality a.s. dôrazne odmieta obvinenia, ktoré dnes odzneli, a vymedzuje sa voči akýmkoľvek zavádzajúcim alebo nepravdivým tvrdeniam. Našou prioritou je hľadanie konštruktívneho riešenia v prospech Bratislavy a jej obyvateľov a zodpovedný prístup k územiu, v ktorom pôsobíme. Celý proces vnímame ako odbornú a environmentálnu tému, ktorá si vyžaduje fakty, odborné posudky a dialóg so všetkými dotknutými inštitúciami.
Nebudeme sa zapájať do politických sporov ani predvolebnej rétoriky. Všetky naše postupy a kroky sú v súlade s platnou legislatívou a príslušnými reguláciami a smerujú k zodpovednému riešeniu environmentálnej záťaže v spolupráci s kompetentnými orgánmi. Spoločnosť má právoplatné rozhodnutia okresného úradu a potvrdenia Fondu národného majetku SR, ktoré potvrdzujú splnenie záväzkov z privatizačnej zmluvy z roku 2002. Podľa platného zákona o environmentálnych záťažiach v takomto prípade prechádza zodpovednosť za historickú záťaž na štát. Toto nie je pomoc firme, ale naplnenie zákonnej povinnosti štátu. V prípade zmeny rozhodnutia, teda neplnenia povinností zo strany štátu, sme pripravení sa obrátiť na súd a brániť naše práva.
Environmentálna záťaž vznikla dávno pred rokom 2002 počas štátnej prevádzky chemického závodu. Spoločnosť investovala na svoj rozvoj (vrátane do ekológie areálu) v súlade s privatizačnou zmluvou a plnila záväzky, ktoré jej z nej vyplývali. Sanáciu historickej záťaže, za ktorú nenesieme zodpovednosť, nemôžeme hradiť z prostriedkov spoločnosti.
Odmietame krivé a nepravdivé obvinenia a v prípade zásahov do dobrej povesti spoločnosti alebo jej predstaviteľov sme pripravení brániť sa právnou cestou. Naďalej zostávame pripravení spolupracovať so štátom, samosprávou a odbornou verejnosťou na riešení, ktoré je v najlepšom záujme verejnosti a budúceho rozvoja územia“.