Nemecký Bundestag odobril novú vojenskú službu. Ak nebude dosť regrútov, poslanci môžu nariadiť jej povinné plnenie
Nemeckí poslanci v piatok (5. 12.) schválili novú podobu vojenskej služby. Zákon zavádza plošné odvody a stanovuje tiež ciele počtov nových regrútov.
Ak sa ich nepodarí v danom roku dosiahnuť, budú môcť poslanci Spolkového snemu odhlasovať takzvanú povinnú vojenskú službu z potreby. Školáci a študenti na viacerých miestach Nemecka dnes proti zákonu protestujú.
O reforme vojenskej služby sa v uplynulých týždňoch sporia nemecké vládne strany – konzervatívna únia CDU/CSU a sociálna demokracia (SPD). Vláda kancelára Friedricha Merza už v auguste schválila návrh zákona z dielne sociálnodemokratického ministra obrany Borisa Pistoriusa.
Mnohí poslanci CDU/CSU ho však odmietli podporiť ako nedostatočný, pretože staval výhradne na dobrovoľnosti. Napokon sa vládne strany v polovici novembra dohodli, že do systému zavedú aj prvok povinnosti.
Dobrovoľný systém s výnimkou
Cieľom nového zákona je zvýšiť počet vojakov v armáde o viac než 80 000. V pôvodnom Pistoriusovom návrhu stálo, že všetci muži po dovŕšení 18 rokov budú musieť vyplniť dotazník, v ktorom uvedú, či majú záujem slúžiť v armáde. Armáda si mala následne pozvať vhodných kandidátov na odvodnú prehliadku. Rozhodnutie nastúpiť do služby malo však naďalej zostať dobrovoľné.
Na dobrovoľnícky systém prešla nemecká armáda v roku 2011, keď bola povinná vojenská služba pozastavená. Branná povinnosť však nezanikla a v prípade napadnutia krajiny by sa automaticky znovu zaviedla.
Zákon schválený v piatok začne platiť od nového roka. Počíta s tým, že odvody budú opäť plošné. Prvýkrát sa budú týkať ročníka 2008. Povinné zostanú len pre mužov, ženy budú môcť dotazník spojený s odvodmi vyplniť dobrovoľne. Zároveň budú určené každoročné ciele, koľko mladých mužov má byť odvedených.
Ak bude v príslušnom ročníku dobrovoľníkov príliš málo, poslanci Spolkového snemu budú môcť rozhodnúť o takzvanej povinnej vojenskej službe z potreby. Pri výbere tých, ktorí nakoniec nastúpia do armády, zohrá úlohu aj náhoda. Povinnosť nastúpiť do služby má byť podľa zákona zavedená „najmä vtedy, ak si to vyžiada obrannopolitická alebo personálna situácia“.
Tí, ktorí sa do služby prihlásia dobrovoľne, majú dostávať 2600 eur mesačne v hrubom. Minimálna dĺžka služby bude pol roka. V platnosti zostáva aj právo odmietnuť vojenskú službu.
Mladí ľudia ukázali svoj nesúhlas
Proti zákonu v piatok protestujú mladí ľudia v mnohých častiach Nemecka – okrem iného v Berlíne, Hamburgu či Mníchove. Žiaci a študenti vyhlásili takzvané školské štrajky. Minister obrany Pistorius sa v uplynulých týždňoch snažil mladých upokojiť.
Podľa neho platí, že čím akcieschopnejšia armáda bude a čím silnejšiu odstrašujúcu schopnosť bude mať, tým menšia je pravdepodobnosť, že bude musieť skutočne bojovať. Pistorius navyše tvrdí, že je stále presvedčený o funkčnosti dobrovoľného princípu.
Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 začalo Nemecko klásť väčší dôraz na vlastnú obranyschopnosť a kancelár Merz chce z Bundeswehru vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Nemecko plánuje do roku 2029 postupne zvýšiť obranné výdavky na 3,5 percenta HDP; už tento rok by mali dosiahnuť 2,4 percenta.
Nemecká armáda dlhodobo priznáva, že má problém získať dostatok personálu. Bundeswehr má v súčasnosti približne 180 000 vojakov a vojačiek. Podľa cieľov Severoatlantickej aliancie (NATO) by sa ich počet mal v nasledujúcich rokoch zvýšiť na 260 000. Ďalších 200 000 mužov a žien by malo byť v zálohách. Nemecko má 83 miliónov obyvateľov.
Pozrite si archívnu reportáž o vojenskej službe v Nemecku:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"