Búrky a záplavy menia Áziu na nepoznanie. Sme svedkami náhodnej série, alebo novej éry?

Extrémne počasie sa pritom netýka len týchto troch krajín. Malajzia sa stále spamätáva z ničivých záplav, ktoré zobrali životy aj majetky tisíckam ľudí. Vietnam aj Filipíny mali rok plný tajfúnov a rozsiahlych povodní.

Vedci už roky varujú, že toto bude nová realita

To, čo teraz vyzerá ako séria katastrof, klimatológovia označujú za dlhodobo predpovedaný trend. Pripomínajú, že rok 2024 priniesol historicky najvyšší nárast oxidu uhličitého v atmosfére. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie to ešte zrýchlilo globálne otepľovanie a následne aj extrémne prejavy počasia.

Región Ázie sa otepľuje takmer dvojnásobne rýchlejšie než svetový priemer. To z neho robí doslova epicentrum klimatických zmien.

Čítajte viac

Záplavy a zosuvy v Ázii si vyžiadali viac ako 1 200 obetí. Situácia na Srí Lanke je kritická

„Juhovýchodná Ázia by sa mala pripraviť na pokračovanie a možné zhoršenie tohto extrémneho počasia v roku 2026 a v nasledujúcich rokoch,“ uviedla Jemilah Mahmoodová zo Sunwayskej univerzity v Kuala Lumpure.

Prečo sú búrky silnejšie?

Voda v oceánoch ostáva teplá dlhšie než kedysi. Podľa vedca Benjamina Hortona z Hongkongskej univerzity to dodáva búrkam viac energie, preto sú silnejšie a prinášajú aj väčšie množstvo zrážok. Zvyšujúca sa hladina morí zároveň spôsobuje intenzívnejší príboj pri pobreží.

Horton upozorňuje, že klimatické zmeny narúšajú aj vzdušné a morské prúdy, čo spôsobuje, že tajfúny vznikajú neskôr a v rýchlom slede za sebou.

„Aj keď celkový počet búrok nemusí dramaticky narásť, ich sila a nepredvídateľnosť áno,“ povedal.

Vlády nestíhajú reagovať

Extrémny priebeh počasia za posledné týždne ukazuje, že krízové systémy v regióne majú vážne slabiny. Podľa Aslama Perwaiza z Ázijského centra pre pripravenosť na pohromy sa štáty stále zameriavajú najmä na reakciu po katastrofách, pričom prevencii nevenujú dostatok pozornosti.

Čítajte viac

Bilancia obetí na Sumatre stúpa k šiestim stovkám, záchranári sa stále nevedia dostať do mnohých oblastí

„Na prípravu na budúce katastrofy budeme mať ešte menej času,“ upozornil Perwaiz.

Vplyv má aj rozsiahla výstavba, odlesňovanie a poškodené ekosystémy.

Srílanský odborník Sandun Thudugala tvrdí, že krajina musí úplne prehodnotiť spôsob, akým plánuje výstavbu, pretože extrémne počasie sa stáva novým štandardom.

Z Indonézie pritom prichádzajú aj videá, ktoré zachytávajú masy dreva unášané povodňami. Podľa Global Forest Watch stratili provincie Aceh, Severná Sumatra a Západná Sumatra od roku 2000 až 19 600 km² lesa. Práve tieto oblasti pritom zasiahli povodne najtvrdšie.

Na klimatickej konferencii COP30 v Brazílii sľúbili bohaté štáty strojnásobiť podporu na prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Rozvojové krajiny však upozorňujú, že ide len o malú časť toho, čo skutočne potrebujú – a zároveň nie je isté, či tieto peniaze reálne dorazia.

Podľa Thomasa Houlieho z Climate Analytics sa v juhovýchodnej Ázii stretáva rýchla expanzia obnoviteľných zdrojov s pretrvávajúcou závislosťou od fosílnych palív. Výsledkom je nestabilný mix, ktorý prehrieva ekonomiku aj životné prostredie.

„To, čo sa odohráva v regióne, je dramatické a bohužiaľ to slúži ako drsná pripomienka dôsledkov klimatickej krízy,“ uviedol Houlie.

Čítajte viac

Z dedín sú už len názvy, smrť si brala tých, čo zavalila voda a bahno. Teraz bude na Sumatre zabíjať hlad