Po Ukrajine môže nasledovať Arktída, varuje dánsky generál. Spojenci posilňujú výcvik v Grónsku aj sledovanie ponoriek

„Očakávam, že keď sa vojna na Ukrajine skončí, Rusko zameria svoje úsilie na vyzbrojovanie sa v Arktíde,“ povedal veliteľ dánskeho Spoločného arktického veliteľstva generálmajor Søren Andersen v rozhovore pre magazín dánskych ozbrojených síl Honnør. S odvolaním sa na rozhovor o tom informuje portál Defense News.

Ako pokračoval, „existuje výrazný a rastúci geopolitický záujem o Grónsko a arktický región“ a preto je nevyhnutné, aby tu ozbrojené sily trénovali. Dodal, že v súčasnosti žiadna priama hrozba voči Grónsku neexistuje, avšak hrozbu vnímajú z dlhodobejšej perspektívy a preto musia zabezpečiť ochranu severného krídla NATO.

Ochrana Grónska

Arktída sa stala geopolitickým ohniskom, predovšetkým v dôsledku vplyvu zmeny klímy na topenie morského ľadu, vďaka čomu sa táto oblasť stala dostupnejšou pre lodnú dopravu a ťažbu zdrojov. Dánsko preto posilnilo svoju vojenskú prítomnosť s cieľom brániť Grónsko, autonómne územie Dánskeho kráľovstva.

Viac k téme

Arktída ako žolík v geopolitickej hre: Topenie ľadu môže spustiť strategické boje medzi Ruskom, Čínou a Západom

V júni, v rámci tohto širšieho vojenského posilnenia a výcvikových cvičení, Dánsko vyslalo do Grónska fregatu a dva vrtuľníky EH101 Merlin, ktoré sa tam objavili po prvýkrát.

„Naše ozbrojené sily preukázali, že sme schopní v krátkom čase nasadiť jednotky z Dánska do Grónska – príkladom sú záchranné vrtuľníky Merlin, ktoré dokážu za 13 hodín preletieť z leteckej základne Karup do Nuuku. Pre výcvik v tejto oblasti sú absolútne kľúčové,“ priblížil Andersen.

Extrémne podmienky

Arktída patrí medzi najnáročnejčie operačné prostredia pre ozbrojené sily. Ako približuje Defense News, extrémne poveternostné podmienky sťažujú alebo úplne znemožňujú lietanie a navigáciu. Navyše, nedostatok infraštruktúry znamená, že v prípade núdze je len málo miest, kde je možné doplniť palivo alebo pristáť. V niektorých situáciách sú jedinou možnosťou cestovania psie záprahy alebo snehové skútre.

Andersen v tejto súvislosti tvrdí, že je potrebné, aby sa viac spojencov cvičilo v Grónsku, aby získali skúsenosti a zvykli si na operácie v náročných podmienkach.

Zraniteľné miesto

Odľahlé súostrovie medzi nórskou pevninou a severným pólom - Svalbard - je podľa správy Arktického inštitútu zraniteľné a môže sa stať ohniskom konfrontácie, ak by sa Rusko rozhodlo porušiť status quo.

Ten však podľa inštitútu Rusko v posledných rokoch čoraz otvorenejšie spochybňuje - napríklad prostredníctvom nárastu vlasteneckých aktivít, eskalácie mediálnych naratívov, ktoré Nórsko vykresľujú ako agresora, a dezinformačných kampaní.

Kremeľ taktiež zvyšuje diplomatický tlak na Nórsko spochybňovaním právneho statusu ostrovov. Okrem toho, nahromadenie síl v regióne, vojenské cvičenia v Barentsovom mori a tajné operácie zamerané na Svalbard naznačujú, že ruská hrozba je na severe rovnako vážna ako na východnom krídle.

Zo sezónnej stanice celoročná operačná základňa

Na súostroví je vďaka zmluve o Špicbergoch zákaz výstavby vojenskej infraštruktúry. Výklad tohto ustanovenia je však sporný a nie všetky vojenské aktivity sú zakázané – Nórsko si napríklad udržiava obmedzenú prítomnosť v okolí Svalbardu prostredníctvom svojej pobrežnej stráže.

Správa Arktického inštitútu však poukazuje na to, že Moskva zhromaždila relatívne blízko rozsiahle bojové kapacity. „Rusko zhromaždilo významnú vojenskú silu len 260 kilometrov od Svalbardu; letecká základňa Nagurskoje je jeho najsevernejšou vojenskou základňou – od roku 2015 mení starú sovietsku základňu s cieľom zvýšiť jej schopnosti,“ uvádza sa v správe.

Súčasťou tohto posilňovania bolo aj predĺženie pristávacej dráhy v roku 2020, aby mohla prijímať rôzne typy vojenských lietadiel, napríklad stíhačky MiG-31 a Su-34, ako aj ťažké transportné stroje Il-76.

Podľa správy sa Nagurskoje zmenilo zo sezónnej vojenskej stanice na celoročnú operačnú základňu, ktorá príležitostne hostila ruské diaľkové bombardéry a slúžila ako táborová základňa pre cvičenia.

Čítajte viac

Grónsko nie je len kus ľadu na severe. Odborník priblížil, prečo po ňom túžia Spojené štáty

Nielen Arktída

Podľa informácií serveru United24Media sa situácia zhoršuje aj v severnom Atlantiku. Britské ministerstvo obrany napríklad informovalo o 30-percentnom náraste aktivity ruského námorníctva v britských vodách za posledné dva roky.

Server s odvolaním sa na denník The Independent tvrdí, že Spojené kráľovstvo a Nórsko majú podpísať historickú obrannú dohodu, ktorá vytvorí spoločnú námornú flotilu zameranú na sledovanie ruských ponoriek v severnom Atlantiku.

Partnerstvo má chrániť životne dôležité podmorské káble, ktoré sú čoraz zraniteľnejšie voči ruským hrozbám.

Dohoda, nazvaná Lunna House podľa základne nórskeho odboja z čias druhej svetovej vojny na Shetlandských ostrovoch, je podporená 10-miliardovým britsko-nórskym kontraktom na vojnové lode podpísaným v septembri. V rámci tejto dohody sa v glasgowskom závode BAE Systems postavia fregaty typu 26, ktoré vytvoria flotilu najmenej 13 protiponorkových lodí oboch štátov, pričom Nórsko prispeje piatimi loďami.

Na Grónsko si ešte začiatkom tohto roka robili nárok aj Spojené štáty. O čo išlo a ako reagovali ostrovania?