Prvý krok k obnove dôveryhodnosti. Zväz oznamovateľov víta transformáciu ÚOO aj výmenu vedenia
Zväz právnej ochrany oznamovateľov (ZPOO) podporil plánovanú transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tvrdí, že súčasné vedenie zlyhalo a jeho odvolanie je podľa whistleblowerov nevyhnutné pre obnovu dôvery v systém.
Transformáciu považujú za nevyhnutný krok
Zväz právnej ochrany oznamovateľov (ZPOO), ktoré zastupuje whistleblowerov a dlhodobo sleduje situáciu v oblasti ochrany oznamovateľov na Slovensku, zverejnilo verejné stanovisko k pripravovanej transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Zväz uvádza, že napriek pôvodným očakávaniam inštitúcia nenaplnila svoj účel a viackrát konala v rozpore so záujmami ľudí, ktorých mala chrániť.
Pripomína, že oznamovatelia v minulosti vnímali vznik úradu ako nádej na systémovú oporu, podporu a odborné riešenie ich prípadov. Podľa zástupcov zväzu sa však „jeho aktivita obracala proti tým, ktorých mala chrániť, vypočuť a byť ich podporou“. Aj preto sa oznamovatelia rozhodli v roku 2022 založiť vlastný zväz, aby si navzájom pomáhali a vymieňali informácie.
„Náš postoj k súčasnému dianiu je, že plne súhlasíme s navrhovaným procesom transformácie Úradu na ochranu oznamovateľov aj s odvolaním súčasného vedenia a považujeme ho za nevyhnutný a správny krok,“ uvádza sa v stanovisku.
Podľa oznamovateľov súčasné vedenie nedokázalo zabezpečiť nezávislú, efektívnu a aktívnu ochranu oznamovateľov.
Opakované podozrenia z politického ovplyvňovania
Vo svojom vyjadrení zväz uvádza viacero problémov, ktoré sa podľa nich prejavovali počas uplynulých rokov. Poukazujú najmä na poškodzovanie práv osôb v ochrane, nedostatočnú komunikáciu zo strany úradu či minimálny počet preverovaní podnetov u zamestnávateľov, a to aj napriek opakovaným žiadostiam oznamovateľov.
ZPOO kritizuje aj to, že úrad podľa nich sprostredkovával informácie protistrane bez riadneho preverenia situácií na mieste, čím mal oslabiť postavenie oznamovateľov. Upozorňuje tiež na „opakované podozrenia z politického ovplyvňovania a uprednostňovania niektorých oznamovateľov“ a na zlyhania pri ochrane ďalších whistleblowerov. Súčasne spomína aj prípady, keď bola podľa zväzu poskytovaná dodatočná ochrana samotnému úradu v konaniach súvisiacich s trestne stíhanými vyšetrovateľmi.
Zväz preto žiada preverenie možnej trestnoprávnej zodpovednosti vedenia úradu za kroky, ktoré považuje za poškodzujúce pre oznamovateľov.
Zmena má prispieť k obnove dôvery verejnosti
Navrhovaná systémová zmena má podľa zväzu prispieť k obnove „dôvery verejnosti v inštitucionálnu ochranu všetkých, nielen politicky zaujímavých oznamovateľov“.
Organizácia tiež podporuje zavedenie povinností pre ďalšie orgány verejnej moci, aby aktívnejšie spolupracovali pri ochrane oznamovateľov, a jasnejších pravidiel pre poskytovanie právnej a inej podpory whistleblowerom.
ZPOO verí, že po prijatí novely sa Slovensko vráti medzi krajiny, ktoré pristupujú k ochrane oznamovateľov korupcie a protispoločenskej činnosti seriózne a apoliticky. Zároveň zdôrazňuje, že téma ochrany oznamovateľov nemá byť nástrojom žiadnej politickej strany či mimovládnej organizácie.
V závere stanoviska zväz uvádza, že odvolanie súčasného vedenia Úradu na ochranu oznamovateľov je podľa nich „nevyhnutným prvým krokom k obnove jeho dôveryhodnosti“.
Pod vyhlásenie sa podpísal MUDr. Rastislav Šaling, predseda revíznej komisie ZPOO. Ten v roku 2020 pomohol odhaliť a usvedčiť kolegu z protispoločenskej činnosti, za čo ho štát odmenil. Úradom vtedy oznámil svoje podozrenie, že jeho kolega vydáva živnostníkom fiktívne protokoly. Stal sa tak prvým odmeneným oznamovateľom v našej krajine.
ÚOO: Politici chcú dostať úrad pod svoju kontrolu
Politici v súvislosti s Úradom na ochranu oznamovateľov (ÚOO) klamú vo viacerých veciach. Úrad preto reagoval na viaceré klamlivé či zavádzajúce tvrdenia. ÚOO priblížil, že jedným z argumentov, ktorým sa snažia politici vysvetliť nutnosť navrhovaných zmien v systémy ochrany oznamovateľov je, že ochrany boli v minulosti zneužívané. ÚOO však zdôraznil, že zákon mu neumožňuje spochybňovať ochrany udelené inou inštitúciou.
„Nie je tiež zrejmé, prečo by preto mal byť účelovo zrušený ÚOO, ktorý ochrany neudeľoval. Ochranu oznamovateľom poskytuje pri podozreniach z trestných činov jedine a výlučne prokuratúra,“ vysvetlil úrad.
Ako ďalej spresnil, zneužívanie ochrán doposiaľ politici spomenuli len v jedinom prípade, ktorý sa týka chránených policajtov.
„Okrem toho, že týmto príslušníkom Policajného zboru úrad neudeľoval ochranu, keďže to nie je v jeho kompetencii, v súvislosti s týmito prípadmi ÚOO konal iba pri ukladaní sankcie ministerstvu vnútra, keďže obišlo zákon a nevyžiadalo si súhlas úradu s postavením chránených oznamovateľov mimo služby,“ vysvetlil úrad. O porušení zákona ministerstvom pritom rozhodol v novembri aj Správny súd v Bratislave. Úrad pripomenul, že sa tak stalo krátko predtým, ako minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) prišiel na rokovanie vlády s návrhom nového zákona, ktorým sa ruší ÚOO a zriaďuje sa nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Podľa ÚOO sa tak javí, že skutočným dôvodom zmien sú pokuty, ktoré za toto porušenie úrad udelil ministerstvu.
„A tiež - ako mnohí predstavitelia vládnej koalície počas minulého týždňa priznali - že politici chcú preto nahradiť súčasné vedenie úradu a dostať ho pod svoju kontrolu. Snažia sa teda urobiť presne to, čo úradu dnes sami účelovo vyčítajú,“ upozornil ÚOO.
Spor o novú podobu úradu
Vláda schválila návrh zákona, ktorým sa má zriadiť nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nahradiť má doterajší ÚOO, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od Ministerstva spravodlivosti SR.
Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagovať na aplikačné problémy súčasného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, rovnako má zmena zvýšiť efektivitu inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorá je v súčasnosti rozdelená medzi viaceré štátne orgány.
Parlament o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Koaliční politici obhajovali zmeny aj tým, že úrad je podľa nich spolitizovaný. Opozícia návrh aj skrátený režim jeho prijatia kritizuje. Považuje to za zásah do fungovania úradu. Obavy majú aj neziskové organizácie. Upozorňujú na nesúlad s právom Európskej únie a na možné sankcie či riziko vrátenia európskych dotácií. Svoje obavy vyjadrili aj niektoré zamestnávateľské zväzy a iné organizácie. Výhrady k legislatíve má aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Pozrite si reportáž z 26. novembra 2025 o rušení protikorupčného úradu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"