Z neba pršali kusy ľudských tiel. Výbušnina na palube roztrhala lietadlo na štyri časti a usmrtila 81 ľudí

V 60. rokoch sa na prestížnom Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov pre budúcich diplomatov odohrala komická udalosť. Nikto jej neprikladal veľkým význam, bola však spúšťačom krvavého leteckého masakru.

Na prijímacie skúšky prišiel mladý muž stredoázijského pôvodu so želaním stať sa diplomatom. Komisia sa však pobavila: uchádzač neovládal žiaden z požadovaných cudzích jazykov a mal problémy dokonca aj s ruštinou.

Odmietnutým uchádzačom bol Džingis Junus-ogly Rzajev z Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky. Dnes už nezistíme, čo ho k tomu viedlo, podľa portálu CNN Prima News však trpel utkvelou predstavou, že jeho životným poslaním je byť diplomatom, a aj napriek značným inteligenčným nedostatkom o svojom budúcom povolaní nepochyboval.

Čítajte viac

Muž, ktorý prežil leteckú katastrofu v Indii, hovoril s médiami: Všade boli telá, netuším, ako som unikol z lietadla

Čínsky sen a smrteľný plán

Životná dráha Džingisa Rzajeva viac zodpovedala jeho schopnostiam – bol robotníkom na stavbe ciest. Stále ale sníval o diplomatickej dráhe. A keď sa mu to nepodarilo doma, rozhodol sa skúsiť šťastie v Číne, kde vtedy vládol Mao Ce-tung. Vzťahy medzi Ruskom a Čínou boli v 60. a 70. rokoch napäté. Čínsky vodca nesúhlasil s odsúdením Stalinovho kultu osobnosti a tvrdil, že Sovietsky zväz zišiel zo správnej cesty komunizmu.

Možno práve preto sa Rzajev domnieval, že za Veľkým čínskym múrom sa stretne s pochopením. Krajina v druhej polovici 60. rokov prešla takzvanou kultúrnou revolúciou, ktorá sa vyrovnala najhorším stalinským represáliám a ktorá v čase tragédie ešte nedoznela. Okrem samotných Číňanov boli obeťami aj cudzinci a Rzajev by určite nebol výnimkou. Napriek tomu sa rozhodol uniesť lietadlo práve tu.

So šesťkilovou trhavinou na palube

Aj keď nemal predpoklady stať sa diplomatom, mal slušné predispozície na to, aby sa stal teroristom. Počas povinnej vojenské služby sa dostal k ženistom a tam sa naučil základom práce s výbušninami. Blízko k nim mal aj pri stavbe ciest. Postupne si ich domov nanosil až šesť kíl. Cestujúci na vnútroštátnych letoch neboli takmer vôbec kontrolovaní. Vlna únosov lietadiel v ZSSR v tom čase len naberala na sile.

Ani výroba mechanizmu, ktorý mal „pekelný stroj“ odpáliť, pre Rzajeva nebola problém. Ako neskôr zistili experti, ktorí sa pokúsili tragédiu zrekonštruovať, vyrobil takzvaný reverzný mechanizmus. Zatiaľ čo u väčšiny bômb je potrebné výbušninu odpáliť stlačením napríklad tlačidla alebo páčky, v prípade reverzného mechanizmu to bolo naopak. Kým prst tlačidlo stláčal, výbuch nehrozil. Pokiaľ ale tlak povolil, bomba explodovala. Práve to zohralo kľúčovú úlohu pri tragédii.

Osudný let a rekonštrukcia tragédie

Rzajev do lietadla letiaceho z Moskvy do Čity pristúpil v Irkutsku. Priestor pre pasažierov bol skoro plný. Z 85 miest na palube zostalo prázdnych len niekoľko. Na poslednú chvíľu pred štartom ešte pristavovali schodíky pre oneskoreného pasažiera. Vojak sa z dovolenky vracal k jednotke. Naopak major, ktorý bol taký opitý, že sa nedokázal po schodíkoch do lietadla dostať, mal viac šťastia, pretože zostal na letisku.

Lietadlo Tu-104A odštartovalo z Irkutska o 3:02 moskovského času. Na jeho palube bolo 9 členov posádky a 72 cestujúcich, pred sebou mali trištvrte hodiny letu do Čity vzdialenej niečo cez 600 kilometrov. O pol hodinu neskôr vyslal kapitán lietadla núdzový signál, o deväť sekúnd neskôr stroj letiaci vo výške 6 500 metrov zmizol z radarov.

Krátko pred jedenástou hodinou posádka vrtuľníka Mi-8 objavila trosky asi 100 kilometrov od Čity. Lietadlo sa roztrhlo na štyri časti a telá boli rozptýlené na ploche 10 hektárov. Výbuch šiestich kilogramov výbušnín vo výške viac ako šesť kilometrov usmrtil všetkých cestujúcich.

Čítajte viac

Rusko nesie zodpovednosť za zostrelenie malajzijského lietadla nad Ukrajinou. Trafila ho strela nad Donbasom

Skladanie krvavých puzzlí

Identifikácia Džingisa Rzajeva pripomínala skladanie krvavých puzzlí. Hlava bola znetvorená, ruky a nohy ležali inde ako telo. Pitva neskôr preukázala, že v tele mal dieru po strele. Tohto cestujúceho nezabil výbuch, ale výstrel. Príbeh začal dostávať jasnejšie obrysy. Čita leží neďaleko hraníc s Mongolskom a s Čínou a vnútroštátne lety blízko hraníc sprevádzal ozbrojený policajt.

Tým bol 21-ročný Vladimir Jožikov, ktorý mal podľa inštrukcií v prípade podobných udalostí proti teroristovi použiť zbraň. Tou bola pištoľ makarov nájdená neskôr na mieste tragédie. Páchateľ zrejme hrozil bombou a žiadal, aby lietadlo pokračovalo v ceste do Číny. Policajt ho strelil do chrbta. Smrteľne zranený Rzajev pustil spúšťací mechanizmus a nálož explodovala.

Vyšetrovatelia už síce vedeli, ako sa tragédia stala, mali telo páchateľa, ale nevedeli, kto to je. Lekárom sa podarilo na základe kusov lebky zrekonštruovať tvárovú časť a vytvoriť portrét. Tvár patrila Džingisovi Rzajevovi. Totožnosť neskôr potvrdili jeho rodičia. Medzi vecmi, ktoré polícia u neho doma našla, boli aj súčiastky na výrobu bomby a jej plánik.

Úrady celé vyšetrovanie udržiavali v tajnosti, v novinách sa o tragédii nesmela objaviť ani zmienka. Márnice, kde ležali telá obetí, strážili policajti so samopalmi a pozostalí sa s blízkymi napriek opakovaným žiadostiam nesmeli rozlúčiť. Až o niekoľko mesiacov im v Moskve vydali urny s popolom. Onedlho potom sa únosy lietadiel začali posudzovať ako akt terorizmu.

Pozrite si reportáž o zmiznutí ruského lietadla: