„Bomby“ skryté pod zemou. Najnebezpečnejšie sopky nie sú tie slávne a svet o nich takmer nič netuší
Neznáme a takmer nesledované sopky predstavujú oveľa väčšie globálne riziko než známe vulkány ako Etna či Yellowstone. Najnovší výskum upozorňuje, že práve tieto „tiché“ sopky spôsobujú veľké erupcie, ktoré môžu ovplyvniť klímu, spôsobiť humanitárne krízy a ohroziť milióny ľudí. No väčšina z nich nie je monitorovaná a svet na ich aktivitu nie je pripravený. Naposledy sa tak stalo nedávno.
Informuje o tom portál The Conversation.
V novembri 2025 vybuchla etiópska sopka Hayli Gubbi prvýkrát po 12-tisíc rokoch. Do atmosféry vystrelila oblak popola až do výšky 13,5 kilometra, pričom sopečný materiál dopadol až v Jemene a popol sa dostal do vzdušného priestoru nad severnou Indiou.
Miestny úradník Mohammed Seid pre The Guardian uviedol, že neboli zaznamenané žiadne obete, ale erupcia môže mať ekonomické dôsledky pre miestnu komunitu chovateľov dobytka. Dodal, že doteraz neboli zaznamenané žiadne erupcie tejto sopky a že sa obáva o živobytie obyvateľov.
Najhoršia katastrofa v dejinách Mexika
Nemusíme sa vracať ani ďaleko do histórie. V roku 1982 došlo k explozívnej erupcii málo známej a nesledovanej mexickej sopky El Chichón, ktorá bola stáročia nečinná. Erupcia zastihla úrady nepripravené: horúce lavíny popola, skál a plynov zničili rozsiahle plochy džungle, prehradili rieky, poškodili budovy a popol dopadol až v Guatemale.
Vyše 2 000 ľudí zomrelo a 20-tisíc bolo vysídlených – išlo o najhoršiu sopečnú katastrofu v moderných dejinách Mexika. No dôsledky nekončili na hraniciach krajiny: síra z erupcie vytvorila v atmosfére reflexné častice, ktoré ochladili severnú pologuľu a posunuli africký monzún na juh, čo spôsobilo extrémne sucho.
To by bolo náročné pre akýkoľvek región, keď sa to však spojilo s už existujúcou chudobou a občianskou vojnou, výsledkom bola tragédia. Etiópsky (a východoafrický) hladomor v rokoch 1983 – 1985 si vyžiadal približne milión životov. Ako uvádza portál, len málo vedcov si uvedomuje, že túto tragédiu spoluspôsobila vzdialená, takmer neznáma sopka.
Málo pozornosti
Prečo sa však „tichým“ sopkám venuje tak málo pozornosti? Portál to vysvetľuje tým, že mnohí ľudia sa prikláňajú k predstave, že to, čo bolo pokojné, pokojné aj zostane a ak sopka nevybuchla celé generácie, intuitívne sa považuje za bezpečnú. Navyše, pravdepodobnosť udalosti sa často odhaduje podľa toho, ako ľahko si dokážeme vybaviť podobný príklad.
Tieto skreslenia vytvárajú nebezpečný vzorec: významne investujeme až vtedy, keď už katastrofa nastala. Napríklad sopku El Chichón začali monitorovať až po katastrofe v roku 1982. No tri štvrtiny veľkých erupcií pochádzajú zo sopiek, ktoré spali aspoň 100 rokov a preto dostávajú najmenej pozornosti.
Príprava na sopečnú aktivitu musí byť proaktívna, nie reaktívna. Keď sú sopky monitorované, keď komunity vedia, ako reagovať, a keď je komunikácia medzi vedcami a úradmi účinná, možno zachrániť tisíce životov, vysvetľuje portál.
Proaktívne postupy už v minulosti zabránili tragédiám – napríklad v roku 1991 na Pinatube (Filipíny), v roku 2019 na Merapi (Indonézia) alebo v roku 2021 na La Soufrière (Svätý Vincent a Grenadíny).
Aby sa tieto medzery zaplnili, svet musí presunúť pozornosť na nedostatočne monitorované sopky v Latinskej Amerike, juhovýchodnej Ázii, Afrike a Pacifiku – tam, kde žijú milióny ľudí v blízkosti vulkánov bez historických záznamov. Práve tam sú riziká najväčšie a práve tam môžu aj relatívne malé investície do monitorovania, varovných systémov a pripravenosti komunít zachrániť najviac životov.
Nedostatok investícií
Portál tiež uvádza, že napriek viacerým negatívnym skúsenostiam z minulosti svet stále nedostatočne investuje do vulkanológie. V súčasnosti je monitorovaná menej než polovica aktívnych sopiek a vedecký výskum sa neúmerne sústreďuje na zopár známych vulkánov.
Napríklad o Etne existuje viac vedeckých štúdií než o všetkých 160 sopkách Indonézie, Filipín a Vanuatu dokopy. A práve tieto regióny patria medzi najhustejšie obývané a zároveň najmenej prebádané.
Portál pripomína, že najväčšie erupcie neohrozujú len bezprostredné okolie, ale môžu dočasne ochladiť planétu, narušiť monzúny a spôsobiť slabšie úrody v celých regiónoch. V minulosti prispeli k hladomorom, epidémii či veľkým spoločenským otrasom – a napriek tomu stále neexistuje globálny systém, ktorý by tieto riziká dokázal predvídať a riadiť.
V októbri tohto roka vybuchla sopka Kilauea na Havaji. Pozrite si, ako to na mieste vyzeralo:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"