Ruský nábor na psychiatrii: Schizofrenici, alkoholici, vojaci. Sergej má v hlave „malého brata“, Ivan slúži bez zbrane

Investigatívny ruský portál Verstka uviedol, že zmeny v nariadení o vojenskej lekárskej expertíze, ktoré vláda prijala v auguste 2025 a platia od septembra, znížili stupeň nevyhovujúcich diagnóz.

Vojakov s poruchami osobnosti či inými psychickými problémami často berú rovno z nemocníc späť na front. Niektorí sa pritom v nemocnici skrývajú a len predstierajú duševné ťažkosti, aby unikli pred náborom. Ako uviedli pre Verstku príbuzní aj samotní vojaci, vojna ich psychicky ničí a privádza na pokraj šialenstva.

Schizofrénia, schizoafektívne poruchy či ťažké poruchy osobnosti už nie sú dôvodom automatického vyradenia. Chronický alkoholizmus a alkoholové psychózy boli preradené do kategórie „spôsobilý s menšími obmedzeniami“.

U Sergeja v hlave žil malý brat

Na front sa tak vracajú aj vojaci, ktorí počas služby utrpeli vážne psychické kolapsy. Portál opísal prípad Sergeja z Kazane, kde vojak s disociatívnou poruchou identity, „výraznou poruchou osobnosti“ a opakovanými pokusmi o samovraždu skončil po krátkej hospitalizácii opäť v útočnom oddiele. Jeho manželka Irinin manželka pre portál povedala, že zmluvu podpísal v roku 2024. „V tom čase bol unavený zo života, v 27 rokoch bol sakramentsky unavený. Považoval sa v spoločnosti za zbytočného. Ten chlap mal depresie,“ opisuje manžela Irina.

Vtedy podľa nej ešte netrpel rozdvojenou osobnosťou, psychózou ani halucináciami. Tie sa začali počas jeho prvej dovolenky po piatich otrasoch mozgu spôsobených dronmi. Ani sa predtým nepokúsil o samovraždu.

Keď sa vrátil z nemocnice, „spustil sa kolotoč“. „Po otrasoch mozgu si začal podrezávať zápästia. Utiekol zo sanitky a odmietol si nechať zašiť rany. Na rukách nemá ani jedno voľné miesto. Ruky má od lakťa nadol porezané, jazvy sú veľmi zlé. Každý týždeň ho vozili do nemocnice, aby ho zašili,“ spomína Irina. Dodáva, že ho niekoľkokrát zachraňovala zo slučky, pretože sa chcel obesiť. „Bolo to celých osem mesiacov hrôzy a strachu. Vyliezol na lano, bil hlavou o stenu, škrabal sa, rezal sa.“

Irina opísala, že jej manžel Sergej začal hovoriť rôznymi hlasmi a tvrdil, že žijú „ako trojica – s jeho malým bratom“. Podľa nej sa jeho správanie rýchlo zhoršovalo. „Najprv som si myslela, že je to nejaký žart… Rozdvojená osobnosť je ešte mierne povedané. Bolo to priam brutálne,“ uviedla. Počas hádok údajne zaznievali aj nebezpečné pokyny: „Prečo sa s ňou rozprávaš? Udri ju stoličkou!“

Situácia sa vyhrotila, keď jej v práci podrezal zápästia. To už nezvládla. Zavolala na políciu a Sergej následne požiadal, aby ho „previezli do psychiatrickej liečebne“.

Lekári mu diagnostikovali disociatívnu poruchu identity a nasadili liečbu. „Na tabletkách sa z neho stala zelenina,“ hovorí Irina. Keď lieky vysadil, záchvaty sa vracali. Po ôsmich mesiacoch bol podľa nej vedený ako „SOČ – samovoľne opustil jednotku, čiže dezertér“.

Bez prehliadky šiel na front

Nové znenie predpisov platí od septembra 2025 a podľa výpovede Iriny zasiahli aj jej manžela Sergeja. Po ôsmich mesiacoch halucinácií a pokusov o samovraždu po neho do nemocnice prišla vojenská polícia a odviezla ho do jednotky v Kazani.

Jeho stav šokoval aj prítomného veliteľa, ktorý po kontrole reagoval: „Koho ste sem priniesli? Je to idiot. Vezmite ho do psychiatrickej liečebne. Chystá sa niekomu vypichnúť oko. Čo budeme robiť?“

Vojenská polícia Sergejovi neverila a podľa jeho manželky ho „odvliekla k miestnemu psychiatrovi“, ktorý potvrdil, že muž má „vážnu chorobu“.

Sergeja potom previezli do Samary a miestny psychiater „bez toho, aby sa s ním čo i len porozprával“, rozhodol, že muž je spôsobilý bojovať.

Čítajte viac

Pôjdete ako dezertéri, zúri veliteľ v odposluchu. Morálka na fronte klesá, Rusov „načapali“, ako utekajú

Psychiatrickí pacienti v službe

Ďalšia žena uviedla, že jej muž bol pacientom v psychiatrickej liečebni. Okolo 10. novembra ho pridelili k útočnej jednotke. „Rozhodol sa neužívať tabletky, pretože mu spomaľujú reakcie a tak ďalej,“ povedala manželka vojaka pre Verstku.

Nikolaja nedávno prepustili z psychiatrického oddelenia. Hovorí, že tam je veľa mužov s PTSD (posttraumatická stresová porucha, pozn. red.). „Žiletkami do ruky. Alebo hlavami o stenu,“ opísal.

Podobné skúsenosti uvádzajú aj ďalšie rodiny: muži, ktorí boli najprv zaradení ako „obmedzene spôsobilí“ a nesmeli nosiť zbraň, sa neskôr ocitli v útočných brigádach. Úprava predpisov sa navyše týka aj ľudí s drogovou minulosťou. Diagnózy, ktoré ich kedysi automaticky vylučovali, sa dnes môžu preklasifikovať tak, že sú považovaní za vhodných na službu v obmedzenom režime.

Zmluvný vojak a vojenský zdravotník Fedor ale tvrdí, že mnohí príznaky len predstierajú. „Niektorí chlapi podpíšu zmluvy, dostanú platby a okamžite začnú recidívu. Robia, čo sa dá, dokonca predstierajú, že sú blázni. Začnú písať všetkým úradom a predstierať, že sú chorí, chromí a bez peňazí,“ povedal pre Verstku.

V boji sa zrútili, slúžia ďalej

Ivan vo veku 23 rokov vstúpil do armády na povinnú službu. Vydržal však iba tri mesiace, vo štvrtom sa nervovo zrútil v ženijnom prápore. Tvrdí, že naňho tlačili, aby podpísal zmluvu. Podpísal a hneď ho poslali do roty radiačnej, chemickej a biologickej obrany. Keď si uvedomil, kde je, zrútil sa a porezal si ruky a skončil na psychiatrii. Do správy psychiatrického oddelenia vojenskej nemocnice mu napísali: „Nasadenie vojaka do zadnej podpornej jednotky. Podlieha dynamickému pozorovaniu, bez povolenia slúžiť so zbraňami.“ Momentálne slúži v útočnej rote.

Tridsaťpäťročný Anton z Ufy nemal vôbec bojovať vo vojne: navštevoval špeciálnu školu, 10 rokov bol v starostlivosti psychiatra s diagnózou poruchy osobnosti, na vojenskom preukaze mal uvedené „nespôsobilý na službu“ a niekoľkokrát sa pokúsil o samovraždu.

K podpísaniu zmluvy s ministerstvom obrany ho presvedčili policajti. Až po pridelení do 25. motostreleckej brigády v Nižných Olšanoch si prečítali jeho dokumenty, vzali mu guľomet a pridelili ho k „odťahovke“ odvážajúcej mŕtvych a zranených z bojiska. Prvý panický záchvat sa podľa Antona stal, keď išiel vyzdvihnúť telo svojho priateľa, stormtroopera. Bol „roztrhaný na kusy, práve sme ho dávali dokopy“. „Sadol som si a nemohol som dýchať. Nepamätám si, čo sa stalo, ale chlapci povedali, že som sedel pri strome a kričal.“

Článok pokračuje na druhej strane: