Vymysleli si nebezpečný hoax o streľbe na dôstojníkov. Ako ruské médiá strašia Ukrajincov mobilizáciou
Ruské médiá v uplynulých týždňoch masovo šírili tvrdenie, že Ukrajina „legalizovala strieľanie na odvodových dôstojníkov“. Informácia nebola pravdivá - jej cieľom bolo podkopať ukrajinskú mobilizáciu a zastrašiť verejnosť. Podobné praktiky slúžia ruskej strane vo vojne na Ukrajine.
Ruské dezinformačné kanály podľa The Kyiv Independent systematicky zneužívajú obavy Ukrajincov z mobilizácie, aby podkopali dôveru v štát. Propagandisti šíria falošné správy o údajnom násilí či nezákonných praktikách mobilizačných centier a podstrkujú ich ako „právne“ rady.
Vymyslený rozsudok ako zbraň
Analytici upozorňujú, že hoci mobilizácia má v praxi problémy, ruské médiá ich cielene zveličujú a prezentujú ako všeobecnú realitu. Cieľom kampane je vyvolať paniku, podporiť odpor voči povolávaniu a oslabiť schopnosť Ukrajiny dopĺňať ozbrojené sily. Má ísť o jednu z hlavných línií psychologickej vojny, ktorou sa Moskva snaží oslabiť ukrajinskú obranu zvnútra.
Propagandisti tvrdili, že Najvyšší súd údajne umožnil občanom strieľať na pracovníkov teritoriálnych náborových centier, pričom ruské portály to označovali za „historický verdikt“. Tvrdili, že Ukrajinci majú zákonné právo brániť sa „prenasledovaniu“ vlastnou armádou.
Projekt StopFake však túto správu rýchlo vyvrátil - takýto rozsudok v registri neexistuje a Najvyšší súd nemá právomoc legalizovať násilie voči vojenskému personálu. Prípad bol podľa expertov vytvorený tak, aby Ukrajinu vykreslil ako štát obracajúci sa proti vlastným občanom. „Mobilizácia počas vojny je nevyhnutná, ale zároveň mimoriadne citlivá téma,“ povedala pre Kyiv Independent spoluautorka StopFake Julija Jurková. Dodala, že Rusko po zlyhaní svojho bleskového útoku už v apríli 2022 „prešlo na dlhodobú kampaň informačného vyčerpávania“.
„Nepriateľ sa snaží zlomiť nielen morálku armády, ale aj ducha obyvateľstva, ktoré ju podporuje. Úspech ozbrojených síl priamo závisí od procesu mobilizácie,“ dodala Jurková.
Ojedinelé incidenty ako dôkaz
Ukrajinský mobilizačný proces čelí reálnym problémom, od ojedinelých pochybení pracovníkov náborových centier až po prípady úplatkov či falošných dokumentov pri vyhýbaní sa službe. Práve tieto slabé miesta sú podľa odborníkov živnou pôdou pre ruské dezinformačné kampane. „Tieto kampane sú účinné, pretože sú zakorenené v polopravdách,“ povedala Jurková.
Ako vysvetlila, Rusko prezentuje ojedinelé incidenty ako dôkaz systémového zlyhania a buduje na tom viacúrovňovú propagandu.
Keď sa jednotlivé prípady vytrhnú z kontextu a zveličia, hranica medzi faktom a dezinformáciou sa začne strácať. „Kritika konkrétneho incidentu je v slobodnej spoločnosti normálna. Ale keď sa jedna epizóda prezentuje ako dôkaz, že ‚celý systém je zločinný‘, veľmi pravdepodobne ide o súčasť nepriateľského informačného útoku,“ dodala Jurková.
Upozorňuje, že ak Ukrajina nebude otvorene hovoriť o vlastných problémoch, vzniknuté ticho vyplní dezinformácia. Prípad neexistujúceho rozsudku Najvyššieho súdu je podľa nej súčasťou širšej kampane, ktorá cieli na domácich aj zahraničných príjemcov a opiera sa o vizuálnu a emocionálnu manipuláciu, dnes ľahko vytváranú aj pomocou umelej inteligencie.
„Naratívy na sociálnych sieťach vykresľujú ukrajinskú mobilizáciu ako čoraz represívnejšiu,“ uviedol tím analytikov spoločnosti LetsData, ktorý upozorňuje na taktiky strachu a dehumanizácie. „Mobilizácia sa mení na formu násilia. Jednotlivci sú vykresľovaní ako zdroje na využitie, nie ako občania s právami,“ dodala LetsData.
Náborové centrá čelia útokom
Podľa Jurkovej sa pseudo-právni aktivisti spojili s populistickými blogermi a ich posolstvá začali byť čoraz agresívnejšie.
„Najznámejším príkladom je Ostap Stachiv, ktorý koordinoval veľkú sieť nasledovníkov a šíril dezinformácie o údajnej ‚nelegálnosti‘ mobilizácie a ‚neústavnosti‘ stanného práva,“ povedala. Podľa nej sa táto kampaň neskôr zmenila na koordinované úsilie s rizikovými následkami.
„Táto dezinformácia potom viedla k fyzickej agresii,“ dodala Jurková a pripomenula nepokoje vo februári 2024 v Kosmači, ktoré vyvolali falošné správy údajne šírené Federálnou bezpečnostnou službou Ruskej federácie (FSB). „A odvtedy sme ich videli mnoho ďalších,“ poznamenala na záver.
Náborové centrá, ktoré Ukrajina vytvorila v uplynulých rokoch, umožňujú záujemcom vybrať si jednotku a zaradiť sa podľa vlastných schopností či vzdelania. Neistota však mnohých odrádza, najmä preto, že mobilizovaní nemajú určený pevný čas služby — v armáde zostávajú až do konca vojny, keďže štát si nemôže dovoliť ich uvoľnenie. Ide o faktor, ktorý podľa odborníkov výrazne zvyšuje psychologickú záťaž.
Do systému zároveň pribudli nové motivačné prvky. Od februára 2025 funguje režim dobrovoľnej služby „Kontrakt 18–24“, ktorý mladým ponúka milión hrivien (približne 20 410 eur) a ďalšie benefity. Tieto výhody sa však nevzťahujú na vojakov, ktorí nastúpili pred jeho zavedením.
Donald Trump tvrdí, že Rusko súhlasilo s niektorými ústupkami v americkom mierovom pláne na ukončenie vojny na Ukrajine. Viac sa dozviete z reportáže.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"