Vláda rokovala na východe. Pre tri okresy schválila takmer tri milióny, odmietla otváranie Benešových dekrétov
Vláda v stredu rokovala v Prešovskom kraji. Okolie obecného domu monitorovala polícia, na streche dohliadali na bezpečnosť ostreľovači. Vláda sa na stredajšom výjazdovom zasadnutí vo Vyšnom Orlíku (okres Svidník) zaoberala najmä sociálno-ekonomickou situáciou v okresoch Svidník, Stropkov a Medzilaborce.
Na rozvoj a potreby samospráv, organizácií a komunít v týchto severovýchodných okresoch vyčlenila viac ako 2,5 milióna eur. Schválila i jednotlivé úlohy pre ministerstvá, ktoré majú pomôcť regiónu v hospodárskej i sociálne oblasti.
„Viac ako 1,9 milióna eur z celkového vyčleneného príspevku je určených na projekty obcí a miest okresov Svidník, Stropkov a Medzilaborce a iných právnických osôb, zvyšok na väčšie projekty, v rámci širšieho regiónu,“ uviedol predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) ako predkladateľ návrhu.
Premiér opätovne vyzdvihol význam výjazdových rokovaní, kde o konkrétnych problémoch okresov môžu rokovať priamo s aktérmi, ktorí v danom regióne pôsobia. Avizoval, že vláda bude v tomto trende pokračovať. „V roku 2026 je naplánovaných 12 výjazdových rokovaní, ktoré by mali obsiahnuť 36 okresov, čo je takmer polovica všetkých okresov Slovenska,“ dodal Fico.
Na čo pôjdu financie?
Medzi týmito väčšími projektmi je napríklad 80 000 eur pre Košickú arcidiecézu na vybavenie kuchyne, jedálne v novovybudovanej Cirkevnej základnej škole Prešov - Solivar, 100 000 eur je určených pre zabezpečenie interiérového vybavenia novovzniknutého zariadenia pre seniorov Holubnica v meste Spišská Nová Ves. Obec Vyšný Orlík, ktorá hostila výjazdové rokovanie vlády, dostane 50 000 eur na rekonštrukciu kultúrneho domu, 40 000 eur bude k dispozícii obci Veľkrop na rekonštrukciu bývalej základnej školy so zámerom vytvorenia múzea 1. svetovej vojny. Rovnako 40 000 eur poskytne vláda na pilotný projekt vytvorenia špecializovanej ambulancie vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Kabinet tiež odsúhlasil 25 000 eur pre Pravoslávnu cirkevnú obec Svidník na rekonštrukciu strechy zvonice. Obec Brežany v okrese Prešov dostane 20 000 eur na rekonštrukciu miestnej komunikácie po povodniach, obec Malý Slivník v rovnakom okrese bude môcť 15 000 eur použiť na vybudovanie detského ihriska pri materskej škole.
Súčasťou uznesenia sú aj konkrétne úlohy pre jednotlivé ministerstvá a šéfov rezortov. Podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) má pokračovať vo vyhľadávaní nových investorov vrátane potenciálnych projektov etablovaných výrobných závodov v okresoch Svidník, Stropkov a Medzilaborce, takisto prerokovať so zástupcami spoločnosti Volvo Car Slovakia možnosť umiestnenia priemyselných kapacít na výrobu dielcov pre elektromobily v okresoch Stropkov a Svidník.
Úlohy pre ministrov
Vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) má okrem iného do konca budúceho roka zabezpečiť vypracovanie nového manipulačného poriadku vodnej nádrže Veľká Domaša a jeho predloženie orgánu štátnej vodnej správy na schválenie, taktiež sa priebežne venovať stabilizovaniu brehov tejto vodnej plochy proti zosuvom.
V prípade dopravných projektov má minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) do konca decembra 2026 zabezpečiť vyhlásenie verejného obstarávania na zhotoviteľa projektovej dokumentácie výstavby mosta cez potok pred obcou Okrúhle a mosta cez potok Fijaš v obci Matovce.
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nezávislý) dostal úlohu preskúmať možnosti technického riešenia a finančného zabezpečenia výstavby obchvatu mesta Vranov nad Topľou. Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) má do konca júna 2026 prerokovať možnosti podpory projektu rekonštrukcie strojovne zimného štadióna a projektu novej tribúny pri futbalovom štadióne v Stropkove.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) má spolu s ministrom cestovného ruchu i splnomocnencom vlády SR pre národnostné menšiny Ákosom Horonyim „posúdiť možnosti podpory rozvojového potenciálu okresu Medzilaborce v oblasti kultúrneho turizmu a zachovávania kultúrnej rozmanitosti ako súčasti rozvoja regiónu a jeho identity“.
Pred výjazdovým rokovaním vlády sa k rýchlostnej ceste R4 z Prešova do Poľska vyjadril minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Dekréty sú „pasé“
Vláda považuje otázku povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku za uzatvorenú. Odmieta otváranie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov na Slovensku a politizáciu tejto otázky.
Vyplýva to z vyhlásenia o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku, ktoré schválila vláda. Návrh na vládu predložilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Vláda vyhlásila, že právne akty reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne sú súčasťou právneho poriadku SR. Ústavné, zákonné a politické rozhodnutia boli v rámci povojnového usporiadania prijaté v dôsledku porážky nacizmu, vychádzali zo zásad medzinárodného práva a na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy, tvrdí. Ďalej vládny kabinet vyhlásil, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.
„Vláda SR vyjadruje znepokojenie nad výzvami podnecujúcimi k otváraniu tzv. Benešových dekrétov, ktoré vyvolávajú zbytočné napätie, nedorozumenie a polarizáciu spoločnosti. Zároveň dôrazne odmieta snahy o politizáciu tejto kapitoly európskych dejín. Právne akty k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne vo vtedajšom Československu je potrebné vnímať v kontexte povojnového usporiadania Európy určeného spojencami protifašistickej koalície,“ priblížilo ministerstvo zahraničných vecí.
Danko varuje PS: Ruky preč od Benešových dekrétov, inak pripravíme právnu analýzu. Kritika prišla aj z KDH
Čo sú Benešove dekréty?
Benešove dekréty podľa rezortu predstavujú historické a právne dedičstvo po bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, resp. Československej republike. Išlo o reakciu na predvojnové udalosti, predovšetkým na Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž, ako aj následné udalosti z druhej svetovej vojny. „Tzv. Benešove dekréty sú integrálnou súčasťou slovenského (resp. predtým československého) právneho poriadku. Vláda SR považuje otázku tzv. Benešových dekrétov za uzatvorenú, rovnaký názor zdieľa aj Európska komisia,“ skonštatovalo MZVEZ.
Pripomenulo, že Národná rada SR prijala v tejto otázke uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po vojne na Slovensku. Potvrdila ním, že ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku druhej svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime.
Rovnako uznesením parlament vyhlásil, že povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy a že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.
Poslanecký klub opozičného hnutia Progresívne Slovensko počas minulotýždňového výjazdu v Komárne prijal uznesenie k spolužitiu a rozvoju na južnom Slovensku. V ňom okrem iného vyzval vládu, aby podnikla gestá dobrej vôle voči Maďarom na Slovensku, ku ktorým môže patriť uznanie, že sa československé orgány v povojnovom období dopustili v prípade maďarskej komunity porušení humanitárnych zásad a ďalších krívd. Rovnako k týmto gestám podľa uznesenia PS môže patriť prijatie opatrení, „aby štátne orgány pri posudzovaní žalôb na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam spojených s konfiškačnými rozhodnutiami dodržiavali princíp, že dekréty prezidenta Československej republiky sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné robiť rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti“.
Pozrite si živý vstup redaktora Jozefa Slivenského.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac