Súčasný ÚOO je hlasnou trúbou opozície, tvrdí Šutaj Eštok. Ak ho zrušia, PS sa obráti na Ústavný súd
Súčasná podoba Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) nemá s nezávislosťou nič spoločné. Je „hlasnou trúbou opozície“. Nedostatky má aj zákon, ktorý rieši jeho fungovanie. Ochrana oznamovateľa bola poskytovaná bez možnosti jej preskúmania, napríklad zo strany zamestnávateľa. Vyhlásil to na utorkovej (25. 11.) tlačovej konferencii predseda Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, ktorý stojí za novou legislatívou. Opozícia podľa neho pri tejto téme straší a šíri nenávisť.
„Podoba, v akej je dnes úrad na ochranu oznamovateľov trestnej činnosti, nemá s nezávislosťou absolútne nič spoločné,“ skonštatoval Šutaj Eštok. „Ochrana oznamovateľa bola poskytovaná bez možnosti jej preskúmania, napríklad zo strany zamestnávateľa, čím dochádzalo k nerovnováhe, ktorá viedla k nejasnostiam, a tak si úrad mohol vykladať zákon, ako len chcel, vždy, samozrejme, vo svoj prospech. A o nezávislosti súčasného úradu nemôže byť ani reč. Je to hlasná politická trúba opozície,“ vyhlásil.
Jasnejšie pravidlá pre oznamovateľov
Zmena legislatívy podľa neho zavádza jasné, spravodlivé a vyvážené pravidlá. „Zamestnávateľ napríklad bude môcť do 15 dní od účinnosti zákona požiadať o preskúmanie poskytnutej ochrany. Bude mať aj právo pravidelne žiadať preverenie, či dôvody na pokračovanie ochrany ešte trvajú, pretože súčasná legislatíva neriešila dostatočne napríklad takéto situácie, keď sa okolnosti prípadu v čase zmenia,“ vysvetlil minister. Zákon zároveň stanovuje aj to, že ochranu bude možné poskytnúť len vtedy, ak má oznámenie priamy vecný súvis so zamestnávateľom.
„Doterajšia právna nejednoznačnosť negatívne ovplyvňovala postavenie zamestnávateľa, práve preto aj so súčinnosťou súčasného vedenia úradu dochádzalo k prípadom, keď nie tí dostávali ochranu, ktorí spravodlivo nahlasovali trestnú činnosť, ale tí, ktorí trestnú činnosť, často tu boli podozrenia, páchali, boli takto aj chránení,“ myslí si Šutaj Eštok.
Vláda zruší Úrad na ochranu oznamovateľov. Štát vytvorí nový úrad s rozšírenými kompetenciami
Zmena zákona podľa neho nie je namierená proti nikomu. „Ale nebudeme ani skrývať to, že práve medializované prípady aj okolo skupiny vyšetrovateľov známych ako čurillovci tieto nedostatky odkryli v tej najvypuklejšej podobe, ako sa len dá. A bol to práve ich prípad, ktorý ukázal, ako sa dá ochrana oznamovateľov zneužiť na iný účel,“ skonštatoval. ÚOO v minulosti pokutoval ministerstvo vnútra za nerešpektovanie statusu chránenej osoby pri skupine policajtov známych ako čurillovci.
O návrhu na transformáciu ÚOO na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti začal rokovať parlament v utorok. Zatiaľ rokuje len o tom, či návrh zákona prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda návrh odobrila cez víkend. Opozícia odmieta zákon, tvrdí, že si ním minister lieči svoje „boliestky“ a že ide o zákon pomsty. Opozícia nevidí ani žiaden dôvod na skrátené konanie.
Progresívci sa obrátia na Ústavný súd
Hnutie Progresívne Slovensko (PS) kritizuje rozhodnutie vlády a koalície zrušiť Úrad na ochranu oznamovateľov a avizuje podanie na Ústavný súd. Podľa PS kabinet pristúpil k rušeniu úradu v čase, keď Slovensko čelí rekordnému zadlženiu a vláda podľa nich nezvláda riešiť rastúce ceny či problémy v doprave a zdravotníctve.
Predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová uviedla, že koalícia pristúpila k rušeniu úradu rýchlo, v skrátenom legislatívnom konaní a zároveň nedokázala prerokovať uznesenie odsudzujúce násilie na ženách. Podľa nej je rušenie úradu aktom osobnej pomsty. „Ako prioritnú vec rušia inštitúciu, ktorá chráni občanov, demokratické hodnoty a bráni rozkrádaniu štátu. Ceny rastú, mosty padajú, nemocnice sú v kritickom stave a vláda prispieva k ďalšiemu chátraniu štátu,“ skonštatovala Mesterová.
Úrad na ochranu oznamovateľov obviňuje vládu z politického zásahu. Tvrdí, že ide o pokus o jeho oslabenie
Poslanec PS Štefan Kišš pripomenul, že v sobotu uplynula dvojročná výnimka zo sankcií dlhovej brzdy, pričom Slovensko dosiahlo rekordnú úroveň dlhu. „Vláda má povinnosť požiadať parlament o dôveru, keďže dlh prekročil všetky sankčné pásma. Ak dodržuje ústavný zákon, očakávame, že tak bezodkladne urobí,“ uviedol.
PS tvrdí, že vládne kroky sprevádzajú vnútorné spory koalície, ktoré podľa hnutia oslabujú riadne fungovanie štátu. Podpredseda parlamentu Martin Dubéci označil koaličné vzťahy za nestabilné a upozornil, že niektorí poslanci koalície prestali hlasovať spolu s vládnymi stranami. „Očakávam podrazy, zaseknuté zákony a chaos, na ktorý sme už zvyknutí,“ povedal.
Dubéci zároveň vyjadril pochybnosti o plánovanom hlasovaní o dôvere vláde. „Koalícia žije od schôdze k schôdzi a nemá žiadnu víziu okrem ochrany vlastných ľudí a rušenia inštitúcií, ktoré stoja za právnym štátom. Uverím tomu až vo chvíli, keď sa rokovanie o dôvere skutočne začne,“ uzavrel Dubéci.