Hrozí domino efekt, ktorý môže viesť až k voľbám, varuje Kéry. Marcinková hovorí, že na Slovensku cítiť „biedu a úpadok“

Diskusia sa začala otázkami o politickej stabilite. Koalícia čelí napätiu po odvolaní podpredsedu vlády Petra Kmeca, ktoré žiadal aj premiér Robert Fico (Smer-SD) a nejasným signálom od Hlasu-SD, ktorý naznačuje možné politické gestá v neprospech Smeru.

Kéry odmietol špekulácie, že by Národná rada nemala vôbec otvoriť najbližšiu schôdzu. Podľa neho na to nie sú dôvody. „Nemyslím si, že sú dôvody na to, aby schôdza nebola otvorená,“ povedal a dodal, že prípadné manévre v parlamente by boli len „napínaním svalov“.

Vníma však riziko, ak by Hlas hľadal revanš voči Smeru výmenou za niektoré odvolania ministrov. „Ak by naozaj prišlo k tomu, že ako nejaký revanš Hlas bude chcieť hlavu nejakého nášho ministra, tak potom to môže byť domino efekt. A neviem, kde by sme sa zastavili, možno až pri predčasných voľbách,“ upozornil.

Opozičná poslankyňa odmieta, že by opozícia so stranou Hlas v čomkoľvek spolupracovala. Kritizovala ich postoje aj kroky vlády, najmä plánované zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov.

„Strana Hlas rieši len seba a svoje vlastné problémy. Nerieši problémy ľudí v tejto krajine,“ povedala Marcinková. Dodala, že vláda koná v záujme predsedu Hlasu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý má problémy s úradom po tom, čo mu trikrát udelil pokutu. „Keď má Matúš Šutaj Eštok problém so zákonom, ten zákon chce zmeniť vo svoj prospech,“ uviedla.

Čítajte viac

Kto chce odchod Ráža? Matovič podal návrh na odvolanie, prikývla celá opozícia. Ak sa pridá Hlas, uspejú

Zároveň tvrdí, že Slovensko upadá ekonomicky, kým koalícia rieši sama seba. „V tejto krajine je cítiť biedu, ekonomickú stagnáciu až ekonomický úpadok,“ hovorí Marcinková.

Kéry sa následne zastal ministra dopravy Jozefa Ráža (nom. Smer-SD), ktorého demisiu žiadajú opozičné strany. Tvrdí, že jeho ponuka položenia funkcie po železničnej nehode pri Pezinku bola úctyhodným gestom. „Je to úspešný minister a urobil gesto, keď ponúkol abdikáciu, ktorú predseda vlády neprijal,“ povedal.

Marcinková reagovala, že také gesto je prázdne, ak smerovalo premiérovi, nie prezidentovi. „Tá demisia mala byť ponúknutá do rúk prezidenta. Inak je to len prázdne gesto,“ povedala.

Kéry Trumpov plán víta ako začiatok diskusie, Marcinková vidí precedens pre agresorov

Poslanec Smeru sa vo veľkej časti debaty sústredil na údajné historické chyby Ukrajiny a Západu, ktoré podľa neho zabránili rýchlejšiemu dosiahnutiu mieru.

Tvrdí, že Ukrajina „prepásla šancu“ už v roku 2022 počas rokovaní v Istanbule. „V apríli 2022 navštívil Kyjev Boris Johnson a odtedy sme videli, že prezident Zelenskyj nemal záujem pokračovať v mierových rokovaniach,“ povedal. Odvolával sa aj na správu britského denníka The Guardian, ktorú Kéry interpretuje ako dôkaz, že Johnson konal v záujme britských zbrojárskych spoločností.

Je potrebné dodať, že denník skutočne priniesol investigatívny článok o tom, že britský expremiér roku 2023 navštívil Ukrajinu v sprievode kontroverzného podnikateľa, od ktorého mal za nejasných okolností získať milión libier. Tento poznatok však v žiadnom bode nespája s rokovaniami medzi Ruskom a Ukrajinou z roku 2022.

K Trumpovmu návrhu sa Kéry stavia pozitívne. „Som veľmi rád, že Trump začal robiť konkrétne kroky k mierovému riešeniu,“ vyhlásil. Zároveň odmietol tvrdenia, že by návrh bol Ruskom nadiktovaný: „Nie je to pravda. Za ukrajinskú stranu bol poverený Rustem Umerov, ktorý s viacerými bodmi takmer súhlasil.“

Čítajte viac

Návrh mieru s ruským prízvukom? Guardian našiel v americkom mierovom pláne pre Ukrajinu pasáže písané ako z ruštiny

Podľa Kéryho je výhodou plánu aj návrh využiť zmrazené ruské aktíva na obnovu Ukrajiny, z ktorých polovica by pripadla USA. „Všetko je lepšie. Dokonca aj zlý mierový plán je lepší ako vojna,“ myslí si.

Poslankyňa SaS vidí situáciu opačne. Podľa nej bol pôvodný 28-bodový návrh neprijateľný. „Bol to prvý krok, prvý draft, pomerne nevydarený po vzťahu k medzinárodnej bezpečnosti. Bola by to amnestia pre Rusko,“ zhodnotila.

Odmieta, že by sa Ukrajine mohli diktovať limity na armádu, alebo že by Rusko získalo územia, ktoré nikdy nedobylo.

Zdôraznila tiež potrebu, aby Ukrajina smerovala do EÚ, čo by podľa nej bolo aj v slovenskom záujme. „Našim regiónom na hranici s Ukrajinou by to ekonomicky pomohlo rovnako, ako Dolnému Rakúsku pomohol náš vstup do EÚ,“ porovnáva Marcinková.

Zásadne však odmieta predstavu, že by Rusko bolo partnerom EÚ v distribúcii prostriedkov pre Ukrajinu. „Predstava, že ruské elity budú rozmýšľať nad tým, ako zveladiť Ukrajinu po tom, čo ju dobýjali, je absurdná,“ dodala.

Spor o Melichera a kroky EÚ

Kéry sa následne zastal štátneho tajomníka ministerstva obrany Igora Melichera (Smer-SD), ktorý hovoril o tom, že pre Slovensko by bolo lepšie, ak by si Ukrajina zachovala hranice z pred roku 2014, no zostala by viac pod ruským vplyvom.

„On hovoril o stave pred rokom 2014. Krym patril Ukrajine a Ruská federácia mala väčší vplyv. Nič zlé nehovoril,“ vyhlásil poslanec Smeru.

Viac k téme

Slovensku by prospela Ukrajina pod ruskou kontrolou, vyhlásil štátny tajomník Melicher. Mali by sme vraj lacné energie

Marcinková to považuje za nebezpečný výrok a podľa nej by Melicher mal vo funkcii skončiť.

Kéry pokračoval tiež v argumentácii, že Európska únia nechce mier dostatočne intenzívne. Kritizoval jej pasívnu úlohu, pričom vyčítal aj vyjadrenia európskych lídrov. „Ako keby bolo jedno, či vojna bude pokračovať. Tvária sa principiálne, hoci pri Kosove principiálni neboli,“ hovorí koaličný poslanec.

Marcinková naopak tvrdí, že EÚ koná, a jej priority sú jasné: „Nie je väčšou prioritou v rámci EÚ, ako dosiahnuť mier na Ukrajine.“ Varovala však pred rýchlym kompromisom s Putinom. „Nemôže to byť mier, ktorý nám zalepí oči prázdnym sľubom na pár rokov,“ upozornila.

Korupčný škandál na Ukrajine ako súčasť hry

Kéry argumentoval, že načasovanie Trumpovho návrhu súvisí aj s oslabenou Zelenského administratívou. Podľa Kéryho sa ukázalo, že korupcia zasahuje vysoké kruhy v Kyjeve. „Financie na ochranu jadrových elektrární boli rozkradnuté,“ uviedol a pripomenul aj odchody ukrajinských ministrov.

Písali sme

Ukrajinské úrady odhalili korupčnú kauzu v štýle filmového trháku. Operácia Midas držala divákov v napätí a otriasla vládou

Marcinková odmietla, že by korupcia mala byť dôvodom znižovať pomoc. Pripomenula, že korupcia existuje aj na Slovensku a kontrolné mechanizmy fungujú. „EÚ posielala peniaze aj nám, a aj tu sa rozkrádajú. Tá rovnica neplatí,“ myslí si poslankyňa.

V závere relácie poslanci hodnotili šance na dohodu, ktorú má Ukrajina posúdiť do štvrtka.

Kéry si myslí, že Zelenskyj sa bude snažiť niektoré body preformulovať, no pripúšťa, že tlak je veľký. „Ak má skutočnú snahu, aby Ukrajina neviedla túto zbytočnú vojnu, mal by s tým plánom súhlasiť,“ povedal.

Marcinková to vidí inak. „Obávam sa, že toto úsilie padne na neochote Ruska. Nemyslím si, že to padne na Ukrajine,“ uzavrela.

Pozrite si kompletnú epizódu Témy dňa s Kérym a Marcinkovou: