Hanba alebo posledná šanca? Americký mierový návrh otriasol frontom, toto si o ňom myslia ukrajinskí vojaci
Ukrajinskí vojaci z frontovej línie reagujú na návrh amerického mierového plánu s hnevom, skepsou aj únavou z vojny. Kým jedni hovoria o hanebnom projekte a odmietajú vzdanie sa územia či znižovanie armády, iní pripúšťajú, že po rokoch bojov môže byť dohoda jediným spôsobom, ako konflikt ukončiť.
Pôvodný návrh 28-bodového mierového plánu, ktorý podporil americký prezident Donald Trump, by od Kyjeva vyžadoval územné a bezpečnostné ústupky Moskve, zatiaľ čo Rusko by bolo opäť prijaté do skupiny G8 a došlo by k zmierneniu sankcií uvalených na Moskvu za inváziu na Ukrajinu.
Spojené štáty a Kyjev o pár dni neskôr vypracovali aktualizovaný a zdokonalený mierový rámec. Čo však bude obsahovať finálna podobna, nie je známe.
V súvislosti s pôvodným mierovým plánom oslovila britská BBC približne pol tucta vojakov, ktorí svoje reakcie zaslali cez sociálne siete a e-mail.
Ostré reakcie
„Je nanič… nikto ho nebude podporovať,“ uviedol Jaroslav z východnej Ukrajiny. Armádny medik s prezývkou Štucer ho označil za „absolútne hanebný návrh mierového plánu, nehodný našej pozornosti“. Jeden z vojakov s menom Snake (Had) však BBC povedal, že „je načase dohodnúť sa aspoň na niečom.“
Tieto reakcie sa týkali tej časti návrhu, ktorá hovorila o tom, že by sa Ukrajina vzdala celého Donbasu - teda Doneckej a Luhanskej oblasti vrátane častí, ktoré Rusko nedobylo, čo predstavuje približne 15 percent.
Ako pripomína BBC, USA predložili návrh mierového plánu v čase, keď Rusko dosahuje na bojisku výrazné postupy. Len za posledný mesiac Ukrajina stratila ďalších 450 km².
Vojnou zmietaný Donbas
„Nech si to vezmú. V mestách a dedinách prakticky nikto nezostal…Nebojujeme za ľudí, ale za zem, a pritom strácame stále viac ľudí,“ povedal Snake.
Dôstojník ukrajinského generálneho štábu Andrij uviedol, že to, čo sa navrhuje pre Luhanskú a Doneckú oblasť, je „bolestivé a náročné“, no dodáva, že krajina možno nemá inú možnosť.„Možno sa nechceme vzdať, ale vojensky ani zdrojovo to neudržíme,“ povedal.
BBC poznamenáva, že práve Donbas Ukrajina bráni od roku 2014. Východ Ukrajiny je tiež dejiskom najťažších bojov tejto vojny a Ukrajina pri jeho obrane stratila desaťtisíce vojakov. Matros, ktorý bojuje od roku 2018, uviedol, že vzdanie sa Donbasu by „vynulovalo všetko – všetko úsilie ozbrojených síl. Znehodnotilo by to životy padlých vojakov aj civilistov,“ povedal.
Zmysel armády v čase mieru
Americký návrh počíta aj s obmedzením veľkosti ukrajinskej armády na 600-tisíc vojakov. To je síce výrazne viac než pred inváziou, keď mala približne 250-tisíc vojakov, no menej než dnes. Najnovšie odhady hovoria o viac než 800-tisícovej armáde. „Aký má zmysel mať toľko ľudí v armáde, ak budú bezpečnostné záruky?“ pýta sa Snake a tvrdí, že krajina bude potrebovať mnohých súčasných vojakov na obnovu po skončení bojov.
„Ak budú bezpečnostné záruky, potom samozrejme nemá zmysel držať takú veľkú armádu. Ľudia sú unavení a chcú sa vrátiť k rodinám. Po vojne nie je dôvod ich držať v armáde v čase mieru,“ súhlasí dôstojník Andrij a dodáva, že ukrajinská ekonomika by si tak veľké ozbrojené sily v mierovom období nemohla dovoliť.
Armádny medik Štucer však nesúhlasí – tvrdí, že ukrajinská armáda „je jediná vec, ktorá nás delí od porážky a zotročenia“. Matros zasa označil návrh na okresanie armády za „absurdný a manipulatívny“.
Korupčný škandál rezonuje aj na fronte
Americký návrh počíta aj s tým, že Ukrajina by mala usporiadať nové voľby do 100 dní od konca vojny. Tie sa podľa ústavy však nemôžu konať v čase vojnového stavu. Navyše, ukrajinská vláda čelí vážnym korupčným obvineniam a nespokojnosť rastie. Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) vyšetruje prípady, v ktorých mali jednotlivci profitovať z kontraktov v energetike vo výške 100 miliónov dolárov.
Prezident Volodymyr Zelenskyj už musel odvolať dvoch ministrov, ktorí obvinenia popierajú, a vyšetrujú aj bývalého podpredsedu vlády a Zelenského obchodného partnera.
Téma rezonuje aj na fronte. „Samozrejme, že sú potrebné – tým, čo sú teraz pri moci, sa neverí,“ hovorí Snake. Ďalší vojak Marin je tiež za voľby a tvrdí, že „súčasná vláda potrebuje očistu od korupcie“. Andrij súhlasí, že „úplný reštart vlády je potrebný“, no nie okamžite.
Bezpečnostné záruky
Ochota Ukrajiny súhlasiť s návrhmi bude závisieť od budúcich bezpečnostných garancií - americký návrh napríklad vylučuje členstvo Ukrajiny v NATO, nie však v Európskej únii. A hoci bez podrobností a rozsahu podpory, návrh sľubuje aj bezpečnostné záruky zo strany USA v prípade, že by Rusko opäť zaútočilo, no vylučuje prítomnosť síl NATO.
Operátor dronov Jevhen si však myslí, že prítomnosť zahraničných jednotiek je pre bezpečnosť kľúčová. Spojené kráľovstvo a Francúzsko vedú iniciatívu „Koalície ochotných“, ktorá by v prípade prímeria poskytla „odstrašujúce jednotky“.
„Páči sa mi britský plán nasadiť jednotky na Ukrajinu (v rámci tejto koalície),“ hovorí. „Je to jediný plán, ktorý nám pomôže zvíťaziť – zaviesť spojenecké jednotky.“
Dôstojník Andrij však neverí, že Európa dokáže poskytnúť výraznejšie garancie. „Ukázalo sa, že Európa je úplne bez chrbtovej kosti a rozdelená,“ tvrdí. „Zdá sa, že všetka nádej spočíva len v Spojených štátoch.“
Niektorí ďalší vojaci však nedôverujú ani USA. „Americké bezpečnostné záruky pri súčasnej vláde nie sú žiadne záruky,“ uvádza Štucer.
Pozrite si súvisiacu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"