Stačil obyčajný list a Slováci začali priznávať dane. Ukázalo sa, že hrozby nefungujú, jasné pokyny áno

24.11.2025 13:45

Zásahy finančnej správy menia správanie daňovníkov spoľahlivejšie než hrozby. Výskumníci hovoria o trvalom a merateľnom posune v celej populácii.

daňový úrad dane daňové priznanie
Foto: TASR/Milan Kapusta

Slovenský štát už niekoľko rokov hľadá spôsoby, ako efektívnejšie vyberať daň z príjmu z predaja nehnuteľností, ktorá sa týka tých, čo predajú svoj majetok skôr než po piatich rokoch vlastníctva. Pritom nejde o zanedbateľné peniaze.

Pred prvou veľkou intervenciou finančnej správy v roku 2021 priznalo túto daň približne 7 500 ľudí, ktorí spolu odviedli necelých 6,4 milióna eur.

Reálne možnosti výberu boli však výrazne vyššie. Problém bol v tom, že mnohí povinnosť jednoducho ignorovali.

Prvý experiment: listy, ktoré priniesli milióny navyše

Inštitút finančnej politiky preto spolu s finančnou správou začal experimentovať s behaviorálnymi zásahmi v podobe listových kampaní.

Prvý veľký experiment z roku 2021 priniesol prelomový výsledok. Miera priznávania dane vzrástla takmer o polovicu a do rozpočtu pribudlo 2,5 milióna eur navyše. „Ukázalo sa, že jednoduchý list, ktorý ľuďom pripomenie ich povinnosť a dodá jasné inštrukcie, vie zmeniť správanie lepšie než represia,“ konštatujú autori projektu.

Rastúci počet priznaní, ale stagnujúce daňové základy

Hoci počet ľudí, ktorí daň priznávajú, rástol, zostával problém s výškou uvádzanej dane. Priemerné daňové základy akoby nereagovali na skutočnosť, že ceny nehnuteľností v posledných rokoch prudko vzrástli.

Priestor na kreatívne „nadhodnotenie“ výdavkov a znižovanie daňového základu bol teda stále veľký. Preto v roku 2023 vznikol ďalší experiment. Tentoraz s cieľom ovplyvniť nie počet podaných priznaní, ale samotnú výšku priznanej dane.

(Článok pokračuje pod videom.)

Dane z nehnuteľností sú ako Columbova žena, nikto ich nikdy nevidel. Odborník: Štát chce, aby vlastníci bytov platili viac:

Hrozby nezabrali, no listy majú trvalý efekt

Autori testovali viaceré verzie listov, ktoré obsahovali rôzne typy hrozieb, od jemných pripomenutí až po implicitné varovania pred auditom. Výsledok bol však prekvapivý. Žiadna forma hrozby nepriniesla významný dodatočný efekt.

A hoci sa nepodarilo zvýšiť výšku priznaného daňového základu, ukázalo sa, že samotné zasielanie listov má pozitívny a dokonca rastúci efekt. V roku 2023 priznávalo predmetnú daň o 8 percentuálnych bodov viac ľudí než v pôvodnom experimente, čo naznačuje, že projekt vyvolal trvalý informačný posun v celej populácii daňovníkov.

To znamená, že najlepšie fungujúci list môže v súčasnosti priniesť štátnemu rozpočtu ročne vyše 1,2 milióna eur navyše.

Manželské páry platia viac aj poctivejšie

Zaujímavé sú aj rozdiely medzi typmi vlastníkov. Najdisciplinovanejšie sa správajú manželské páry v bezpodielovom spoluvlastníctve.

Títo daňovníci nielen častejšie priznávajú daň, ale priznávajú aj vyšší daňový základ, a to aj po započítaní ceny predanej nehnuteľnosti. Rozdiel medzi nimi a samostatnými vlastníkmi nie je spôsobený samotným manželstvom, ale práve spoločným vlastníctvom majetku.

Podľa výskumníkov to môže súvisieť s vyššou daňovou morálkou v pároch alebo s tým, že o finančných povinnostiach rozhodujú spoločne, čo znižuje priestor pre individuálne riskovanie. Ako poznamenal jeden z autorov, „bezpodielové vlastníctvo má zjavne aj bezpodielovú zodpovednosť“.

Ďalším poznatkom je, že podobné výsledky možno očakávať nielen pri predaji domov a bytov, ale aj pri garážach či rekreačných objektoch.

Aj tam sa daňovníci správajú takmer identicky, hoci mierne menej často daň priznávajú. V praxi to znamená, že listová kampaň má potenciál pokryť široké spektrum prevodov nehnuteľností.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"