Byrokracia, generačný úpadok a hrozba nových pravidiel EÚ: Agrosektor hľadá cestu, ako prežiť
Agrosektor stojí na rázcestí: PPA hlási historické výsledky a pripravuje zásadné zjednodušenia, no priamo z výroby zaznieva ostrá kritika byrokracie a preťaženého verejného obstarávania. Kým komora varuje pred najtvrdším poklesom európskych zdrojov v dejinách a banky pripomínajú, že bez dotácií by bol sektor v mínuse, obchodníci potvrdzujú rastúci dopyt po slovenských potravinách. Otvorenou otázkou však zostáva, či ich dokážeme vyrábať v dostatočnom množstve, modernosti a bez ďalšieho odlivu mladých ľudí.
PPA: Rekordné výsledky
Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Marek Čepko predstavil na úvod Agrokonferencie VÚB banky a televízie ta3 výsledky, ktoré sú podľa neho historicky bezprecedentné. „Som rád, že platobná agentúra tento rok už druhýkrát po sebe, tak ako aj v roku 2024, vyplatí viac ako 1 miliardu eur, čo sa predtým nikdy v živote nepodarilo,“ povedal.
Okrem toho oznámil aj zásadný posun v čerpaní investičných projektov: „V rámci programu rozvoja vidieka sa nám v tomto roku podarí vyčerpať 600 miliónov eur.“
Ako dodal, za dva roky zimplementovali 2600 projektov. To podľa neho dokazuje, že PPA je schopná fungovať rýchlo, efektívne a transparentne, čo predchádzajúce roky podľa jeho slov neumožňovali.
Čepko predstavil aj pripravované zjednodušenia:
- zjednodušené vykazovanie výdavkov pri projektoch do 100-tisíc eur,
- aktualizovaný katalóg cien, ktorý bude upravený podľa potrieb farmárov a potravinárov,
- projektových manažérov pre každého prijímateľa, aby „mal človeka, ktorému vie zavolať a spýtať sa, čo ho čaká“.
PPA chce týmto smerovať k tomu, čo nazval „partnerským prístupom voči sektoru“.
Potravinársky hlas z praxe
Najostrejšia kritika prišla od majiteľa Liptovských pekární a cukrární V Č E L A - Lippek Slavomíra Moravčíka, ktorý dlhodobo investuje do modernizácie výroby. Podľa neho sú dotačné výzvy pre menšie a stredné podniky tak komplikované, že podnikatelia nedokážu projekty pripraviť bez platených agentúr.
Najväčší problém však vidí v procese verejného obstarávania. „Ja robím v tejto brandži od roku ´83, tak to viem porovnať až do dnešného dňa. Vyhodnocovanie projektov trvá veľmi dlho a je byrokratické. Podľa môjho názoru zastaralé a nespĺňa to už podmienky rýchlosti a efektívnosti,“ uviedol s tým, že verejné obstarávanie, by bolo ideálne odstrániť alebo ho reformovať.
„My najlepšie vieme, čo potrebujeme a ako to potrebujeme. Robiť nejaké verejné obstarávanie pre verejné obstarávanie, keď viete, že tie ďalšie ponuky nespĺňajú podmienky alebo parametre, ktoré chcete je podľa nás úplne hlúpe,“ dodal.
Moravčík uviedol konkrétny príklad. „Potrebovali sme nakupovať pekárenské pece a jediná firma, ktorá vie tie pece urobiť, je česká. Napriek tomu v tom verejnom obstarávaní nemohla obstať,“ priblížil realitu. Systém podľa neho nie je nastavený na reálne potreby praxe a od dvoch projektov už museli odstúpiť, lebo nebolo možné zrealizovať ich v termíne.
Okrem byrokracie upozornil aj na generačný problém. „Táto práca je 24 hodín denne, nonstop. A mladým sa to jednoducho nechce,“ upozorňuje. Školstvo v tomto smere podľa neho totálne zlyháva.
SPPK: Pokrok je zreteľný
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš ocenil prácu PPA, ale upozornil, že sektor potrebuje ďalšie odľahčovanie od administratívnej záťaže. Podľa neho je pre ďalšiu modernizáciu nevyhnutné, aby štát aj agentúra pokračovali v zjednodušovaní postupov a očisťovaní systému od administratívnych duplicít.
V druhej časti diskusie sa však už sústredil na to, čo čaká sektor po roku 2028. Podľa neho sú návrhy novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky mimoriadne nebezpečné, nakoľko rozpočet pre agrosektor má v priemere klesnúť približne o 20 – 22 %. Pre Slovensko by to znamenalo približne o 21 % menej, čo je zhruba 990 miliónov eur za sedem rokov. „Investičné podpory sa majú presunúť do tzv. „superfondu“ s objemom 865 miliárd eur, v ktorom sa bude poľnohospodárstvo deliť o peniaze s dopravou, migráciou, obranou či regionálnym rozvojom,“ upozornil.
Slovensko podľa analýz SPPK a Farm Europe patrí medzi najviac postihnuté krajiny, najmä kvôli štruktúre veľkých podnikov a zamýšľanému stropovaniu a degresivite platieb. Navrhuje pri stropovaní započítavať nielen mzdy, ale aj produkčné ukazovatele (napr. množstvo vyrobeného mlieka), aby moderné, produktívne farmy neboli trestané za to, že efektívne investovali do technológií.
Gajdoš otvorene povedal, že „komunikácia, listy ani mediálne tlaky nepomohli“ a preto sa poľnohospodári chystajú na protesty v Bruseli.
VÚB: Poľnohospodárstvo stojí na dotáciách
Stále nie je jasné, či sektor po roku 2028 dostane zachovanú úroveň podpory, alebo bude musieť čeliť až 40-percentnému poklesu európskych zdrojov, čo by výrazne ovplyvnilo jeho fungovanie. Na túto možnú zmenu reagoval aj člen predstavenstva a vrchný riaditeľ firemného bankovníctva VÚB banky Andrej Viceník, ktorý poznamenal, že „keby som to chcel odľahčiť, tak poviem, že je to dobré, požičajú si viac od nás“, no vzápätí dodal, že situácia zďaleka nie je taká jednoduchá.
Poukázal na to, že podľa Zelenej správy dosiahol agrosektor v roku 2024 zisk 181 miliónov eur, avšak až „31 % z výnosov je vo forme dotácií“. Bez nich by sektor podľa neho nedosahoval žiadny profit.
Viceník verí, že Slovensko skôr pristúpi k transformácii a dobiehaniu investičného dlhu, nie k jeho prehlbovaniu. Na otázku, ako môže banka pomôcť posilňovať potravinovú sebestačnosť, odpovedal, že úlohou banky je financovať návratné a predikovateľné projekty, no pripomenul, že dôležitú úlohu zohráva aj spotrebiteľ. „Treba presviedčať spotrebiteľa, aby svoju voľbu viac koncentroval na to, čo je naozaj zo Slovenska,“ uviedol s tým, že nie všetko, čo sa dostáva na náš trh, pochádza z EÚ. „Neraz ide o tovary, pri ktorých úplne nechápem, prečo ich musíme dovážať z Brazílie či iných krajín,“ dodal.
Banka síce nemá priame nástroje na reguláciu dovozu, ale inšpiruje sa skúsenosťami sesterských bánk z ďalších 12 krajín a hľadá riešenia, ktoré už inde fungujú veľmi dobre.
Obchodníci: Zákazníci chcú slovenské produkty
Prezident Zväzu obchodu SR Filip Kasana zdôraznil, že obchod je partnerom poľnohospodárov aj potravinárov a spolupráca celej vertikály je kľúčová. Uviedol, že rozdiely v podiele slovenských potravín medzi reťazcami vznikajú najmä pre rôzne metodiky - niektoré sledujú podiel vystavenia, kým COOP Jednota používa „metodiku reálneho predaja“, ktorá podľa neho najlepšie odráža skutočnú podporu slovenskej produkcie.
„Stabilne dosahujeme nad 70 % z reálneho predaja,“ doplnil s tým, že v mäsových produktoch je to vyše 90 % a vo väčšine hlavných kategórií 78–87 %. Nižší podiel je v sektoroch, kde Slovensko nemá dostatočné spracovateľské kapacity, ako mraziarenský či konzervárenský priemysel.
Zdôraznil aj širokú spoluprácu s viac ako 1 300 lokálnymi dodávateľmi, čo považuje za dôkaz systematickej podpory domácich výrobkov. Napriek silnej konkurencii a cenovému tlaku podľa neho rastie záujem spotrebiteľov o slovenské produkty a hoci „vždy sa dá doviezť niečo lacnejšie“, filozofia COOP Jednoty stojí na preferencii domácej produkcie a jej reálnej podpore v predaji.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"