Aj mimovládky sa búria. Lenč: „Náhodou“ ho rušia teraz? Okatá snaha zbaviť sa úradu, ktorý chránil aj čurillovcov, je až trápna
Podľa mimovládok aj politológa vláda likviduje kľúčový kontrolný mechanizmus a oslabuje ochranu ľudí, ktorí upozorňujú na korupciu.
Mimovládne organizácie varujú pred vážnymi dôsledkami zrušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, ktoré v sobotu (22. novembra) schválila vláda.
Návrh ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) má byť prerokovaný zrýchlene už na najbližšej parlamentnej schôdzi začínajúcej v utorok (25. novembra). Opatrenie ostro kritizujú aj odborníci.
Kto potom nahlási korupciu?
Neziskové organizácie Nadácia Zastavme korupciu, Transparency International Slovensko, VIA IURIS a INEKO apelujú na zastavenie zákona, ktorý ruší súčasný nezávislý Úrad na ochranu oznamovateľov.
Podľa nich ide o mimoriadne škodlivý krok, ktorý môže pripraviť o ochranu pred prepustením či šikanou približne stovku oznamovateľov korupcie.
Vláda chce vytvoriť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pričom jeho predsedu by volil parlament na návrh vlády. Mimovládky upozorňujú, že tým sa úrad dostane pod politickú kontrolu a zároveň sa výrazne zúži okruh ľudí, ktorí môžu požiadať o ochranu pri nahlasovaní korupcie.
Úrad na ochranu oznamovateľov obviňuje vládu z politického zásahu. Tvrdí, že ide o pokus o jeho oslabenie
„Zmeny výrazne demotivujú ľudí nahlasovať korupciu. Okrem obmedzenia ochrany dostane zároveň vládna moc nový úrad pod kontrolu,“ uviedla Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.
Aj advokáti majú výhrady
Slovenská advokátska komora (SAK) má zásadné výhrady k zrušeniu úradu, kriticky vníma aj skrátené legislatívne konanie. SAK to uviedla vo svojom stanovisku, ktorým reaguje na schválený návrh vlády na zrušenie ÚOO a jeho nahradenie novým úradom. Advokáti majú obsahové námietky a nesúhlasia ani s návrhom na prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
„Dlhodobo vyzývame na zachovávanie inštitucionálnej stability. Pre demokratický a právny štát sú kľúčové nezávislé inštitúcie, ktoré konajú riadne v rámci zákonom stanovených pravidiel. Akékoľvek návrhy na zmeny v dôležitých inštitúciách a systéme ochrany práv musia preto podliehať riadnej odbornej diskusii,“ zdôraznila SAK s tým, že rušenie či vytváranie nových úradov, ak je to odôvodnené, by sa malo prijímať v riadnom legislatívnom konaní.
Tomu by mala predchádzať odborná diskusia a analýza fungovania daného úradu. „Zmeny by tak vždy mali byť výsledkom koncepčného reformného úsilia a nikdy nielen vedľajším produktom sledovania čiastkových záujmov,“ dodala SAK.
O ochranu príde 104 ľudí
Návrh bol na vláde schválený mimoriadne v sobotu, len niekoľko dní po tom, čo minister vnútra prehral spor s policajtom Pavlom Ďurkom z tímu tzv. čurillovcov. Súd rozhodol, že minister ho postavil mimo služby nezákonne, hoci mal status oznamovateľa. Ak zákon prejde, o ochranu prídu nielen Ďurka a ďalší členovia tímu, ale spolu 104 osôb.
Mimovládky upozorňujú, že po novom bude môcť o ochranu žiadať len ten, kto podá trestné oznámenie priamo na svojho zamestnávateľa. Ostatní o ňu prídu aj spätne. Podľa Petkovej by napríklad úradník, ktorý odhalí korupciu pri nákupe CT v nemocnici, nárok na ochranu už nemal.
(Článok pokračuje pod videom.)
Celý rozhovor s politológom Lenčom k téme rušenia úradu oznamovateľov:
Politológ Lenč: „Náhodou“ to rušia teraz?
Kriticky sa k plánu postavil aj politológ Jozef Lenč. Podľa neho je rušenie inštitúcií, ktoré majú kontrolovať politickú moc, krokom k obmedzovaniu demokracie.
Poukazuje aj na spôsob, akým bola zmena presadená. Za nebezpečné považuje najmä načasovanie a postup vlády, ktorý považuje „za trápny, ako až okato sa snažia zbaviť úradu, ktorý ministrovi vnútra komplikuje politický život.“
Lenč spochybnil tvrdenie premiéra Roberta Fica, že vznik nového úradu bol plánovaný dlhodobo. Pripomenul, že vláda sa mimoriadne zišla v sobotu – v tom istom týždni, keď súd rozhodol, že minister vnútra porušil zákon pri postavení čurillovcov mimo službu. Podľa Lenča si „každý dokáže odpovedať sám“, či ide o náhodu. Upozornil tiež na to, že skrátené legislatívne konanie sa stalo bežným postupom, hoci má slúžiť len na riešenie krízových situácií.
Mimovládne organizácie preto vyzývajú poslancov, aby návrh zákona v parlamente zastavili.