Agrosektor pod tlakom: EÚ škrtá, banky volajú po stabilite a minister bráni priame platby
Slovenský agrosektor stojí podľa ministra Richarda Takáča na zásadnej križovatke. EÚ navrhuje znížiť poľnohospodársky rozpočet o desiatky percent, čo by pre Slovensko znamenalo výpadok až 900 miliónov eur a hrozbu „likvidačného“ stropovania platieb. Kým štát sľubuje, že národné podpory farmárom neoseká, člen predstavenstva a vrchný riaditeľ divízie firemného bankovníctva VÚB Andrej Viceník upozorňuje, že bez stability a predvídateľnosti sa sektor neodváži investovať do modernizácie ani do zelenej transformácie.
Na úvod debaty na Agrokonferencii VÚB banky a televízie ta3 minister Takáč pripomenul, že Slovensko uzatvára program rozvoja vidieka a súčasne už beží nové programovacie obdobie - strategický plán spoločnej poľnohospodárskej politiky. Popritom už v celej EÚ naplno prebieha diskusia o novej SPP od roku 2028. Kľúčový problém je podľa ministra smer, ktorým sa zatiaľ vydala Európska únia v otázke rozpočtu pre pôdohospodárstvo.
Takáč kritizoval návrh viacročného finančného rámca EÚ, ktorý výrazne škrtá zdroje pre poľnohospodárstvo. „Pre mňa je úplne nepochopiteľne, kde sa vybrala Európska únia. V novom návrhu finančného rámca rozpočtu navrhuje pre sektor menej skoro o 40 %. Čiže na jednej strane si Európska únia zvýšila rozpočet o skoro 900 miliárd eur, ale pre sektor pôdohospodárstva dáva skoro o 40% menej finančných prostriedkov, čo je pre mňa nepochopiteľné,“ povedal. Slovensko by tak podľa neho prišlo v návrhu o približne 900 miliónov eur v novom období.
Zároveň dodal, že návrh nie je finálny a prebieha proti nemu silný odpor medzi členskými štátmi aj v európskych inštitúciách.
Stropovanie priamych platieb
Mimoriadne citlivou témou je podľa ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka návrh stropovania priamych platieb. V slovenskej štruktúre fariem by zasiahlo veľkú časť produkčných podnikov.
„Slovenská republika spraví všetko preto, aby stropovanie nebolo. A ak bude, tak nech je buď dobrovoľné, alebo nech je potom s tým, že sa budú preplácať mzdové náklady. Vysvetľujem to aj kolegom v iných krajinách Európskej únie, že to je pre nás likvidačné,“ tvrdí.
Štát škrtá inde, nie na farmároch
Otázkou je, ako štát dokáže reagovať, ak EÚ zdroje priškrtí. Minister jasne ukázal, že priestor na úplné vykrytie výpadku neexistuje, ale národné podpory nechce ohroziť. „My sme sa rozhodli, že nepôjdeme tou jednoduchšou cestou, že škrtneme štátnu pomoc, národné podpory, že nedáme sektoru a tým pádom ušetríme peniaze. Štátna pomoc ako taká zostáva zachovaná aj na budúci rok,“ sľúbil minister. Konsolidácia tak podľa neho prebieha formou zlučovania inštitúcií, spoločným verejným obstarávaním či personálnymi škrtmi na strane štátu.
Miliardy v agrobiznise a potreba stability
Bankový sektor stojí na druhej strane rovnice. Peniaze, ktoré poskytne, sa musia vrátiť. Andrej Viceník pripomenul, že agrosektor považujú za strategický. „Vnímame ho ako jeden z najdôležitejších sektorov ekonomiky, aj keď možno čo sa týka podielu na HDP nedosahuje také veľké čísla ako priemysel, ale je to niečo tradičné a je s tým spojená potravinová sebestačnosť,“ uviedol.
Banky majú v agrobiznise viac ako 2 miliardy eur, z toho VÚB viac ako 750 miliónov. Viceník zdôraznil, že pre podnikateľov je kľúčová predvídateľnosť, či už v dotáciách, alebo v regulácii. „Je veľmi dôležité, aby sa súčinnosť všetkých zložiek, ktoré na trhu sú, čiže podnikatelia, banky, finančné inštitúcie, poisťovne, štát, aby to bolo celé synchronizované. Aby podnikatelia mohli podnikať v stabilnom a udržateľnom prostredí, aby vedeli, na čo sa môžu spoľahnúť a aby sa oveľa viac mohli sústreďovať na investície, rozvoj a na rast,“ konštatoval.
Zelené financovanie
VÚB sa profiluje ako „zelená banka“ a priamo pre agrosektor má k dispozícii špeciálne zdroje na environmentálne projekty. Pri úveroch na environmentálne projekty banka ponúka zvýhodnené podmienky. Zelené projekty podľa Viceníka nie sú len ideológiou, ale musia mať ekonomický zmysel. „Nepovažujeme za nič zlé, keď budeme prispievať k osvete a keď budeme vedieť zafinancovať také investície, ktoré nielen, že prinášajú zelený efekt, ale zároveň zvyšujú konkurencieschopnosť a zvyšujú efektívnosť, lebo to je to, čo vidíme, že v potravinárstve a poľnohospodárstve stále chýba,“ myslí si.
Viceník priznal, že časť európskych „zelených“ cieľov možno bola nastavená príliš ambiciózne, no neznamená to, že zelené opatrenia sú automaticky drahým luxusom.
Minister opakovane zdôraznil, že do sektora v posledných dvoch rokoch prúdili historicky najvyššie sumy a výsledkom sú aj konkrétne modernizačné projekty. Podľa Takáča má Slovensko potenciál zaradiť sa medzi technologicky špičkové krajiny v poľnohospodárstve, ak sa podarí udržať stabilitu podpôr a vhodné nastavenie výziev.
Mladí ľudia a školy
Dôležitou témou v diskusii bola aj generačná obmena. Minister zdôraznil, že ide nielen o dotácie pre mladých farmárov, ale aj o motiváciu pre žiakov základných a stredných škôl. „My sme tento rok presunuli Agrokomplex na september a jeden z tých dôvodov, kvôli ktorému sme to spravili, je ten, aby sme prilákali čo najviacej študentov základných a stredných škôl,“ uviedol ako jeden z príkladov. Zároveň kritizoval snahy niektorých samospráv rušiť poľnohospodárske, potravinárske či lesnícke školy.
Potravinová sebestačnosť
Debata sa dotkla aj témy potravinovej sebestačnosti, ktorá je aktuálne približne 40 %. Minister odmietol špekulovať o konkrétnom cieli v percentách, dôležité je skôr, aby to začalo stúpať.
Pripomenul prvé pozitívne signály, ako nárast počtu oviec, ale otvorene pomenoval dva kľúčové problémy. Prvým je správanie spotrebiteľa a to rastúci dopyt po tovare, ktorý sa na Slovensku nedá vyprodukovať, ako napríklad citrusy, káva a čokoláda. Druhým problémom je nedostatok finalizácie doma. Veľkú časť toho, čo vychováme, spracujú následne zahraničné podniky. Jednou z ciest sú podľa ministra odbytové družstvá a väčší dôraz na domácu surovinu v potravinárskych výzvach.
Veľký potenciál vidí aj vo verejnom stravovaní a v možnosti, že by školské jedálne, nemocnice, domovy sociálnych služieb či iné verejné zariadenia odoberali ovocie, zeleninu, mliečne a pekárenské výrobky zo Slovenska.
Čo rozhodne o budúcnosti po roku 2028
Obaja diskutujúci sa zhodli, že rozhodujúce budú najbližšie roky pri nastavovaní európskeho rozpočtu, podoby spoločnej poľnohospodárskej politiky a pri schopnosti Slovenska presadiť svoje špecifiká. Minister Takáč vsádza na kombináciu tlaku viacerých krajín a práva veta pri schvaľovaní rozpočtu.
Bankový sektor medzitým pripravuje zelené úverové linky a nové produkty, no zároveň jasne hovorí, že bez stabilného prostredia a predvídateľných rozhodnutí sa firmy budú báť investovať.
Ak sa teda agrorezort na križovatke vydá smerom k rozumnej regulácii, stabilným podporám, moderným technológiám a lepšej spolupráci štátu, bánk a podnikateľov, môže sa Slovensko priblížiť k vyššej potravinovej sebestačnosti, vyššej pridanej hodnote doma a udržateľnejšiemu vidieku. Ak nie, bude sa napĺňať scenár, pred ktorým minister varoval, že Európa bude stále viac závislá od dovozu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"