Ondruš: Trump pokojne obetuje Ukrajinu, len aby si pripísal úspech. Valášek: Neviem si predstaviť, že by to prešlo

Podľa Tomáša Valáška je kľúčové hodnotiť plán Spojených štátov z hľadiska slovenského záujmu. „Veď toto nie je akademická debata, tá vojna na Ukrajine. Ruská agresia má priamy dopad na nás. Vždy je na mieste sa pýtať, čo je slovenský záujem,“ upozornil.

Za zásadné riziko považuje požiadavku na výrazné odzbrojenie Ukrajiny. „Ten americký návrh, ktorý je zjavne ruského pôvodu a že Ukrajina sa má do veľkej miery odzbrojiť, považujem za nešťastný, lebo to priamo otvára dvere ďalšej ruskej agresii,“ uviedol.

Valášek pripomína, že Ukrajina čelila útoku už dvakrát – v roku 2014 aj 2022 – a neexistuje dôvod veriť, že bez silnej obrany by Rusko neútočilo opäť.

Nevýhodný plán pre Ukrajinu

Ostro zároveň kritizuje skutočnosť, že o návrhu sa rokovalo bez ukrajinskej účasti. „Krásna, ale menšia krajina. Je pre mňa superdôležité, aby veľké krajiny nerozhodovali o našom osude bez nás. Ak sa tak raz udeje v prípade Ukrajiny, aký je dôvod, aby tak nebolo aj voči Slovensku?“

Návrh podľa medializovaných informácií počíta aj s tým, že Ukrajina by sa vzdala schopnosti zasahovať ciele na ruskom území. „Neviem si predstaviť, ako by mohol Zelenskyj súhlasiť s týmto plánom a politicky prežiť. Ukrajina nie je diktatúra,“ reagoval Valášek.

Zároveň dodal, že verejnosť, veteráni aj pozostalí po obetiach vojny by takýto kompromis neprijali. „Tu ide doslova o ďalšie prežitie Ukrajiny. Neviem si predstaviť, že by ukrajinská verejnosť prijala de facto odzbrojenie.“

Valášek pripomenul, že správa o návrhu prichádza po tom, čo nevyšlo stretnutie Trumpa s Vladimirom Putinom na Aljaške a zrušil sa samit v Budapešti.

Podľa neho teraz Trump robí to, čo mal urobiť od začiatku – pripravovať podklady pre prípadný samit. Problém vidí v tom, že sa úplne priblížil ruským požiadavkám. „Donald Trump prijal úplne aj s navijákom ruské podmienky. To sú ruské maximalistické podmienky,“ myslí si Valášek.

Čítajte viac

Ukrajina? De facto kapitulácia. Rusko? Skoro všetko, čo chce. Analytici z ISW rozobrali mierový plán

Ondruš: Trump sa riadi heslom 'Trump first'

Europoslanec Branislav Ondrušuviedol, že iniciatíva prezidenta Donalda Trumpa má jasný politický motív. „Je úplne evidentné, že Donald Trump chce dosiahnuť úspech vo svojich takzvaných mierových misiách. Po tom, čo si myslí, že sa mu to podarilo pri palestínsko-izraelskom konflikte,“ povedal.

Podľa Ondruša je Trump pripravený zájsť veľmi ďaleko, aby si mohol pripísať zahraničnopolitický triumf. „Myslím si, že on je ochotný urobiť úplne všetko, aby si zaknihoval takýto úspech. V praxi to znamená, že pokojne obetuje aj Ukrajinu,“ upozornil europoslanec.

Ako dodal, Trumpovo konanie nevychádza zo zásady America first, ale z osobného záujmu. „On sa riadi tým svojim heslom, že America first, v skutočnosti je to Trump first. A toto je samozrejme veľmi problematický prístup z jeho strany,“ uzavrel Ondruš.

Ako dodal, Spojené štáty aj Rusko komunikujú medzi sebou, ale Európa pri rokovaniach chýba. „Európska únia nie je v tejto chvíli súčasťou žiadnej komunikácie s cieľom dosiahnuť mierové riešenie,“ vysvetlil Ondruš, podľa ktorého je to nebezpečný signál: „V tejto chvíli Európsku úniu nepovažuje za partnera ani Donald Trump, ani Vladimir Putin.“

Europoslanec upozornil, že spravodlivý koniec vojny – pri dodržaní medzinárodného práva – je takmer nereálny. „Ja úplne vylučujem, že by mohlo Rusko pristúpiť na riešenie pri zachovaní medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny.“

Zníženie ukrajinských ozbrojených síl považuje za vysoko rizikové, a to nielen pre Kyjev, ale aj pre región. „To by bolo mimoriadne nebezpečné. Neviem si predstaviť, že by ukrajinská strana na takéto požiadavky pristúpila.“

Namiesto členstva v EÚ silnejšia armáda

Podľa Ondruša je dlhodobý problém európskej diplomacie to, že sa priveľmi spolieha na Spojené štáty: „Zahraničná politika EÚ je vazalom záujmov Spojených štátov, dôsledkom toho je svojím spôsobom aj vojna na Ukrajine,“ vyhlásil.

Vidí priestor na návrat k princípom OBSE – spolupráci namiesto konfrontácie. „Bezpečnosť v Európe môže stáť iba na vzájomne výhodnej spolupráci. Malá ukrajinská armáda by mohla stačiť len vtedy, ak by sa zmenil celý prístup k bezpečnosti.“

Záver diskusie sa venoval otázke bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Valášek zdôraznil, že ak Európa odmieta členstvo Ukrajiny v NATO či vyslanie vlastných vojsk, ostáva jediná cesta: „Pomôcť Ukrajine vybudovať tak silnú armádu, aby sa vedela brániť sama.“ Ruská požiadavka na zníženie armády je podľa neho v priamom rozpore so slovenským bezpečnostným záujmom.

Europoslanec Ondruš upozornil, že Ukrajina má veľmi obmedzené možnosti, pretože mocnosti, ktoré dokážu vplývať na Putina, nie sú priateľmi Kyjeva. „Tí, ktorí vedia ovplyvniť konanie Vladimira Putina, nie sú priateľmi Ukrajiny. Európska únia nemá absolútne žiadnu možnosť ovplyvniť toto riešenie.“

Celú diskusiu si môžete pozrieť vo videu nižšie.