Göring unikol šibenici, Bormann bol mŕtvy už počas rozsudku. Po 80 rokoch sála v Norimbergu pripomína nacistické zločiny
Presne pred 80 rokmi vstúpilo do súdnej sály číslo 600 v norimberskom justičnom paláci 21 obžalovaných. Začal tak jeden z najznámejších procesov v dejinách, v ktorom spojenci po druhej svetovej vojne súdili hlavných páchateľov nacistických zločinov.
Sála je posledných päť rokov prístupná verejnosti. Podľa riaditeľky Pamätníka norimberských procesov Niny Lutzovej sa tak návštevníci môžu oboznámiť s miestom, na ktorom boli položené základy moderného medzinárodného trestného práva. Jeho uplatňovanie síce podľa právnika Gurgena Petrossiana v súčasnosti „pokrivkáva“, myšlienka z Norimbergu ale stále zostáva živá.
Göring unikol súdu
Na začiatku norimberského procesu 20. novembra 1945 zasadlo v sále justičného paláca 21 z pôvodných 24 obžalovaných. Na jeho konci v októbri nasledujúceho roku padlo 12 trestov smrti. Desať najvyšších trestov vykonal kat priamo v areáli justičného paláca. Niekdajší ríšsky maršal Hermann Göring sa tomu vyhol, keď spáchal tesne pred popravou samovraždu. Osobný tajomník nacistického vodcu Adolfa Hitlera Martin Bormann bol odsúdený v neprítomnosti. Neskôr sa ukázalo, že bol v čase odsúdenia na smrť už mŕtvy.
Podľa riaditeľky pamätníka norimberských procesov Lutzovej vybrali víťazné mocnosti druhej svetovej vojny, teda Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Sovietsky zväz, justičný palác v Norimbergu k procesu s vojnovými zločincami preto, že nebol poškodený bombardovaním, ale aj preto, že priamo pri ňom bola väznica a neďaleko aj letisko. „Nemá to teda nič spoločné s tým, že sa tu konali zjazdy NSDAP. To je až dodatočná interpretácia,“ uviedla Lutzová v rozhovore s ČTK a ďalšími zahraničnými novinármi.
Sála sa ešte donedávna používala
Zábery zo sály číslo 600, v ktorom zasadli obžalovaní nacisti, obleteli celý svet. Dodnes ich mnoho ľudí pozná z učebníc dejepisu. O to viac prekvapí, že je sálu možné v bežnej prevádzke navštíviť až od roku 2020. Ešte pred piatimi rokmi totiž stále slúžila ako pojednávacia sála bavorského krajinského súdu. Obžalovaní tak desiatky rokov vstupovali do sály rovnakými úzkymi dverami v drevenom obložení, ktorými stráže privádzali počas norimberských procesov Hermanna Göringa či Rudolfa Hessa.
Samotný pamätník je v priestoroch susediacich so sálou už od roku 2010. Ročne ho navštívi v priemere 160-tisíc ľudí, tri štvrtiny z nich sú cudzinci. „V nasledujúcich desiatich rokoch ale expozíciu od základov prepracujeme,“ povedala ČTK riaditeľka Lutzová. „Budeme sa chcieť viac sústrediť na svedkov v procese, nielen na obžalovaných. Zahrnúť chceme aj nové poznatky, pretože procesy samozrejme ďalej vedecky skúmame,“ dodala. Nová výstava osvetlí napríklad aj úlohu žien v hlavnom norimberskom procese, ktorá zostávala doteraz v pozadí. Medzi tlmočníkmi, ktorí zabezpečovali hladký priebeh rokovaní, pritom ženy tvorili zhruba polovicu. Ženy boli ale potrebné aj v niektorých tímoch žalobcov.
Prvýkrát analyzovali Hitlerovu krv. Vedci našli genetickú poruchu, no nie „gén diktátora“
Myšlienka zostáva stále živá
Z pôvodného vybavenia sály 600 sa toho dodnes veľa nezachovalo kvôli prestavbe v 60. rokoch. Autentické je podľa sprievodkyne Sophie Brosteanovej-Kaiserovej hlavne drevené obloženie a mramorové vstupné portály. „V expozícii potom máme aj časť pôvodnej lavice obžalovaných a po prestavbe vystavíme aj novozískané predmety, napríklad slúchadlá či helmu jedného z amerických vojakov,“ povedala.
Podľa riaditeľky Lutzovej však nie je úlohou pamätníka pripomínať len historické fakty, ale napríklad aj to, že bol proces založený na práve, nie na pomste. „Našou úlohou ako miesta pamäti je navyše aj to nepripustiť snahy o prepisovanie dejín, ktoré sa tu v poslednom čase objavujú,“ zdôraznila historička.
Podľa právneho vedca Petrossiana z Medzinárodnej akadémie norimberských princípov, ktorá sídli v rovnakej budove ako pamätník, začali spolu s norimberskými procesmi pred 80 rokmi aj novodobé dejiny medzinárodného trestného práva. Význam preto majú povojnové udalosti aj pre dnešok, aj keď sa v súčasnosti môže zdať, že sú medzinárodné trestné právo a jeho najviditeľnejší hráč - Medzinárodný trestný súd v Haagu - ochromené. „Myšlienka z Norimbergu ale zostáva stále živá. Idea totiž nemôže zomrieť,“ povedal v sále 600 Petrossian.