Susko: Za zvýšenie počtu krádeží môže „mediálna masáž“. Infringement voči Slovensku zatiaľ nie je na stole

Minister potvrdil, že jeho rezort aj koaličný Smer-SD ponúkli ministrovi vnútra právnu pomoc v spore so šesticou policajtov, ktorí uspeli so žalobou na ochranu osobnosti a vysúdili odškodné kontumačným rozsudkom.

„My sme samozrejme ponúkli pánovi ministrovi právnu pomoc prostredníctvom našich právnych kancelárií, ktoré s nami spolupracujú. Ale samozrejme je to na pánovi ministrovi, či to využije, alebo má svojich advokátov, ktorí to riešia. Toto je samozrejme na ňom,“ uviedol Susko.

Kontumačný rozsudok označil za právne problematický a podľa neho aj „absurdný“ najmä vzhľadom na povahu sporu.

„Čo sa týka tohto samotného rozhodnutia alebo rozsudku, tak tá absurdita spočíva práve v tom, že takéto rozhodnutie pre zmeškanie je podľa zákona možné uplatniť len vtedy, ak ide o žalobu na plnenie,“ povedal minister.

Vysvetľoval, že pri žalobe na ochranu osobnosti by mal súd dokazovať, či došlo k zásahu do práv, a individuálne posudzovať výšku nemajetkovej ujmy voči každému žalobcovi, čo sa podľa neho v tomto prípade nestalo.

Zákon je vraj nezmyselný, no zmena nie je na stole

Susko spochybnil aj samotné doručovanie do elektronickej schránky. Odkazoval sa na špeciálne ustanovenie zákona o súdoch, podľa ktorého sa prihlásenie do schránky bez otvorenia zásielky považuje za odmietnutie jej prevzatia.

Podľa ministra z toho vyplýva aj opačný výklad, teda ak sa adresát vôbec neprihlási, lehota by začať plynúť nemala. V takýchto prípadoch podľa neho „môže byť niekto polroka v nemocnici, nemá prístup do elektronickej schránky“ a napriek tomu voči nemu prebehne konanie a rozhodne sa bez toho, aby sa o ňom vôbec dozvedel.

Písali sme

Exekúcia ministra Šutaja Eštoka vyvoláva spor. On hovorí o nefér rozsudku, Šimečka žiada rešpekt k súdu

Šutaj Eštok podľa Suska ešte nie je bez šance. „Minister tam má samozrejme viacero právnych možností. Môže požiadať o odpustenie tejto zmeškanej lehoty. Samozrejme potom môže podať odvolanie, môže podať ústavnú sťažnosť a tak ďalej,“ povedal minister.

Dodal, že zmena zákona zatiaľ nie je na stole. „Zatiaľ nepracujeme na novelizácii. Uvidíme, ako bude pokračovať toto konanie. A pokiaľ to bude potrebné, tak samozrejme budeme sa zamýšľať nad nejakou právnou úpravou,“ uviedol.

Smer ponúka pomoc pri riadení vnútra

Fico aj strana Smer ponúkajú Šutajovi Eštokovi nielen právnu podporu, ale aj pomoc pri riadení rezortu vnútra, aby, ako povedal premiér, „efektívnejšie reagovať na opravnenú kritiku súčasnej práce polície“.

Moderátorka otvorila otázku, či nejde o zásah do nezávislosti polície a orgánov činných v trestnom konaní.

Susko to odmietol. „Ja si nemyslím, že to je ovplyvňovanie OČTK,“ povedal. Podľa neho ide o ponuku expertízy.

Čítajte viac

Fico označil rozsudok voči Šutajovi Eštokovi za absurdný a ponúkol mu pomoc. Pustil sa aj do vyšetrovateľov kauzy migy

„Tá ponuka bola v tom, že naša strana naozaj má dlhú históriu, veľa členov, máme veľké skúsenosti a máme dostatočný personálny aparát na to, aby sme vedeli pomôcť aj pri zefektívnení práce polície,“ uviedol Susko s tým, že Smer vidí najmä problém v nedostatku policajtov v uliciach.

Na otázku, či by sa výkon polície nestal priamo úmerný politickým záujmom Smeru, reagoval slovami, že strana len chce riešiť efektivitu zboru. „Za tým netreba hľadať žiadne politické konotácie,“ hovorí šéf rezortu spravodlivosti.

Čurillovci ako chránení oznamovatelia a špeciálny status policajtov

Minister sa postavil aj za pripravovanú novelu zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorá je úzko spätá s policajtmi okolo Jána Čurillu. Návrh má umožniť pravidelné preskúmavanie trvania statusu chráneného oznamovateľa a obmedziť jeho získanie pre príslušníkov ozbrojených zborov.

Susko tvrdí, že dnes chýba mechanizmus na prehodnocovanie ochrany. „Dnes nemáme žiaden opravný prostriedok ani žiaden prostriedok na nejakým spôsobom zrušenie tej ochrany, aj keď už neplní svoj účel,“ uviedol.

Prirovnal to k väzbe, kde súd pravidelne skúma, či dôvody trvajú. „V tomto prípade si myslím, že takýto návrh je opodstatnený,“ povedal Susko.

Písali sme

Rana pre ministra, ďalší bod pre čurillovcov. Postup Šutaja Eštoka bol nezákonný, vyšetrovateľ Ďurka mieri späť do práce

Šéfka úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová varuje, že novela môže byť v rozpore s európskou smernicou a oslabiť motiváciu oznamovať nezákonnosti. Minister to pri policajtoch odmieta s tým, že ich situácia je špecifická.

„Ja si myslím, že to je ich priama povinnosť z titulu vykonávania ich činností, pokiaľ sú vyšetrovateľmi Policajného zboru, odhaľovať trestnú činnosť a oznamovať ju. Čiže tu sa baviť o nejakej ochrane oznamovateľov ako pri iných zamestnancoch iných firiem alebo inštitúcií je trošku iná vec. Je to ich dennodenná práca, že majú vyšetrovať a oznamovať a odhaľovať trestnú činnosť,“ uviedol.

Škoda pri pomoci Ukrajine podľa Suska vznikla

V časti venovanej trestnému konaniu v kauze darovania vojenskej techniky Ukrajine sa Susko ostro postavil proti záveru vyšetrovateľov, ktorí usúdili, že Slovensku tým nevznikla škoda.

Čítajte viac

Časť kauzy darovania migov Ukrajine padla, škoda sa nenašla. Kaliňák hovorí o šoku a nepochopiteľných dôvodoch

„A keď sa na to pozrieme naozaj, ako sa to udialo a čomu dnes čelíme, že musíme zabezpečovať a vynakladať obrovské finančné prostriedky na zabezpečenie našej protivzdušnej obrany, pretože sme darovali celý systém S-300 Ukrajine bez akejkoľvek náhrady, (…) tak ja nechápem naozaj, ako niekto môže dospieť k záveru, že škoda sa nestala. Tá škoda tu reálne vznikla,“ povedal Susko.

Horalkový paragraf sa vracia

Výraznú časť relácie zaberala téma drobných krádeží v obchodoch, rastúcej agresivity páchateľov a volania samospráv po návrate tzv. horalkového paragrafu. Susko pripomenul, že myšlienka zrušiť trestnú recidívu pri drobných krádežiach nebola výlučne nápadom súčasnej vlády. V pôvodnom návrhu ju mal už exminister Karas a v prvom čítaní za ňu hlasovala aj dnešná opozícia.

„Všetci sme sa vtedy zhodli, aj opozícia, aj koalícia, že toto je skôr sociálny problém ako problém, ktorý má riešiť trestné právo,“ povedal Susko.

Podľa neho však následná „ročná mediálna masáž“ o tom, že „kradnúť sa oplatí“, v kombinácii so zlou sociálnou situáciou a krízou od roku 2022, prispela k nárastu drobnej kriminality a rastúcej agresivity páchateľov voči predavačkám a SBS-károm.

Minister oznámil, že vláda v stredu schválila novelu trestného zákona, ktorá sa bude venovať práve tomuto problému. „Dohoda v koalícii samozrejme je. Dnes sme to schválili na vláde,“ uviedol.

Pri nemajetných páchateľoch minister avizoval ďalší balík zmien v zákone o priestupkoch, ktorý má zaviesť tzv. drobné obecné služby. „To sú v zásade verejnoprospešné práce pre obce,“ ozrejmil Susko.

Dôležitý bude podľa neho aj mechanizmus vynútiteľnosti. Ak páchateľ opakovane nenastúpi na výkon týchto prác, má sa dopustiť trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

Minister argumentoval aj finančne. Jeden odsúdený vo väzení podľa neho stojí štát zhruba 30-tisíc eur ročne. „Štát z hľadiska verejných financií vždy na tom bude lepšie, ak niekto bude pracovať za tieto peniaze, ako keď bude sedieť vo výkone trestu odňatia slobody,“ uviedol.

Konanie zo strany EK vraj zatiaľ nehrozí

V závere rozhovoru prišla na rad aj citlivá téma - nedávna novela ústavy, ktorá okrem iného definuje národnú identitu a vzťah národného a európskeho práva. Premiér Fico opakovane tvrdí, že Slovensku hrozí tzv. infringement zo strany Európskej komisie.

Susko to relativizoval. „Infringement zatiaľ na stole nie je. Nič oficiálne zatiaľ z Európskej komisie ani z Európskej únie nemáme,“ tvrdí. Dodáva, že nadradenosť európskeho práva nie je výslovne napísaná ani v slovenskej ústave, ani v európskych zmluvách, ale vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ.

Viac k téme

Eurokomisia zvažuje voči Slovensku infringement pre novelu ústavy, vyhlásil Fico. EK si nie je vedomá porušenia povinností

Minister zdôraznil, že časť kompetencií, najmä tie, ktoré sa týkajú národnej identity, si členské štáty ponechali. „Každá tá krajina má nejaký svoj historický vývoj, má nejakú svoju kultúru, má nejaké svoje etické, morálne hodnoty, ktoré sú vyjadrené v tej identite toho daného štátu,“ uviedol Susko s tým, že tieto oblasti neboli EÚ odovzdané.

Argumentoval aj Benátskou komisiou. Podľa neho konštatovala, že samotná definícia národnej identity v slovenskej ústave nie je v rozpore s právom EÚ, otázne môže byť len jej konkrétne uplatňovanie.

Ak by Brusel predsa len konanie spustil, ministerstvo sa plánuje brániť. „Samozrejme, my sa budeme brániť a budeme argumentovať, prečo si myslíme, že takéto ustanovenie v ústave je absolútne v súlade s právom Európskej únie,“ uviedol Susko a pripomenul, že Slovensko má v ústave zároveň záväzok plniť svoje medzinárodné záväzky.

Pozrite si celú epizódu relácie Ako ďalej, ministri s Borisom Suskom: