Pentagón posiela do Karibiku najväčšie sily za dekády. Pripomína to Panamu, no experti varujú, že Venezuela je iný príbeh
Najväčšie nasadenie americkej armády v Karibiku za niekoľko desaťročí, ktoré Pentagón odôvodňuje bojom proti pašovaniu drog, vyvoláva špekulácie o invázii Spojených štátov do Venezuely. Diplomat Brett McGurk, ktorý pôsobil ako bezpečnostný poradca v štyroch amerických vládach, ale pred vojenskou operáciou vo Venezuele varuje.
Podľa neho sa síce súčasná situácia dá čiastočne prirovnať k americkej invázii do Panamy z roku 1989, ktorá tam zvrhla Manuela Noriegu, existujú ale zásadné rozdiely, kvôli ktorým by takáto akcia nemusela byť úspešná, napísal McGurk v analýze pre CNN.
Americký prezident Donald Trump pred pár dňami zopakoval, že nevylučuje vojenskú akciu proti venezuelskému autoritárskemu režimu. Trump však zároveň tvrdí, že je ochotný rokovať s venezuelským prezidentom Nicolásom Madurom, ktorého americká vláda označuje za jedného z lídrov narkokartelu Cartel de los Soles (Slnečný kartel) a za informácie k jeho zadržaniu vypísala odmenu 50 miliónov dolárov (vyše 43 miliónov eur). Maduro tiež povedal, že je otvorený dialógu s Washingtonom.
Spomienka na Panamu
Brett McGurk odporúča rokovanie na miesto vojenskej operácie okrem iného aj preto, že nie je isté, či by v prípade zvrhnutia Madura mala nová vláda širokú domácu podporu. Podľa amerického diplomata by pád Madura mohol vyvolať aj občiansku vojnu či umožnil drogovým gangom ovládnuť väčšie územie. McGurk vidí ako možnosť vyvíjať čoraz väčší tlak na Madurovu vládu, napríklad žiadať vydanie drogových bossov či zastavenie nárokov na časť susednej Guyany. Predmetom rokovania by mohli byť aj nové voľby s účasťou medzinárodných pozorovateľov, prípadne odchod Madura do exilu, zrejme ruského.
Už tento rok v auguste, keď Trump oznámil veľké nasadenie americkej armády v Karibiku v rámci protidrogovej operácie, sa mnohým vybavili 36 rokov staré udalosti z Panamy. Tam v decembri 1989 vpadli americké jednotky, čo vtedajšia vláda prezidenta Georgea Busha zdôvodnila nutnosťou chrániť amerických občanov v Paname (vtedy ich tam žilo asi 35-tisíc), snahou nastoliť v krajine demokraciu a zásahom proti obchodu s drogami. Ako ďalší dôvod operácie Just Cause uviedla Bushova vláda ohrozenie neutrality Panamského prieplavu, ktorý mali USA vtedy v správe.
Hrozba chaosu
Americká invázia do Panamy zvrhla tamojšieho lídra Manuela Noriegu, niekdajšieho informátora americkej CIA, ktorý ovládal Panamu od roku 1983 ako vrchný veliteľ ozbrojených síl. Noriega bol vtedy v USA obvinený z obchodu s drogami, rovnako ako je teraz Maduro.
McGurk zdôraznil, že Venezuela je zhruba 12-krát väčšia ako Panama, čo by si vyžadovalo väčšie nasadenie amerických vojakov ako v roku 1989 v Paname. Odlišná je aj geopolitická situácia. V roku 1989 sa začal rúcať Sovietsky zväz a Spojené štáty boli jedinou silnou svetovou veľmocou. Dnes by pravdepodobne Rusko, spojenec Madurovho režimu, prípadnú americkú operáciu vo Venezuele využilo aj na ospravedlnenie svojich nárokov voči Ukrajine.
Podľa niektorých expertov má americké nasadenie v Karibiku vyvolať obavy vo vnútri vedenia venezuelskej armády a prinútiť ju k tomu, aby prestala podporovať Madura. Bez podpory armády, ktorej vedenie si Maduro zaviazal finančnými a ďalšími výhodami, by režim padol. Otázkou ale zostáva, či by po páde Madura nenastal v krajine chaos. Tamojšia opozícia je dlhodobo roztrieštená, nie všetky opozičné strany napríklad bojkotovali niekoľkých volieb v krajine s tým, že sú nedemokratické. A v krajine pôsobia okrem venezuelských aj kolumbijské drogové gangy.
Rukojemníci vlády
Šéfka hlavnej opozičnej koalície María Corina Machadová minulý týždeň opätovne vyzvala venezuelskú armádu, aby sa pridala na správnu stranu a podporila pokojný prechod k demokracii. Vojakov a úradníkov, ktorí plnia pokyny režimu, označila za rukojemníkov vlády. Machadová uviedla, že mnohí z nich sa cítia vinní a boja sa pozrieť do očí svojim deťom a matkám.
V utorok Machadová natočila nový videoodkaz, v ktorom okrem iného vyhlásila, že krajina stojí na prahu novej éry. „Venezuela sa stane“ opísala Machadová, ako vidí budúcnosť krajiny. Vyzvala tiež asi osem miliónov Venezuelanov, ktorí v predchádzajúcich rokoch ušli pred represiami či ekonomickou krízou do cudziny, aby sa vrátili do vlasti.
Pozrite si reportáž o amerických agentoch CIA vo Venezuele:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"