Špičkoví odborníci sa sem nehrnú a talenty odchádzajú. Slovensko skončilo na úplnom chvoste v globálnom rebríčku

Ako upozorňuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová, krajiny ako Luxembursko, Holandsko či Írsko dnes priťahujú špičkové mozgy z celého sveta, kým Slovensko zostáva na opačnom konci spektra. „Medzi krajinami, kam sa talent nehrnie, ale odkiaľ skôr odchádza,“ uvádza analytička.

Slovensko nepodporuje odborníkov

Neschopnosť konkurovať v globálnom boji o talenty pritom prichádza v čase, keď sa svetová ekonomika presúva smerom k digitálnej transformácii, výskumu a inováciám. Slovensko má podľa odborníčky silnú priemyselnú tradíciu a technologický potenciál, no nedokáže vytvoriť podmienky, ktoré by expertov presvedčili, aby tu pracovali a žili.

Podľa Motúzovej nás brzdí najmä komplikovaná byrokracia, zložité administratívne procesy, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a aj nedostatočná jazyková a kultúrna otvorenosť. Vysvetľuje, že zahraniční experti sú nositeľmi know-how, technologických skúseností vrátane kľúčových medzinárodných väzieb, ktoré sú pre transformáciu ekonomiky nevyhnutné. Ak však Slovensko neposkytuje prostredie podporujúce výskum, inovácie a medzinárodnú spoluprácu, je prirodzené, že odborníci si vyberajú iné destinácie.

Jedným z najvýznamnejších odrádzajúcich faktorov je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. V porovnaní s priemerom EÚ aj OECD patrí medzi nadpriemerné, čo znamená nižšie čisté mzdy pre zamestnancov a vyššie mzdové náklady pre firmy. To podľa analytičky oslabuje konkurencieschopnosť slovenských zamestnávateľov pri ponúkaní motivačných platov, ktoré sú štandardom v krajinách s priaznivejším daňovým prostredím. Firmy tak nedokážu efektívne súťažiť o top odborníkov, ktorí si môžu vybrať medzi otvorenejšími a lepšie nastavenými ekonomikami.

Viac k téme

RRZ: Z práce zostáva Slovákom čoraz menej peňazí. Máme jedno z najvyšších daňových zaťažení v celej EÚ

Bariéry

Kombinácia administratívnych bariér, neatraktívnych finančných podmienok a chýbajúcej strategickej podpory inovácií spôsobuje, že Slovensko prichádza o talenty, ktoré sú kľúčové pre budúci hospodársky rast. V ére znalostnej ekonomiky je prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile jedným z rozhodujúcich faktorov konkurencieschopnosti. Ak ho krajina nedokáže zabezpečiť, jej šance na presun k ekonomike s vyššou pridanou hodnotou sa výrazne znižujú. Motúzová v tejto súvislosti zdôrazňuje, že otvorenosť voči zahraničným odborníkom musí byť súčasťou národnej hospodárskej stratégie, nie okrajovou témou.

Slovensko tak stojí pred zásadnou otázkou, či dokáže prebudovať svoj ekonomický model a vytvoriť podmienky, ktoré prilákajú talent, alebo sa definitívne zaradí medzi krajiny, ktoré v globálnom súboji o mozgy strácajú krok. Bez zmien v daňovej politike, zjednodušenia administratívy a aktívnej podpory inovačného prostredia budú zahraniční odborníci aj naďalej Slovensko obchádzať. A ekonomika môže uviaznuť v pasci nízkej pridanej hodnoty.

Budúci rok prinesie vyššie dane aj odvody. Rodiny prídu o stovky eur, najviac to pocítia rodičia dvoch detí.