Gröhling: Slovensko mieri k Rusku a Grécku. Demokratické princípy sa porušovali počas minulej vlády, tvrdí Michelko
Deň boja za slobodu a demokraciu sa stal aj témou politickej výmeny. Zatiaľ čo podľa predsedu strany Sloboda a solidarita (SaS) Branislava Gröhlinga desaťtisícové protesty ukázali, že ľudia chcú brániť demokraciu, predseda klubu Slovenskej národnej strany (SNS) Roman Michelko pripomenul väčšie demonštrácie z minulosti. Oboch hostí Témy dňa na ta3 rozdelila aj otázka, či opozícia 17. november politicky zneužila a kam má Slovensko smerovať po ďalších voľbách.
Podľa organizátorov sa na opozičnom proteste v Bratislave zišlo približne 50-tisíc ľudí a ďalšie tisíce protestujúcich vyšli do ulíc aj v ďalších slovenských mestách. Predseda SaS Gröhling hodnotí tieto čísla pozitívne, občanom poďakoval za účasť aj pokojný priebeh.
Predseda klubu SNS Michelko bol však k „plným uliciam“ skeptickejší. „Plné ulice ako plné ulice. Dovolím si tvrdiť, že antigorilie protesty boli podstatne väčšie,“ reagoval a pripomenul, že si pamätá aj protesty a generálny štrajk v roku 1989, kde podľa jeho slov vyšlo do ulíc až 95 percent občanov.
Gröhling: Politika na dve svetové strany
Tvrdenie, že súčasná vláda vedie politiku na štyri svetové strany, podľa Gröhlinga nie je presné. „Ja tvrdím, že to robia iba na dve strany. Jedna strana je tá hodnotová a politická a to je to smerovanie do Ruska.(...) Tá druhá, ekonomická, je cesta do Grécka,“ uviedol. Na protestoch v Trnave napríklad zaznelo, že dochádza k „putinizácii“ spoločnosti a prichádza totalita. Michelko v tomto kontexte uviedol, že keby to tak naozaj bolo, tak by žiadne protesty byť nemohli. „U nás môžu (protestujúci) byť aj vulgárni, aj agresívni, aj neúctiví voči premiérovi, voči komukoľvek a nikto z toho nemá žiaden postih,“ povedal.
„My takisto budeme vyvodzovať zodpovednosť za svoje vládnutie, ľudia dostanú tú možnosť v roku 2027 a budú sa rozhodovať. To znamená, že asi ste nerobili všetko tak dobre, keď vám neopätovali tú dôveru, ktorú vám dali v roku 2020,“ povedal Michelko smerom ku Gröhlingovi a jeho bývalým koaličným kolegom. Predseda klubu SNS tiež dodal, že Slovensko nejde cestou do Grécka, pretože „robíme nepopulárne opatrenia, lebo sme zodpovední, lebo niekto nám tu niečo nechal a my musíme urobiť všetko preto, aby sme udržali áčkový rating, aby sme mali prijateľnú obsluhu dlhu. Nie je nič jednoduchšie, ako populisticky znižovať dane a zvyšovať zadĺženie. To my nerobíme,“ vysvetlil.
Situácia je vážna a ľudia potrebujú nádej, tvrdí predseda SaS
Na otázku, či bol alebo nebol zneužitý 17. november na politický boj opozície voči koalícii Gröhling odpovedal, že zažívame obdobie, keď musíme opätovne o slobodu aj demokraciu bojovať.
„A podľa mňa je správne na to poukazovať. Keby nebol ´89, tak v rámci politiky by sme tu možno nesedeli ani my. Robert Fico by určite nebol, pretože on aj kvôli tomu vedel založiť stranu, vedel získať peniaze vlastnou hlavou na fungovanie tejto strany. Takže je správne, že sa to spája aj s politikou,“ vyhlásil. Ľudia podľa neho potrebujú nádej v tom, že krajina vie byť dobre spravovaná.
Ako pokračoval, keď sa na protestoch rozprával s niektorými ľuďmi, vnímajú tento deň ako zlomový moment a chcú sa rozprávať. O ekonomike, životnej úrovni, zahraničnom smerovaní, ale aj o politike ako takej, menoval. „Lebo všetci vnímame, že tá situácia momentálne je veľmi vážna a asi treba urobiť nejaké zásadné vyjadrenia,“ dodal.
Michelko mu pripomenul, že nebojujeme o zmenu režimu, ale o zmenu garnitúr. „U nás sa vždy akceptujú výsledky volieb, u nás sa striedajú garnitúry a u nás sa nebude meniť režim ani nie je na toto nejako nastavený, nie je potrebné. Respektíve, niektorí ľudia si možno myslia, že iný režim by bol lepší, ale toto nie je systémová zmena,“ povedal.
Splnili sa očakávania?
Ako pokračoval, legitímnou otázkou sú očakávania z roku 1989. „Je pravda, že sú víťazi a porazení tohto režimu. Určite sú víťazi oligarchovia, určite sú víťazi vysokopríjmové vrstvy a určite sú porazení nezamestnaní, ľudia z hladových dolín,“ uviedol a dodal, že ľudia vtedy chceli slobodu a zároveň vyššiu životnú úroveň a sociálne istoty. „Miera sociálnych istôt, miera spravodlivosti, nazvime to sociálnej spravodlivosti, bola podstatne väčšia,“ povedal a doplnil, že by sme mali „dať riešenie pre všetkých ľudí“.
„Politika nedokáže všetko, ale mala by mať jednu zásadu alebo jednu ambíciu, aby sa žiaden človek bez zjavnej príčiny neocitol na okraji spoločnosti. A to sa nie celkom darí,“ dodal.
Gröhling uviedol, že to strana SNS, ktorá je súčasťou vládnej koalície vie vyriešiť a nerieši. „Vy reálne vládnete a vládnete už dva roky. Tak nám ukážte, ako tú krajinu treba spravovať. Lebo inak ja budem hovoriť, že naozaj potrebujeme tú novú, nežnú revolúciu,“ reagoval. Je presvedčený, že nasledujúce voľby „budú zásadné“ a že budú rozprávať o tom, kam má Slovensko smerovať.
„Či má smerovať smerom na východ, do autoritatívnych režimov. Alebo že budeme súčasťou demokratických krajín, kde chceme všetci žiť, kde chceme mať ich životnú úroveň. Kde mladí ľudia chodia študovať, cestovať, dovolenkovať a tak ďalej. A to bude ten rozdiel a o tom budú voľby. A áno, tak ako sme v predchádzajúcich voľbách, aj v tých nasledujúcich budeme rešpektovať výsledok demokratických volieb. Ale dovtedy budeme poukazovať na každé jedno pochybenie,“ dodal.
Klesajúca sloboda?
Ako pokračoval, demokraciu a slobodu máme, no stále klesá a „potrebujeme ju vybojovať naspäť“. „Pretože návrhy zákonov aj opatrení, ktoré prináša vládna koalícia, to tak jemne chce celé okliešťovať tak, aby si to nikto nevšimol,“ povedal.
„Ak sme niekedy za tých 36 rokov boli svedkami veľmi zásadného porušenia základných demokratických princípov, tak to bolo v minulom volebnom období,“ oponoval Michelko.
„Keď anonymná, nevolená, nelegitímna komisia na NBÚ vypínala weby bez rozhodnutia súdu, bez možnosti odvolať sa, niečo, čo sa tvárilo bez akýchkoľvek pravidiel… ešte mafiánskym spôsobom, že ani len to rozhodnutie správne nebolo doručené providerom či webhostingu,“ pokračoval a dodal, že podľa neho išlo o mafiánske metódy.
„To bolo absolútne popretie demokracie. To bola vec, ktorá sa nemôže stať v Turecku za Erdogana alebo ani v Rusku,“ doplnil predseda klubu SNS, pričom uviedol, že v tom čase boli ústavné práva negované podzákonnými normami. To si podľa jeho slov ľudia pamätajú a preto dali vtedajšej vláde „vysvedčenie“.
Pozrite si záznam celej diskusie:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"