Prímerie tento rok nenastane. Európa má napriek škandálom stáť pri Kyjeve, mieni fínsky prezident

Európa si medzitým podľa neho bude musieť udržať odolnosť a odhodlanie, aby prečkala zimné mesiace, zatiaľ čo Moskva bude pokračovať vo svojich hybridných útokoch a informačnej vojne po celom kontinente.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa musí rýchlo vysporiadať so škandálom okolo úplatkárstva a sprenevery, pretože aféra len nahráva Rusku, domnieva sa Stubb. Európskych lídrov však vyzval, aby zvážili posilnenie finančnej a vojenskej podpory Kyjeva, ktorý čelí plíživému postupu ruských vojsk na bojisku.

Tri veľké otázky

„Nie som príliš optimistický, že by sme dosiahli prímerie alebo začali mierové rokovania, aspoň nie ešte tento rok,“ povedal Stubb a dodal, že by bolo dobré „dať niečo do pohybu“ do marca. Tromi veľkými otázkami na ceste k prímeriu sú bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, obnova jej ekonomiky a dosiahnutie určitého porozumenia ohľadom územných nárokov, uviedol fínsky prezident, ktorý s AP hovoril v sobotu na vojenskej základni severne od Helsínk, kde sledoval fínskych dobrovoľníkov pri obrannom výcviku.

Ukrajinský protikorupčný úrad NABU tento týždeň uviedol, že úrady obvinili sedem ľudí v súvislosti s korupciou v energetickom sektore. Skupina podľa vyšetrovateľov na úplatkoch získala 100 miliónov dolárov. Stredobodom škandálu, ktorý médiá označujú za najväčší od začiatku ruskej invázie, je spoločnosť Enerhoatom, prevádzkovateľ ukrajinských jadrových elektrární. Zelenskyj v sobotu oznámil rozsiahle personálne zmeny v ukrajinských energetických podnikoch.

Trump aj EÚ musia vyvinúť tlak, mieni

Rusko v posledných týždňoch opäť zintenzívnilo údery na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Moskva sa od začiatku invázie každý rok s prichádzajúcou zimou snaží ochromiť ukrajinskú energetickú sieť v snahe narušiť morálku obyvateľov napadnutej krajiny a tiež jej vojenskú výrobu, napísala už skôr AP.

Čítajte viac

Ruské peniaze pre Ukrajinu? V Bruseli sa rokuje o miliardách z ruských aktív

Ak má na Ukrajine nastať mier, musí americký prezident Donald Trump aj európski lídri vyvinúť maximálny tlak na Rusko a na Putina, aby zmenil svoje strategické uvažovanie, mieni Stubb.

Putin „chce v zásade poprieť nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny“ a tieto ciele sa od začiatku vojny prakticky nezmenili, uviedla fínska hlava štátu. Na tento účel navrhuje využiť také nástroje, ako sú stovky miliárd dolárov zmrazených ruských aktív držaných v Európe ako záruku pre financovanie Ukrajiny, a súčasne zvýšiť vojenský tlak na Moskvu.

Zrušenie samitu v Budapešti - ďalšia strategická chyba

Stubb oceňuje Trumpa za to, že v októbri uvalil sankcie na ruských energetických gigantov Lukoil a Rosnefť, v tomto smere podľa neho odviedol „vynikajúcu prácu“. Tvrdí však, že je potrebné urobiť viac pre schopnosť Ukrajiny zasiahnuť ruský vojenský alebo obranný priemysel. Trump minulý mesiac zamietol ukrajinskú žiadosť o dodávky striel dlhého doletu Tomahawk.

Biely dom v polovici októbra tiež oznámil, že sa Trump stretne s Putinom v Budapešti. Necelý týždeň nato však Trump schôdzku nečakane zrušil. Rozhodol sa tak po telefonáte medzi ministrom zahraničných vecí Marekom Rubím a jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, keď Rubio podľa názoru fínskeho prezidenta pravdepodobne dospel k záveru, že „Rusi neuhli ani o piaď“ a že „nemá zmysel stavať Trumpa do situácie, v ktorej nebude schopný dosiahnuť žiadnu dohodu ani čokoľvek iné“.

Zrušenie plánovaného summitu v Budapešti tak bolo „ďalším príkladom strategickej chyby Rusov. Mali príležitosť a premárnili ju,“ tvrdí Stubb.

Čítajte viac

Trump ustúpil od samitu v Budapešti po Lavrovovom liste. Moskva si pýta územia a koniec ukrajinských ozbrojených síl

Trump sa od januára striedavo raz snaží s Putinom zblížiť, potom naňho zase vyvíjať tlak a podobne sa správa aj vo vzťahu k Zelenskému. Stubb hovorí, že sa s týmito zmenami prístupu amerického prezidenta vyrovnáva tak, že je „veľmi trpezlivý“ a žije „v realite“.

Hybridná vojna

„Neviete si robiť ilúzie o veciach, ktoré by ste radi videli,“ povedal. „Osobne sa snažím sústrediť na veci typu: Potrebujeme bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Ako ich vystavať? Potrebujeme prímerie. Ako ho dosiahnuť?“ dodal.

Táto práca sa však vypláca a vojenské možnosti pre zabezpečenie bezpečnosti Ukrajiny po dosiahnutí prímeria sú teraz „jasné“, keď sa rôzne krajiny zaviazali poskytnúť svoje zdroje, povedal Stubb bez bližších podrobností s odvolaním sa na dôvernú povahu vojenského plánovania.

Stubb v rozhovore s AP tiež vyhlásil, že Rusko vedie nielen klasickú kinetickú vojnu na Ukrajine, ale tiež hybridnú vojnu v celej Európe. Niekoľko európskych krajín v poslednom čase čelilo prieniku ruských dronov – či už domnelému alebo potvrdenému – a tiež ruských stíhačiek do svojho vzdušného priestoru a údajne aj rozsiahlej ruskej sabotážnej kampani.

Rusko sa podľa fínskeho prezidenta snaží Európu destabilizovať a vyvolávať chaos a paniku pomocou rôznych útokov, vrátane podpaľačstva, vandalizmu a propagandy. „Hranica medzi vojnou a mierom sa rozmazala,“ dodal.

Ukrajina a Rusko si pravdepodobne opäť vymenia zajatcov: