Vojna dlhšia než prvá svetová? Putina môže čakať zúčtovanie, jeho stratégia sa rúca, píše Economist
Hoci mala vojna na Ukrajine podľa očakávaní skončiť za niekoľko týždňov, 10. júna 2026 potrvajú boje dlhšie než prvá svetová vojna. Píše o tom zástupca šéfredaktora britského týždenníka The Economist Edward Carr.
V období do polovice októbra vzrástli ruské straty takmer o 60 percent — na približne 984-tisíc až 1,5 milióna, pričom počet mŕtvych sa pohybuje medzi číslami 190-tisíc a 480-tisíc. Podľa The Economist je koreňom Putinovho problému neschopnosť poraziť Ukrajinu na bojisku a tohtoročná letná ofenzíva, v poradí tretia a najambicóznejšia, ktorá sa skončila fiaskom.
Paralely s prvou svetovou vojnou
Bojisko na Ukrajine sa tak, ako aj v prvej svetovej vojne, zmenilo na patovú situáciu. V jednom neúspešnom útoku za druhým velenie márni životy svojich vojakov tak, ako sa to dialo aj počas prvej svetovej vojny. Dnešná Ukrajina sa však neskláňa a Rusko podľa týždenníka nevie, ako zvíťaziť. Môže však prísť zúčtovanie - presvedčil sa o tom aj cár Mikuláš II a čím viac ruských životov dnes Vladimir Putin vyhodí nazmar, tým väčšej kríze bude čeliť zajtra.
Ruská taktika spočíva vo vysielaní malých skupín mužov do zóny zabitia a ak sa aj niektorým podarí preraziť, ostatní nedokážu ich postup využiť. Ako Carr uvádza, na jedného ukrajinského vojaka pripadne možno až päť mŕtvych ruských. A počas leta sa Putinovým silám nepodarilo dobyť jediné veľké mesto. Rusko postupuje, no na obsadenie štyroch oblastí, ktoré považuje za svoje, by potrebovalo ďalších päť rokov.
Ukrajina pozastavila rokovania s Ruskom, lebo nepriniesli výsledky. Moskva tvrdí, že je pripravená pokračovať
Zlomiť morálku a spraviť krajinu neobývateľnou
To, že sa Rusom nedarí, podľa Carra vysvetľujú útoky na ukrajinské mestá a infraštruktúru - Putin chce totiž časť krajiny spraviť neobývateľnou a zlomiť morálku. Carr tiež tvrdí, že hoci ukrajinské utrpenie netreba zľahčovať, útoky na civilistov len zriedka privedú krajinu k pádu. Obyvatelia vedia, že Rusko je nemilosrdné a každá ďalšia raketa, ktorá zasiahne civilný cieľ, len podčiarkuje, koľko môžu stratiť, ak Putin zvíťazí.
Naopak, ukrajinské útoky v ruskom vnútrozemí môžu zmeniť myslenie verejnosti, tvrdí Carr a naznačuje, že podľa prieskumov 70 percent Rusov tvrdí, že vojnu podporuje, no len pätina z nich jej naozaj verí a ostatní si len „zakrývajú oči“.
Ako čeliť realite? Niektorých by mohli prinútiť údery na ropnú infraštruktúru a letiská a to najmä v čase, keď sa ekonomika spomaľuje a rozpočty sa sprísňujú.
Planá nádej menom Trump
Podľa Carra sa Putin spoliehal na amerického prezidenta Donalda Trumpa, pretože ak by odstúpil od dôležitej americkej podpory najmä v oblasti spravodajských služieb a protivzdušnej obrany, mohol tým Ukrajine vnútiť skutočne nevýhodný mier. To však dnes nevyzerá byť pravdepodobné, keďže Trump striedavo ochladzuje a zohrieva vzťahy s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Navyše, ukrajinské účty v súčasnosti platí Európa a tým neutralizuje hlavný argument (Trumpovho) hnutia MAGA, že Amerika bola zneužívaná. A Trump sa zdá byť presvedčený, že ak by hodil Ukrajinu Rusku, zničilo by to jeho ambíciu stať sa laureátom Nobelovej ceny za mier.
V októbri dokonca uvalil sankcie na Lukoil a Rosnefť, dve ruské ropné spoločnosti.
Odklad samitu znamená žiadne sankcie a priestor na útoky, tešili sa ruskí propagandisti. Trump ho zrušil a uvalil sankcie
Možné riziko? Európa
Peniaze, ktoré Ukrajina potrebuje na pokračovanie bojov, sa minú vo februári. No je tu aj ďalšie riziko - podľa Carra hrozba populistických vlád, ktoré sú o čosi priateľskejšie ku Kremľu. Preto keď sa Európa rozdelí a znefunkční, dlhodobú potrebu pre Ukrajinu na prosperitu po skončení bojov bude len ťažko schopná poskytnúť.
Argument, že Ukrajina je kľúčom k európskej bezpečnosti, je podľa zástupcu šéfredaktora neotrasiteľný. Ak by Kyjev padol, Putin by totiž získal kontrolu nad najväčšou armádou Európy a nad mocným zbrojárskym priemyslom.
Niektorí ľudia si myslia, že ruský prezident musí veriť, že čas hrá v jeho prospech, pretože inak by už dávno žiadal o mier. Vojny vo Vietname, Afganistane či Iraku sú však ponaučením, že lídri sa držia pri moci v nádeji, že sa objaví čokoľvek čo zmení situáciu. Preto je pravdepodobné, že Putin bude bojovať aj v roku 2026, čakajúc, že jeho generáli nájdu nový spôsob vedenia vojny.
Napríklad, že Ukrajine sa minú muži, že Zelenského vláda padne alebo že Trump či Európa stratia trpezlivosť.