Stačí hnev a nepriateľ. Nemecký prezident varuje, že extrémizmus nachádza „živnú pôdu“

„“Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v nedeľu (9. novembra) upozornil, že vzostup krajnej pravice a nárast antisemitizmu predstavujú pre nemeckú demokraciu rastúcu hrozbu.

Informovala o tom agentúra AFP a pripomenula, že Steinmeier svoj prejav predniesol v deň, ktorý je pre Nemecko mimoriadne významný: v roku 1918 bola v tento deň vyhlásená republika, v roku 1938 vypukli pogromy proti Židom a v roku 1989 padol Berlínsky múr.

„Populisti a extrémisti otravujú verejnú diskusiu“

V príhovore vo svojej oficiálnej berlínskej rezidencii Bellevue Palace Steinmeier upozornil, že „107 rokov po roku 1918, roku vyhlásenia prvej Nemeckej republiky, je naša liberálna demokracia pod tlakom. Populisti a extrémisti sa vysmievajú našim inštitúciám, otravujú verejnú diskusiu a zneužívajú strach.“

(Článok pokračuje pod videom.)

Nemecký prezident zdôraznil, že v tejto situácii „nestačí len čakať, kým búrka pominie, a nateraz sa schovať... Musíme konať. Môžeme konať!“, citovala stanica Deutsche Welle.

Varovanie pred „sladkým jedom hnevu“

Podľa Steinmeiera krajne pravicoví politici a aktivisti použili „sladký jed hnevu“, aby presvedčili ľudí, že „tí hore“ sú nepriateľmi, a lákali verejnosť na „sľub autoritárskeho vedenia“ a toho, že Nemecko bude „opäť veľké“.

V tejto súvislosti Steinmeier zdôraznil, že demokrati majú v boji proti extrémizmu čo ponúknuť: „Máme zákon. Slobodu. Ľudskosť. Vedomosti o tom, kam vedie nenávisť.“

Písali sme

Náhodou zistil, že je vnukom Himmlera. „Dal by som mu päsťou,“ hovorí muž, ktorý dnes bojuje proti extrémizmu

Podľa Steinmeiera „nesmie existovať žiadna politická spolupráca s extrémistami. Ani vo vláde, ani v parlamente.“

Uviedol však súčasne, že zákaz akejkoľvek politickej strany je v demokracii posledným riešením a krokom, ktorý je potrebné starostlivo preskúmať a zvážiť. Apeloval však, že „nesmieme pasívne sedieť“, keď zvažujeme takéto opatrenie.

„Musíme bojovať proti antisemitizmu bez ohľadu na smer“

S odkazom na udalosti z 9. novembra, ktoré Nemecko tak výrazne poznačili, Steinmeier povedal, že tento dátum predstavuje „svetlo a tieň, najhlbšie priepasti a najšťastnejšie hodiny našich dejín“.

V súvislosti s novembrovými pogromami v roku 1938 prezident poznamenal, že antisemitizmus sa do Nemecka nevrátil, ale „vždy tu bol“.

Písali sme

Ukrajinský tínedžer zakričal „Nie vojne“. Skončil na ruskej psychiatrii ako „extrémista“

„Musíme bojovať proti antisemitizmu bez ohľadu na to, z akého smeru prichádza,“ vyzval s odkazom na rekordných 6236 antisemitských trestných činov zaznamenaných v Nemecku v minulom roku. „Je možné, že sme sa nepoučili z histórie?“ pýtal sa nemecký prezident.

Vzostup krajnej pravice

Vo svojom prejave Steinmeier poukázal na nedávny vzostup krajnej pravice v podobe protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá v minuloročných februárových všeobecných voľbách získala 20,5 percenta hlasov a skončila druhá, čím víťazných kresťanských demokratov (CDU) prinútila vstúpiť do koalície s porazenými sociálnymi demokratmi.

Nový kancelár Friedrich Merz od nástupu do úradu pritvrdil svoju rétoriku o imigrácii, ale z najnovších prieskumov verejnej mienky napriek tomu vyplýva, že tábory prívržencov AfD a vládnych strán sú približne rovnaké.