Musk chcel nahradiť Wikipédiu „encyklopédiou pravdy“. Grokipedia však opakuje mýty Hitlerovho ministra a fakty si vymýšľa
Keď miliardár Elon Musk oznámil spustenie novej encyklopédie s názvom Grokipedia, predstavil ju ako revolučný projekt, ktorý má „nahradiť politicky zaujatú Wikipédiu“ a priniesť „pravdu, celú pravdu a nič, len pravdu“. Podľa britského denníka The Guardian však prvé dni fungovania ukázali, že sľub o „encyklopédii budúcnosti“ sa rýchlo rozplynul.
Grokipedia, vytvorená pomocou Muskovho modelu umelej inteligencie Grok, obsahuje množstvo chýb, opisuje dejiny skreslene a v mnohých prípadoch kopíruje obsah z Wikipédie bez úprav.
Projekt bol spustený na konci októbra a má ambíciu stať sa hlavným zdrojom overených informácií na internete. Musk ju propaguje ako alternatívu k Wikipédii, ktorú jeho priaznivci posmešne nazývajú „Wokepedia“. Ide o narážku na pojem woke, používaný v americkej politike pre označenie progresívnych a ľavicových postojov a zvyčajne je myslený hanlivo.
Podľa Muska má Grokipedia fungovať tak, že jej umelá inteligencia Grok zhromažďuje a vyhodnocuje všetky dostupné zdroje, od akademických štúdií až po diskusie na internete, a z nich vytvára jednotné, „objektívne“ heslá. Kritici však upozorňujú, že takýto prístup dáva rovnakú váhu aj neovereným názorom a konšpiračným teóriám.
Historik z Cambridgeu: AI nasáva všetko
Renomovaný britský historik Richard J. Evans, známy svojimi prácami o nacizme, si po spustení Grokipedie prečítal stránku o sebe a zistil, že väčšina informácií v ňom je nepravdivá. Umelá inteligencia mu pripísala doktorát, ktorý nikdy nezískal, aj akademické funkcie, ktoré nikdy nevykonával.
„Chatroomové príspevky majú rovnaký status ako seriózna akademická práca,“ povedal Evans pre The Guardian. Umelá inteligencia, ako vysvetľuje, „jednoducho nasáva všetko“.
Evans tiež upozornil, že článok o Hitlerovom ministrovi zbrojárstva Albertovi Speerovi opakuje lži a skreslenia, ktoré Speer o sebe šíril, hoci boli už dávno vyvrátené moderným výskumom.
Skreslený svet podľa Grokipedie
Podľa denníka sa v tisícoch článkov objavujú aj ideologicky posunuté formulácie. Grokipedia napríklad opisuje ruskú inváziu na Ukrajinu terminológiou Kremľa, podľa ktorej ide o „denacifikáciu“ a „ochranu etnických Rusov“. Krajne pravicové britské hnutie Britain First nazýva „patriotickou politickou stranou“, hoci jeho líder bol odsúdený za nenávistné trestné činy.
Pri hesle o útoku na Kapitol v januári 2021 hovorí len o „výtržnostiach“ a zároveň tvrdí, že existujú „empirické základy“ pre myšlienku, že „demografická zmena“ bieleho obyvateľstva Západu je zámerne riadená migráciou. V skutočnosti však ide o konšpiračnú teóriu známu ako Great Replacement.
Musk pritom svoju novú encyklopédiu prezentuje ako nástroj, ktorý má „zachovať poznanie ľudstva“. Plánuje ho dokonca vytesať do stabilných oxidov a uložiť na Mesiaci či Marse.
Kritici upozorňujú, že problém Grokipedie nie je len v chybách, ale aj v samotnom spôsobe, akým chápe poznanie. Pre mnohých akademikov je projekt ukážkou zrážky dvoch úplne odlišných svetov: rýchleho, experimentálneho prístupu Silicon Valley a pomalého, overovacieho procesu tradičnej vedy.
„V súčasnosti žijeme v období, keď narastá presvedčenie, že algoritmické zhromažďovanie informácií je dôveryhodnejšie než ľudské poznanie,“ povedal pre The Guardian švédsky historik David Larsson Heidenblad.
„Myslenie Silicon Valley je veľmi odlišné od tradičného vedeckého prístupu. Je to kultúra, kde je omylnosť vlastnosťou, nie chybou. V akademickom svete sa dôvera buduje postupne, počas dlhých období, keď sa ilúzia, že vieme všetko, neustále rozpadá,“ tvrdí.
Podľa Heidenblada Grokipedia nie je len technologickým experimentom, ale aj symbolom tohto kultúrneho stretu. Ukazuje, ako sa algoritmické myslenie, orientované na výkon a objem dát, stretáva s ľudským poznaním, ktoré stavia na kritickej diskusii, pochybovaní a transparentnosti ako základných predpokladoch dôveryhodnosti.
Kto rozhoduje, čo je pravda?
Peter Burke, emeritný profesor z Cambridgeu, upozorňuje, že Grokipedia môže vyzerať presvedčivo práve preto, že pôsobí anonymne. „Takéto texty získavajú zdanie autority, ktoré si nezaslúžia,“ povedal pre britský denník.
Podľa organizácie Full Fact, ktorá sa špecializuje na overovanie faktov, je hlavný problém v netransparentnosti. „Musíme si položiť otázku, či je encyklopédia generovaná umelou inteligenciou, teda napodobenina reality prehnaná cez filter, lepším riešením ako čokoľvek, čo sme doteraz mali,“ uviedol jej šéf sekcie pre umelú inteligenciu Andrew Dudfield.
Hovorí, že nie je jasné, do akej miery je zapojená ľudská ruka, ako veľmi je obsah generovaný AI a z akých zdrojov model čerpá. „Je ťažké dôverovať niečomu, keď nevidíte, ako tieto rozhodnutia vznikajú,“ doplnil.
Wikipédia reagovala na celú situáciu zdržanlivo, no pripomenula svoje výhody. „Naše silné stránky sú transparentné pravidlá, dôkladný dohľad dobrovoľníkov a kultúra neustáleho zlepšovania,“ uviedol hovorca nadácie Wikimedia Foundation.
Ani Wikipédia nie je svätá
Profesor Taha Yasseri z dublinskej Trinity College v komentári pre portál The Conversation však pripomína, že Wikipédia skutočne nie je bez predsudkov, ako to tvrdí aj Musk. No tie nie sú dôsledkom ideológie, ale samotnej povahy jej tvorby. „Keď väčšinu editorov tvoria muži, ktorí čerpajú zo zdrojov napísaných inými mužmi, odráža sa to v obsahu,“ vysvetľuje.
Podľa Yasseriho však Grokipedia tento problém len zopakuje v inom šate. Jazykové modely ako Grok sú trénované na obrovských množstvách dát z internetu vrátane Wikipédie a prirodzene kopírujú predsudky, ktoré v nich už existujú.
„Umelá inteligencia vytvára ilúziu konsenzu,“ píše Yasseri. Znie podľa neho presvedčivo, no zakrýva rozmanitosť názorov a menšinové hlasy.
Zásadný rozdiel však vidí v motivácii. Wikipédia je nezisková a založená na dobrovoľníkoch, zatiaľ čo Grokipedia vzniká ako komerčný produkt v rámci Muskovej spoločnosti xAI. „Ak sa dôveryhodnosť stane tovarom, riziko zaujatosti sa len zvýši,“ dodáva.
Podľa profesora by sa Musk namiesto vytvárania „encyklopédie pravdy“ mohol zasadiť o väčšiu pluralitu na Wikipédii, napríklad podporou redaktorov z rôznych kultúr a politických prostredí. „Transparentnosť, rôznorodosť a otvorená debata zostávajú našimi najlepšími nástrojmi na priblíženie sa k pravde,“ uzatvára.
Umelá inteligencia spôsobuje problémy aj na školách. Pozrite si reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"