Vstaň, ak môžeš, smiali sa mŕtvole, deti zabíjali pred očami rodičov. Svedkovia opísali masaker vo Fáširi
Rodiny schovávajúce sa v priekopách, telá ležiace na uliciach, deti zabíjané pred zrakmi svojich rodičov. Tak opísali preživší agentúre AFP preniknutie sudánskych polovojenských jednotiek do západosudánskeho mesta Fášir.
Masový útek a varovanie pred genocídou
Od nedele, keď polovojenské Jednotky rýchlej podpory (RSF) dobyli Fášir, poslednú baštu sudánskej armády v regióne Darfúr, z mesta utieklo viac ako 36 000 ľudí. OSN a humanitárne organizácie varovali pred možným masovým vraždením a etnickými čistkami.
Niektorí ľudia našli útočisko v asi 70 kilometrov vzdialenom meste Tavíla, ktoré už poskytuje útočisko asi 650 000 vysídleným osobám.
V rozhovore cez satelitný telefón opísali traja preživší, ktorí sa do Tavíly dostali, okamihy hrôzy a smrti, ktoré zažili pri úteku z mesta, ktoré bolo 18 mesiacov obliehané a odrezané od prísunu potravín, liekov a ďalšej pomoci.
Ich výpovede pripomínajú svedectvá tých, ktorí v prvej dekáde tohto storočia prežili v Dárfúre masové vraždenie, ktoré spáchali milície džandžavíd. Tie vypaľovali dediny, zabili približne 300 000 ľudí a ďalších 2,7 milióna ich vysídlili. Tieto milície, ktoré boli vinené z páchania genocídy, sa neskôr premenili na RSF.
Prehľadali mi spodnú bielizeň a zabili syna, opisuje svedkyňa
Emtithal Mahmoudová, preživšia skorších masakrov v Dárfúre, ktorá teraz žije v Spojených štátoch, agentúre AFP opísala desivý moment, keď na videu zdieľanom účtami napojenými na RSF rozpoznala svoju sesternicu Nazífu ležiacu mŕtvu na zemi.
Mená preživších AFP z bezpečnostných dôvodov uviedla len v neúplnej podobe.
„V sobotu o šiestej hodine ráno bolo ostreľovanie neobyčajne silné. Vzala som deti a schovala sa s nimi do priekopy. O manželovi sme nepočuli už šesť mesiacov,“ uviedla Haját, matka piatich detí.
„Asi po hodine vtrhlo do nášho domu sedem ozbrojencov RSF. Zobrali môj telefón, prehľadali aj moju spodnú bielizeň a zabili môjho 16-ročného syna. Ušli sme s ďalšími ľuďmi zo susedstva,“ dodala Haját.
„Na ceste medzi Fáširom a dedinou Garní sme videli na zemi ležať veľa mŕtvych aj opustených zranených ľudí, ktorých nemohli ich rodiny zobrať so sebou. Cestou sme boli okradnutí. Mladých mužov, ktorí s nami cestovali, zastavili. Nevieme, čo sa s nimi stalo,“ povedala Haját.
„Fášir sme opustili v sobotu ráno. Cesta bola vyčerpávajúca. Hlad, smäd, neustále vojenské kontroly. Pred Garní nás na tri hodiny zastavili. Povedali mi, že som určite býval bojovník, lebo mám zranenie. Nebyť rodiny, ktorá okolo prechádzala s oslom a vozíkom, na ktorom viezli svoju mamu, nikdy by som sa do Garní nedostal. Pomohli mi sa sem dostať,“ uviedol Husajn, ktorý bol zranený pri ostreľovaní.
„Situácia vo Fášire je otrasná. Na uliciach ležia telá a nie je nikto, kto by ich pochoval. Sme vďační, že sme sa sem dostali, hoci len s tým, čo máme na sebe. Tu sa cítime aspoň nejako bezpečne. Na klinike mi prezreli zranenú nohu,“ dodal Husajn.
Členovia RSF sa radujú z genocídy
„Žil som v utečeneckom tábore Zamzam. Keď RSF vstúpili do tábora, utiekol som do Fáširu a zostal som vo štvrti Abú Šúk. Sobotňajšie boje boli veľmi silné. Celý deň až do nedeľného úsvitu sme strávili so štyrmi dcérami a ženou schovaní v priekope,“ uviedol Muhammad, otec štyroch detí.
„Pred úsvitom sme odišli, išli sme smerom ku Garní. Na ceste ma okradli. Mladých mužov zastavovali a odvádzali so sebou. Videl som mŕtvoly, z niektorých už ostali len kosti. Tyčami ma bili do chrbta. V nohe mám črepinu zo strely, ktorá dopadla blízko nášho domova v Zamzame,“ dodal.
„Do Tavíly sme dorazili v utorok po západe slnka. A teraz nemáme kde bývať. S dcérami a ženou spíme na ulici. Humanitárni pracovníci nám dali nejaké jedlo, ale žiadne stany ani prikrývky,“ povedal Muhammad.
„Chceme len, aby táto vojna skončila a my sa mohli vrátiť domov,“ dodal.
„Je v podstate nemožné opísať pocity, ktoré my, ľudia z Dárfúru, teraz prežívame. Mnohí z našich príbuzných sú stále vo Fášíre. Nevieme, či sú nažive alebo mŕtvi,“ uviedla Emtithal.
„Máme videá a správy o zabíjaní ľudí. Je to strašné, pretože na videách, ktoré RSF zdieľajú a v ktorých sa radujú z pokračujúcej genocídy, spoznávame svojich príbuzných a priateľov. Z jedného takéhoto videa sme sa dozvedeli, že jedna z našich sesterníc bola zabitá. Na videu, ktoré zdieľali jej vrahovia z RSF, môžete vidieť jej mŕtvolu na zemi. A môžete počuť jedného z členov RSF, ako hovorí: 'Vstaň, ak môžeš´. A potom sa jej mŕtvole vysmievajú, čo je len ďalšia forma trýznenia,“ povedala Emtithal.
„Po nejaký čas bola dobrovoľníčkou, a keď začalo obliehanie, tak sa pridala k odboju. Bola jednou zo ženských bojovníčok,“ dodala.
Pozrite si reportáž z 25. augusta 2025 o prehliadanej katastrofe v Sudáne:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"