Žilinka kritizuje, že trestná novela pomohla drobným zlodejom. Glückov návrh na verejný lynč označil za „podivný“
Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje zrušenie nástroja na ochranu spoločnosti pred páchateľmi opakovane sa dopúšťajúcimi drobných krádeží za chybu. Na sociálnej sieti tak reagoval na zmeny, ktoré priniesla novela Trestného zákona účinná od augusta 2024.
„Išlo o efektívny nástroj ochrany spoločnosti“
Generálny prokurátor sa v príspevku vyjadril, že zrušenie paragrafu § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024 považuje za najzásadnejšiu chybu zákonodarcu.
„Z pohľadu ochrany spoločnosti pred páchateľmi, ktorí sa opakovane dopúšťajú drobných krádeží, považujem za najzásadnejšiu chybu zákonodarcu vypustenie ustanovenia Trestného zákona upravujúceho trestnosť konania páchateľa, ktorý bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,“ napísal Žilinka.
Podľa neho sa pod pojmom „postihnutý“ rozumel človek, ktorému bola za obdobný čin uložená sankcia alebo opatrenie za priestupok, spravidla proti majetku. Tento mechanizmus podľa generálneho prokurátora umožňoval štátu reagovať na recidívu v majetkovej kriminalite a bol často neprávom označovaný ako „horalková krádež“.
„Išlo pritom o efektívny nástroj ochrany spoločnosti,“ zdôraznil Žilinka.
Dodal, že aj napriek tomu, že išlo o prečin, orgány činné v trestnom konaní a súdy mali povinnosť skúmať materiálny korektív, teda posudzovať všetky okolnosti prípadu, závažnosť činu a pohnútku páchateľa.
„Trestný zákon tak umožňoval dôsledné individuálne posúdenie činu, možnosti individualizácie trestu, vrátane alternatívnych trestov, ale aj možnosti odklonov v trestnom konaní,“ uviedol.
Gašpar nepovažuje za správne posielať ľudí po opakovaných krádežiach do väzenia
Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer-SD) nepovažuje za správne posielať ľudí za opakované drobné krádeže do väzenia. Reagoval tak na Žilinkovu kritiku.
„Pokiaľ sa však páchateľ opakovane vráti, tak sa, samozrejme, škoda sčítava a pokiaľ je to na škodu, ktorá je potrebná na trestný čin, tak sa to rieši ako trestný čin,“ uviedol Gašpar. Ako dodal, nepodmienečný trest odňatia slobody nepovažuje za adekvátny pri krádežiach s nízkou škodou.
Gašpar považuje za lepší prístup alternatívne tresty. Pripustil, že v tejto oblasti existuje priestor na zmeny. „Verejnoprospešné práce by mohli byť alternatíva, aby si odpracovali to, čo sa pokúsili ukradnúť,“ myslí si.
Podľa Žilinku priestupky nemajú výchovný ani odstrašujúci účinok
Žilinka tvrdí, že legislatíva pred zmenou poskytovala nielen nástroj ochrany spoločnosti, ale aj rámec na „výchovu páchateľa a ostatných členov spoločnosti“ či morálne odsúdenie konania.
Podľa neho súčasný systém, v ktorom sa opakované drobné krádeže posudzujú iba ako priestupky, neplní svoj účel.
„Pri kategórii páchateľov opakovanej drobnej majetkovej kriminality priestupkové konanie a postih spravidla neplnia výchovný, reparačný a už vôbec nie odstrašujúci účel,“ zdôraznil.
V závere príspevku sa generálny prokurátor vyjadril aj k návrhom na verejné označovanie páchateľov. Jeden z nich predstavil poslanec Smeru Richard Glück.
„Pri dosahovaní účelu trestného konania treba vždy rešpektovať dôstojnosť osôb,“ dodal.
Jednu z najkrajších kalvárií na Slovensku vykradli zlodeji. Pozrite si archívnu reportáž z 27. júna.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"