Trump zbúral východné krídlo Bieleho domu a stavia honosnú sálu. Internet sa pýta, či nebuduje nový bunker
Biely dom prechádza najväčšou prestavbou za celé desaťročia. Americký prezident Donald Trump dal zbúrať celé východné krídlo prezidentského sídla, aby na jeho mieste vznikla nová reprezentačná sála. Podľa Trumpa má byť „najväčším a najkrajším bálovým priestorom na svete“.
Trump tvrdí, že súčasné priestory Bieleho domu nie sú dôstojné pre oficiálne podujatia. Najväčšia miestnosť, známa ako East Room, pojme len približne dvesto ľudí, čo prezident označil za „neprijateľné pre krajinu, akou je Amerika“. Nová tanečná sála s rozlohou vyše osemtisíc štvorcových metrov má preto ponúknuť kapacitu až 999 miest na sedenie.
Projekt od začiatku sprevádza kontroverzia. Trump ešte v lete verejne uisťoval, že výstavba nezasiahne žiadnu časť historickej stavby. Napriek tomu bagre o pár mesiacov neskôr zrovnali východné krídlo so zemou. Podľa denníka The Guardian prezident argumentoval, že budova bola v zlom technickom stave a „nahradí ju niečo skutočne veľkolepé“.
Financovanie od technologických gigantov aj miliardárov
Trumpova administratíva zároveň zverejnila zoznam darcov, ktorí na stavbu prispievajú. Podľa stanice BBC ide o stovky miliónov dolárov od veľkých korporácií a jednotlivcov – medzi nimi Amazon, Google, Meta, Microsoft, Apple či Lockheed Martin. Financovanie sa uskutočňuje cez neziskovú organizáciu Trust for the National Mall, ktorá spolupracuje s americkou Správou národných parkov.
Brusel pritvrdil, technologickí giganti cúvajú. Meta aj Google obmedzujú politické reklamy v Európe
Trump tvrdí, že ide o čisto súkromný projekt, ktorý nezaťaží daňových poplatníkov. „Nebude to stáť štát ani cent,“ vyhlásil prezident. Opozícia aj niektorí právnici však varujú, že prijímanie peňazí od firiem, ktoré môžu mať záujem o vládne zákazky, predstavuje riziko konfliktu záujmov. „Je to etická nočná mora,“ povedal pre BBC bývalý právnik Bieleho domu Richard Painter.
Medzi darcami figurujú aj známe miliardárske rodiny – Glazerovci, vlastníci futbalového Manchestru United, či investori Stephen Schwarzman, Harold Hamm a bratia Winklevossovci. Televízia CBS získala dokument, podľa ktorého sa darcovia môžu dočkať symbolického „uznania“, napríklad mena vyrytého priamo do budovy.
Zmiznuté dedičstvo prvých dám
Demolácia východného krídla vyvolala rozhorčenie medzi historikmi aj bývalými zamestnancami Bieleho domu. Ako pripomína spravodajská stanica CNN, práve tam sídlila kancelária prvej dámy a nachádzali sa v ňom priestory spojené s významnými momentmi amerických dejín – od premietacej sály prezidentov po záhradu Jacqueline Kennedyovej.
Budova v dnešnej podobe stála od roku 1942, keď ju nechal postaviť Franklin D. Roosevelt. Pôvodne mala zakryť tajný protiatómový bunker vybudovaný počas druhej svetovej vojny. Neskôr sa stala symbolom „mäkkej sily“. Miestom, kde prvé dámy organizovali spoločenské akcie, prijímali hostí či viedli svoje iniciatívy.
Vďaka Melanii Trumpovej sa domov vrátilo osem ukrajinských detí. Prvá dáma USA má priamy kontakt s Putinom
„Nikdy predtým sme nevideli, že by sa bagre pustili do celého krídla,“ upozornila spisovateľka a znalkyňa Bieleho domu Kate Andersen Browerová pre CNN. Podľa nej bol tento zásah pre mnohých Američanov príležitosťou „sledovať, ako sa rúca kus histórie“.
Prečo práve teraz a za toľko peňazí?
Kým Trumpova administratíva hovorí o nevyhnutnej modernizácii, reakcie na zásah sú búrlivé. Konzervatívny komentátor a bývalý rečník prezidenta Georgea Busha David Frum napísal na sieť X, že prezident „platí demoláciu verejného majetku peniazmi od svojich priateľov a sponzorov“.
Minister financií Scott Bessent sa prezidenta zastal a v relácii stanice NBC Meet the Press naznačil, že budova mohla predstavovať zdravotné riziko. „Možno tam bol azbest alebo plesne,“ povedal. Jeho tvrdenie však zatiaľ nič nepotvrdzuje a podľa bulvárneho denníka The Daily Beast neexistujú dôkazy, že by sa pri demolácii dodržiavali štandardné bezpečnostné opatrenia.
Trump medzitým pokračuje v obhajobe projektu. Tvrdí, že ide o „investíciu do budúcnosti“ a že novú sálu budú využívať aj ďalšie administratívy po ňom. Historici však upozorňujú, že zásah do exteriéru Bieleho domu je najväčší od čias Harryho Trumana, ktorý budovu v 50. rokoch kompletne zrekonštruoval.
Trump má vraj všetky tromfy. USA chcú, aby sa Slovensko aj Maďarsko odstrihli od ruskej ropy, očakávajú jasný plán
Netransparentnosť Trumpovej iniciatívy tiež rozprúdila debatu na sociálnych sieťach. Používatelia sa nevyhli ani konšpiračným teóriám ohľadom prestavby. Pod východným krídlom sa totiž nachádza aj tzv. Presidential Emergency Operations Center (PEOC) - zabezpečený úkryt a komunikačné centrum určené pre prezidenta a kľúčových predstaviteľov v čase kríz.
Ide o priestor s modernou komunikačnou technikou, ktorý umožňuje riadiť odpovede štátu a byť v spojení s ostatnými zložkami vlády. Bežne sa označuje za prezidentský bunker. Po teroristických útokoch 11. septembra 2001 bol doň napríklad evakuovaný vtedajší viceprezident Dick Cheney.
Práve PEOC sa stal predmetom konšpirácií, keďže sa nachádza priamo pod časťou Bieleho domu, ktorú Trump zdemoloval. Kombinácia štedrých darov a nejasných plánov výstavby naviedla ľudí k tomu, aby začali teoretizovať, že obdržané financie poputujú práve do rekonštrukcie či modernizácie prezidentského krytu. Nie je pritom jasné, či je PEOC v prevádzke aj aktuálne, počas prác na budovaní nového východného krídla.
„Verím, že nová tanečná sála v Bielom dome je len trik, ktorý má zakryť fakt, že Trump rozširuje bunker pod východným krídlom. Bude ho používať ako úkryt, keď táto krajina nakoniec skolabuje,“ píše napríklad jeden z online používateľov.
Takéto teórie nie sú úplne nelogické, hoci aktuálne nie sú ani podporené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Jediný fakt, na ktorý sa mnoho ľudí na sociálnych sieťach odvoláva, je samotná čiastka, ktorú Trump na rekonštrukciu obdržal. Tá sa totiž vyšplhala na 300 miliónov dolárov.
Biely dom otvoril galériu prezidentov USA. Miesto Joea Bidena zdobí len fotografia automatického pera
Pri projektovanom rozmere nového východného krídla, ktoré má 8 360 štvorcových metrov, by to znamenalo, že stavebná spoločnosť, ktorá bude výstavbu realizovať, bude mať k dispozícii zhruba 35 885 dolárov za meter štvorcový.
Niektorí používatelia sociálnych sietí argumentujú touto sumou, pričom tvrdia, že je ďaleko nad typickými komerčnými cenami výstavby, a to aj keď vezmeme do úvahy luxus alebo špeciálne štandardy.
Štúdie uvádzajú, že pre komerčné budovy v USA sa náklady môžu pohybovať v rozsahu 3 230 až 7 750 amerických dolárov pre „stredne“ drahé stavby.
Číslo 35 885 dolárov/m² je teda niekoľkonásobne vyššie - dokonca mnohokrát vyššie - ako by sa podľa verejne dostupných údajov dalo očakávať pre taký typ priestoru.
Do úvahy však treba zároveň brať to, že ide o historickú budovu, ktorej prestavbu zrejme sprevádzajú náročné demolačné práce, potreba vysokokvalitných materiálov a možné bezpečnostné špecifikácie. Suma je tak stále veľmi vysoká, ale zároveň sa nedá tvrdiť, že je absolútne nepochopiteľná.