Merz hovoril o zmene obrazu miest a čelí obvineniam z rasizmu. Väčšina Nemcov mu však dáva v prieskume za pravdu

Podporu nachádza kancelár predovšetkým u staršej generácie. Kontroverziu vyvolal Merzov výrok z minulého týždňa. Na otázku novinára, ktorý sa pýtal na rastúcu podporu pravicovo extrémistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), kancelár odpovedal, že jeho kabinetu sa darí riešiť niektoré problémy, ktoré predchádzajúce vlády v oblasti migrácie zanedbali.

„Ale samozrejme máme ešte stále tento problém v ráze miest, a preto minister vnútra práve pracuje na tom, aby umožnil a realizoval deportácie vo veľkom rozsahu,“ dodal.

Kritika sa týkala predovšetkým použitia nemeckého slova Stadtbild, ktoré možno preložiť ako ráz či obraz mesta. Podľa Merzových odporcov tým kancelár naznačil, že z ulíc nemeckých miest musia zmiznúť ľudia, ktorí vyzerajú inak ako priemerný Nemec. Obviňujú ho preto z xenofóbie a rasizmu.

V pondelok Merz odmietol výrok odvolať alebo sa zaň ospravedlniť. Na otázku, čo presne svojím komentárom myslel, odpovedal, že sa má novinár opýtať svojich dcér, ak nejaké má. Dajú mu podľa neho „pravdepodobne jasnú a zreteľnú odpoveď“.

Písali sme

Merz sa neospravedlnil za výrok o migrácii. Novinárovi odkázal, nech sa opýta dcér, čo vidia v uliciach po zotmení

Dodal, že všetci, ktorí chodia po nemeckých uliciach, potvrdia, „že to je problém, a to najneskôr, keď sa zotmie“. To vyvolalo ďalšiu kritiku, predovšetkým zo strany ženských organizácií, ktoré Merzovi vyčítajú, že ženy v rozprave inštrumentalizuje.

Protesty ako reakcia

V posledných dňoch proti kancelárovi v uliciach nemeckých miest protestovali tisíce ľudí. Petícia skupiny „Radikálne dcéry“, ktorá Merza obviňuje z rasizmu, má na internete už viac ako 220 000 podpisov.

Podľa prieskumu pre stanicu ZDF ale s Merzovým pohľadom na nutnú zmenu obrazu nemeckých miest súhlasí 63 percent opýtaných. Len 29 percent sa ich vyjadrilo proti kancelárovi. U mladých medzi 18 a 34 rokmi našiel Merz podporu len 42-percentnú, zatiaľ čo v kategórii ľudí medzi 35 až 59 rokmi to bolo 70 percent. U ľudí nad 66 rokov sa za Merzov názor postavilo 66 percent opýtaných.

Čítajte viac

„AfD pracuje podľa zoznamu Kremľa“. Voči nemeckej krajne pravicovej strane sa opäť spustila vlna kritiky, obvinenia odmieta

Merz čelil za svoj výrok kritike ľavicovej opozície, niektorých ekonómov, ale aj z radov koaličného partnera - sociálnej demokracie (SPD). Spolupredseda SPD a vicekancelár Lars Klingbeil povedal, že chce žiť v krajine, kde politici stavajú mosty, a nie v krajine, kde rozdeľujú svojimi výrokmi.

„Chcem žiť v krajine, v ktorej vzhľad nerozhoduje o tom, či človek patrí do obrazu mesta, alebo nepatrí,“ uviedol. „V národnom mužstve sa už jednoducho nie každý volá Müller a Beckenbauer a Hoeness, ale jednoducho aj Musila a Tah,“ dodal s odvolaním sa na bývalých a súčasných nemeckých futbalistov. Otcovia Jamala Musilu aj Jonathana Taha pochádzajú z Afriky.

Nehovorí vraj „o tých slušných“

Kancelár sa ešte v utorok odmietol ďalej ku kontroverzii vyjadrovať, v stredu sa ale pokúsil svoj postoj pred verejnosťou znovu obhájiť. Povedal, že Nemecko bude naďalej potrebovať imigrantov, aby pokrylo potreby svojho pracovného trhu, už teraz sú podľa neho ľudia s koreňmi v zahraničí „nevyhnutnou súčasťou nášho pracovného trhu“, nech už majú „akúkoľvek farbu kože“.

Problémy v nemeckých mestách podľa neho pôsobia tí migranti, ktorí nemajú trvalý pobyt, nepracujú a nedodržiavajú pravidlá. „Mnoho z nich potom určuje verejný obraz našich miest,“ dodal. Preto majú podľa neho ľudia v Nemecku i iných krajinách Európskej únie často strach pohybovať sa vo verejnom priestore, napríklad na staniciach, v metre či v parkoch.

V prieskume pre stanicu ZDF však 66 percent opýtaných uviedlo, že sa na verejnosti cíti bezpečne. Veľmi malý pocit bezpečia má v nemeckých mestách len osem percent respondentov. Medzi mužmi a ženami pritom prieskum nezistil väčší rozdiel.

Je však pravdou, že niektoré útoky v Nemecku vykonali ľudia zo zahraničia. Vo februári tohto roka vrazil do davu zámerne muž z Afganistanu: