Európska únia sa dohodla na nových sankciách proti Rusku. Slovensko prestalo prijatie blokovať

V deň samitu Európskej rady sa členské štáty Európskej únie zhodli na novom sankčnom balíku voči Rusku. Sankcie sa zamerajú na tieňovú ropnú flotilu a dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG).

Online článok sme ukončili. Viac informácií sa dozviete vo vysielaní alebo v ďalších článkoch na webe ta3.

18:47 Pozrite si živý vstup redaktora ta3 Róberta Zoľáka z Bruselu:

17:07 Zmrazené ruské aktíva by nemali byť využité len na humanitárne účely, povedal na samite EÚ v Bruseli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V tejto súvislosti zdôraznil, že Ukrajina peniaze potrebuje aj na zbrane na účinnú obranu.

Dopoludnia ukrajinský prezident vyzval únijných lídrov, aby sa čo najskôr dohodli na pláne využitia zmrazených ruských aktív v Európe na podporu brániacej sa Ukrajiny. Tiež uviedol, že významnú časť týchto aktív Ukrajina použije na nákup zbraní od svojich európskych spojencov.

Na tlačovej konferencii na otázky novinárov, či vo štvrtok očakáva schválenie plánu na využitie týchto aktív, neodpovedal jednoznačne. Vyjadril však nádej, že lídri urobia pozitívne politické rozhodnutie, ktoré Ukrajine finančne pomôže na základe zmrazených ruských aktív.

17:00 Krajiny EÚ v prijatých záveroch zdôraznili význam úzkej spolupráce s Ukrajinou a jej integrácie do európskeho obranného priemyslu.

Lídri okrem toho podporili navrhované monitorovanie progresu prostredníctvom každoročnej správy o obrannej pripravenosti, ktorá by mala sledovať plnenie cieľov v jednotlivých oblastiach.

Členské štáty v Európskej rade tiež vyzvali Komisiu a vysokú predstaviteľku, aby predložili ďalšie návrhy na posilnenie vojenskej mobility v celej Únii. Pripomenuli aj význam spolupráce s podobne zmýšľajúcimi partnermi.

„Európska rada pripomína, že silnejšia a schopnejšia EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany bude pozitívne prispievať k globálnej a transatlantickej bezpečnosti a bude dopĺňať NATO, ktoré pre štáty, ktoré sú jeho členmi, naďalej predstavuje základ ich kolektívnej obrany,“ dodali lídri.

16:59 Lídri členských krajín tiež odsúdili narušenie vzdušného priestoru viacerých členských štátov a zdôraznili, že je dôležité zabezpečiť obranu všetkých pozemných, vzdušných a námorných hraníc EÚ.

„Okamžité hrozby na východnom krídle EÚ a poskytovanie konkrétnej podpory členským štátom je potrebné riešiť ako prioritné otázky,“ uviedli. Vyzdvihli však, že vzhľadom na hrozby na zvyšných hraniciach Únie je potrebné brániť aj tie.

Poukázali najmä na potrebu zvýšenia potenciálu v oblasti boja proti dronom a protivzdušnej obrany koordinovaným spôsobom, a to najmä prostredníctvom plného využitia nástrojov SAFE a EDIP a iných relevantných existujúcich finančných nástrojov.

16:58 Európska rada vyzýva členské štáty, aby s podporou Európskej obrannej agentúry (EDA) a na základe koherentného celkového prístupu vychádzajúceho zo strategického kompasu začali pracovať na všetkých prioritných oblastiach schopností identifikovaných na úrovni EÚ. Európa by podľa nej mala vyvinúť celé spektrum moderných spôsobilostí v plnom súlade s NATO.

Komisia v rámci predstaveného plánu prišla so štyrmi novými iniciatívami - Eastern Flank Watch (Východná hliadka), European Drone Defence Initiative (Európska iniciatíva na obranu proti dronom), European Air Shield (Európsky vzdušný štít) a European Defence Space Shield (Európsky vesmírny obranný štít). Lídri sa v prijatých záveroch zhodli, že by mali spoločne pokročiť v konkrétnych projektoch, ktoré by mali byť spustené v prvej polovici roka 2026.

16:57 Plán obrannej pripravenosti má za cieľ posilniť schopnosť Únie reagovať na možné vojenské hrozby a počíta s odstránením kľúčových nedostatkov v obranných schopnostiach jednotlivých členských krajín. Štáty v prijatých záveroch potvrdili svoj záväzok konať rýchlo a koordinovane s cieľom posilniť strategickú autonómiu dvadsaťsedmičky.

„Ruská vojnová agresia proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre EÚ existenciálnu výzvu,“ píše sa v prijatom dokumente.

16:30 Lídri členských krajín Európskej únie na samite v Bruseli podporili plán obrannej pripravenosti do roku 2030, ktorý predstavila Európska komisia pred týždňom.

16:23 Pozrite si živý vstup redaktora ta3 Róberta Zoľáka z Bruselu:

15:36 Lídri dvadsaťsedmičky počas rokovaní odložili diskusiu o pláne poskytnúť Ukrajine takzvanú reparačnú pôžičku vo výške 140 miliárd eur, ktorá by mala byť financovaná zo zmrazených ruských aktív nachádzajúcich sa v Európe. Pre viacero členských štátov ide o prioritu, keďže Kyjev bude v rokoch 2026 a 2027 čeliť rastúcim finančným potrebám, zatiaľ čo rozpočtoch členských štátov je nedostatok finančných prostriedkov a podpora zo strany Spojených štátov je otázna.

Výhrady proti návrhu má najmä Belgicko. Väčšina zmrazených ruských aktív – približne 170 miliárd eur – je uložená práve v bruselskom depozitári spoločnosti Euroclear.

Európski lídri sa ale počas diskusií zhodli, že Rusko naďalej neprejavuje ochotu viesť zmysluplné rokovania o mieri. Zdôraznili preto potrebu pokračovať v tlaku na Moskvu, aby bola prinútená sadnúť si za rokovací stôl, uviedol zdroj.

Prezident Zelenskyj sa poďakoval členským štátom EÚ za prijatie 19. balíka sankcií proti Rusku a za ubezpečenie, že Únia bude aj naďalej dlhodobo podporovať Ukrajinu.

15:35 Lídri členských štátov Európskej únie v súčasnosti počas pracovného obeda v Bruseli rokujú o otázkach obrany. Diskusiu o Ukrajine však zatiaľ neukončili a budú v nej pokračovať neskôr.

Súčasťou dopoludňajšej časti samitu bola aj výmena názorov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten lídrov informoval o najnovšej vlne ruských útokov zameraných na civilné ciele a ukrajinskú energetickú infraštruktúru, o finančnej situácii krajiny, ako aj o najnaliehavejších potrebách ozbrojených síl a o stave medzinárodných snáh o prímerie, doplnil zdroj pod podmienkou anonymity.

14:08 Český prezident Petr Pavel privítal dohodu štátov EÚ na prijatí 19. balíka sankčných opatrení proti Rusku a tiež uvalenie sankcií zo strany Spojených štátov proti ruským ropným spoločnostiam. Len cieleným diplomatickým a ekonomickým tlakom je podľa neho možné prinútiť Rusko k rokovaniu o mieri na Ukrajine. Napísal to vo štvrtok na sociálnej sieti X.

„Vítam dohodu EÚ na 19. sankčnom balíčku aj uvalenie sankcií Spojených štátov na ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Som dlhodobo presvedčený, že cielený diplomatický a ekonomický tlak z oboch strán Atlantiku je tou hlavnou cestou, ako prinútiť Rusko zasadnúť k rokovaciemu stolu o mieri na Ukrajine,“ napísal Pavel.

Okrem premiéra ČR Petra Fialu zahrnutie českého návrhu ocenil aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský, ktorý s ním pred dvoma rokmi do EÚ prišiel.

„Presadili sme to! Na môj návrh dnes Európska únia schválila obmedzenie pohybu ruských diplomatov po schengene. Je to ďalší konkrétny výsledok práce našej vlády na bezpečnosti Európy... Česko je silný hráč a líder európskej bezpečnostnej politiky,“ napísal na sieti X.

13:32 Predseda opozičného PS Michal Šimečka v Bruseli vyhlásil, že dúfa v intenzívnejšiu spoluprácu s Ukrajinou v budúcnosti. Kroky vlády SR, pokiaľ ide podporu Ukrajiny predovšetkým vo vojenskej oblasti, označil za mätúce.

12:25 Moskva pohrozila bolestivou odpoveďou na akýkoľvek krok, ktorým by sa Európska únia pokúsila zabaviť ruské aktíva zmrazené na európskych účtoch. O vyjadrení hovorkyne ruského ministerstva zahraničia Mariji Zacharovovej informuje agentúra Reuters. O nakladaní so zmrazenými ruskými aktívami bude rokovať samit EÚ v Bruseli.

„Akékoľvek kroky s ruskými aktívami bez súhlasu Ruska sú z pohľadu medzinárodného a zmluvného práva neplatné. Neexistuje žiadny legálny spôsob, ako zabaviť prostriedky niekoho iného bez toho, aby to poškodilo vrecká a prestíž tých, ktorí ich vyvlastňujú,“ je presvedčená ruská diplomacia.

„Akékoľvek konfiškačné iniciatívy z Bruselu nevyhnutne vyústia do bolestivej odpovede,“ poznamenala tiež Zacharovová, podľa ktorej bude Moskva postupovať podľa princípu reciprocity a na základe svojich záujmov.

12:16 Situáciu v Bruseli mapuje redaktor zahraničného spravodajstva ta3 Róbert Zoľák. Pozrite si jeho živý vstup o 12:00:

11:22 Európska únia vo štvrtok (23. 10.) plánuje schváliť veľkú pôžičku pre Ukrajinu, financovanú zo zmrazených ruských aktív.

Kľúčovým prvkom podpory EÚ pre Kyjev je plán na nový „reparačný úver“ vo výške 140 miliárd eur, ktorý má byť financovaný z aktív ruskej centrálnej banky zmrazených v rámci Únie. Ak Rusko v budúcnosti zaplatí reparácie, použili by sa na splatenie úveru európskym štátom. Väčšinu z týchto prostriedkov chce Európska komisia vyčleniť na nákup zbraní v Európe.

Belgicko požiadalo lídrov EÚ o záruky, že sa v prípade súdneho sporu s Moskvou budú podieľať na znášaní rizika, keďže drvivú väčšinu týchto aktív spravuje medzinárodná depozitná organizácia Euroclear v Belgicku. Premiér krajiny Bart De Wever upozornil, že zablokuje schválenie pôžičky, ak Únia neposkytne požadované záruky.

Aj v prípade predbežnej dohody na samite sa o detailoch zmluvy o úvere bude zrejme rokovať ešte niekoľko mesiacov

11:13 Sankcie na Rusko okrem EÚ v stredu (22. 10.) večer uvalili aj USA. Cielia na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil, ktoré podľa amerického ministerstva financií „financujú vojenskú mašinériu Kremľa“.

Reštriktívne opatrenia podľa Washingtonu zvyšujú tlak na ruský energetický sektor a znižujú schopnosť Kremľa získavať financie na pokračovanie vojny proti Ukrajine a na podporu svojej oslabenej ekonomiky.

11:12 Európska únia už pracuje na 20. balíku sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu, oznámil vo štvrtok (23. 10.) estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna po prijatí najnovších reštriktívnych opatrení členskými štátmi EÚ.

V poradí 19. súbor protiruských sankcií zahŕňa postupný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska, okrem toho je zameraný na päť ruských bánk, tzv. ruskú tieňovú flotilu, kryptoburzy a subjekty v Indii a Číne. EÚ takisto obmedzuje pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore.

„Rusko musí pochopiť, že na medzinárodnej scéne nie je miesto pre štát, ktorý hrubo porušuje medzinárodné právo a útočí na suverénne národy. Neprestaneme, kým Rusko nebude plne zodpovedné, nestiahne sa z Ukrajiny a nekompenzuje škody, ktoré spôsobilo. Nie je to len posolstvo – je to sľub,“ uviedol podľa vyhlásenia estónskej diplomacie Tsakhna.

Estónsky minister potvrdil, že práce na ďalšom, v poradí 20. balíku sankcií proti Rusku už prebiehajú. Tento balík podľa jeho slov musí obsahovať opatrenia zamerané na najväčšie ruské energetické spoločnosti, ako aj tretie krajiny, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie.

11:10 V Bruseli sa začal kľúčový samit európskej dvadsaťsedmičky. Slovensko zastupuje Robert Fico, ktorý bude istý čas prezentovať aj postoje Viktora Orbána.

Viac nám priblížil riaditeľ inštitútu EUROPEUM Martin Vokálek:

11:08 Predseda vlády SR Robert Fico sa v stredu večer v Bruseli stretol s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a jeho delegáciou. Podľa neho sa zhodli na tom, že narastajúci tlak v Európskej únii zrejme prispeje k určitej revízii plánovaného zákazu predaja áut so spaľovacím motorom po roku 2035.

„Spoločne s nemeckým spolkovým kancelárom sme konštatovali, že výsledkom narastajúceho tlaku bude s vysokou pravdepodobnosťou určitá forma revízie tohto zákazu, napríklad v podobe pokračovania produkcie automobilov s hybridným pohonom,“ napísal Fico na sociálnej sieti Facebook.

Premiér zdôraznil, že prepojenie slovenskej a nemeckej ekonomiky je natoľko výrazné, že konzultácie na úrovni šéfov exekutív sú nevyhnutné. Fico tiež prezradil, že Merz plánuje navštíviť Slovensko a v súčasnosti sa pracuje na termíne vhodnom pre obe strany.

Obaja lídri si okrem stanovísk k automobilovému priemyslu vymenili informácie aj o ďalších postojoch k zasadnutiu Európskej rady, ktoré sa koná vo štvrtok v Bruseli.

Fico tiež informoval Merza o priebehu spoločného zasadnutia slovenskej a ukrajinskej vlády v Košiciach 17. októbra a o nedávnej zmene Ústavy SR.

Viac k Ficovmu stretnutiu s Merzom povedal redaktor ta3 Róbert Zoľák: