Trump nechtiac spojil európske špionážne služby. Strach z Ameriky ich prinútil dôverovať si
Európske tajné služby, ktoré si celé desaťročia nedôverovali, dnes hľadajú spoločný jazyk. Podľa magazínu Politico ich k tomu paradoxne prinútila nedôvera voči Spojeným štátom a nepredvídateľná politika prezidenta Donalda Trumpa.
Kľúčový zlom nastal po tom, čo Trumpova administratíva na jar tohto roka bez varovania zastavila zdieľanie spravodajských informácií o bojovej situácii na Ukrajine. Európske vlády to vyhodnotili ako vážny signál, že na americkú podporu sa už nemožno úplne spoliehať.
„Trump si možno zaslúži Nobelovu cenu mieru za to, že donútil európske služby spolupracovať,“ povedal pre Politico jeden západný spravodajský dôstojník, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.
Podľa siedmich vysokopostavených spravodajských a bezpečnostných predstaviteľov, s ktorými magazín hovoril, vedie strata transatlantickej dôvery k bezprecedentnému zbližovaniu európskych tajných služieb.
Budovanie európskej siete špiónov
V poslednom roku viaceré členské štáty EÚ vyslali svojich spravodajcov priamo do stálych zastúpení v Bruseli. Postupne tak vzniká sieť, ktorá má slúžiť na rýchlejšiu výmenu informácií a spoločné analýzy.
Európska únia už má vlastnú spravodajskú jednotku, tzv. Intelligence and Situation Centre (INTCEN), ktorá spadá pod Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. Tá pripravuje analýzy na základe dobrovoľných príspevkov členských krajín. Od roku 2024 ju vedie chorvátsky šéf rozviedky Daniel Markić, ktorý sa snaží posilniť prepojenie medzi Bruselom a národnými agentúrami.
Spolu s vojenskou spravodajskou sekciou tvoria tzv. Single Intelligence Analysis Capacity, teda orgán, ktorý pripravuje spoločné spravodajské hodnotenia pre lídrov únie. Na aprílovom zasadnutí v Bruseli sa po prvý raz zúčastnili aj šéfovia národných služieb.
Nedôvera voči USA aj medzi sebou
Napriek zlepšenej spolupráci však medzi európskymi krajinami pretrváva hlboká nedôvera. Niektoré vlády, najmä na východe EÚ, sú stále podozrievané z väzieb na Rusko. Politico pripomenul aj nedávne odhalenie, že maďarskí spravodajci sa pod diplomatickým krytím pokúsili infiltrovať do inštitúcií EÚ.
Aj preto niektoré štáty uprednostňujú užšie formáty spolupráce. Po tom, čo USA pozastavili spravodajské zdieľanie s Ukrajinou, vznikla tzv. koalícia ochotných, vedená Francúzskom a Spojeným kráľovstvom. Tá má Kyjevu poskytovať prístup k európskym satelitným a prieskumným dátam.
Holandský šéf civilnej rozviedky Erik Akerboom pre denník De Volkskrant potvrdil, že spolupráca s inými európskymi službami „sa výrazne rozšírila“ a že krajiny si po novom vymieňajú aj nespracované dáta.
Aj téma spoločnej európskej spravodajskej služby sa dostáva čoraz viac do popredia. Bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö vo svojej správe pre Európsku komisiu navrhol zriadenie agentúry po vzore americkej CIA, ktorá by mala celoeurópske kompetencie a samostatné zdroje.
Podľa Niinista však takýto projekt narazí na základný problém - dôveru. „Bez nej sa nedá efektívne spolupracovať,“ povedal pre Politico.
Opatrný optimizmus
Zatiaľ čo v Bruseli rastie počet spravodajských styčných dôstojníkov a Belgicko posilňuje dohľad nad aktivitami cudzích služieb, väčšina európskych agentúr stále pracuje predovšetkým pre svoje národné vlády.
Ako to zhrnul bývalý predstaviteľ CIA v Taliansku Robert Gorelick, „v EÚ je jednoducho priveľa rozdielnych prístupov, kultúr a záujmov na to, aby vznikla jednotná spravodajská služba.“
Napriek tomu sa zdá, že Trump svojou politikou nechtiac spôsobil niečo, čo európski lídri nedokázali celé desaťročia: prinútil európske tajné služby začať si navzájom dôverovať, aj keď len po troškách.
So špionážou má skúsenosť aj Ukrajina. Na jej území údajne pôsobia maďarskí agenti:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"